Najčudnejšia konšpiračná teória? Na Marse pracujú unesené deti ako sexuálni otroci a budujú tam kolóniu, vraví psychológ

Ani extrémistické skupiny nie sú vždy násilné a aj pre ne platí, že prechod od slov k násiliu je veľký krok, vraví v rozhovore holandský psychológ Jan-Willem van Prooijen. Vedec je popredným svetovým odborníkom na konšpiračné myslenie, radikalizáciu a extrémizmus.

Na Slovensko prišiel, aby vystúpil na sympóziu o konšpiračných teóriách, radikalizme a populizme. Jeho prednáška „Viera v konšpiračné teórie a extrémizmus“ sa konala 27. septembra v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave.

Jan-Willem van Prooijen vraví, že čím je človek väčší narcis, tým väčšia je aj pravdepodobnosť, že bude veriť konšpiračným teóriám. „Ak si myslíte, že vakcínam bez akéhokoľvek vzdelania rozumiete lepšie ako vedec, ktorý sa tomuto výskumu venuje desiatky rokov, musíte si byť veľmi sebaistý.“

V rozhovore sa dočítate aj:

• prečo konšpiračné teórie vyobrazujú „druhých ľudí“ z iných skupín ako zlých či morálne skazených;
• či sa v ťažkých časoch – pandémia či vojna – zvyšuje viera v konšpiračné presvedčenia a či konšpiračné presvedčenia predpovedajú zvýšenú podporu pre autokratické formy vlády;
• ako znížiť výskyt konšpiračných presvedčení v spoločnosti.

Čo má spoločné terorista Anders Breivik s Brentonom Tarrantom, ktorý v roku 2019 zaútočil na mešity na Novom Zélande a zabil 51 moslimov?

Obaja verili v niektorú z verzií teórie o náhrade bielej populácie riadenou migráciou (z angl. Great Replacement Theory), väčšinou moslimami. Breivik priamo inšpiroval Tarranta. Obaja vydali online manifesty – ten Breivikov mal 500 strán, zatiaľ čo Tarrantov okolo 70 až 80 strán. Nazval ho „Great Replacement“. Ide o krajne pravicovú extrémistickú konšpiračnú teóriu.

Niektoré extrémistické skupiny idú ešte ďalej a hovoria o „genocíde belochov“. Táto teória má všetky prvky teórie o náhrade bielej populácie, ale obsahuje aj ďalšie tajné sprisahania, napríklad o cieli zabiť bielu populáciu tým, že sa uľahčia potraty. Čiže oboch tých ľudí spájajú konšpiračné predstavy typické pre krajnú pravicu. Spája ich aj násilie.

Minulý október zabil Juraj Krajčík na Zámockej ulici v Bratislave dvoch členov LGBTI+ komunity a za svoj vzor označil aj spomínaného Tarranta. Vo svojom manifeste Krajčík vinil židov z pretláčania LGBTI+ ideológie alebo im pripisoval zodpovednosť za masovú migráciu či úpadok spoločnosti. Prečo si niektorí ľudia myslia, že židia „tajne ťahajú za nitky svetového diania“?

Antisemitské konšpiračné teórie tu máme prinajmenšom 2-tisíc rokov a na mnohých miestach sveta sú stále veľmi rozšírené. Sú napojené na militantné extrémistické ideológie – krajnú pravicu alebo moslimských a kresťanských fundamentalistov. Popravde neviem, prečo sa toľko konšpiračných teórií týka práve židov. Vo všeobecnosti možno povedať, že konšpiračné predstavy sa tvoria o skupinách, ktoré sú odlišné a spoločnosť im nedôveruje. Židia toto kritérium asi spĺňajú.

Ale na druhej strane je mnoho iných skupín, ktoré ho takisto spĺňajú. Preto je také ťažké určiť, prečo je práve o židoch toľko konšpiračných teórií. Do úvahy možno prichádzajú stereotypy o ich úspechu a moci. Lebo konšpiračné teórie máme obzvlášť o skupinách, ktoré nad nami majú moc.

Podľa prieskumu Globsecu z tohto marca je väčšina Slovákov presvedčená, že za vojnu na Ukrajine nesie zodpovednosť Západ a Ukrajina, nie Rusko. Čo také presvedčenia vysvetľuje?

Situáciu na Slovensku úplne nepoznám, ale z toho, čo hovoríte, sa zdá, že nedôvera k Západu medzi Slovákmi má hlbšie korene ako nedôvera k Rusku.

Ako sa vám počúva, že na Slovensku nedôverujeme západným krajinám?

Slovensko sa prihlásilo k Západu tým, že sa stalo členom EÚ a NATO. No asi prechádzate nejakým vývojom. Každopádne fenomén, že občania nedôverujú EÚ a NATO – čiže veľkým mocenským štruktúram, ktorým celkom nerozumejú –, možno pozorovať aj v iných krajinách. Mnohí ľudia majú pocit, že prichádzajú o suverenitu a národná identita sa vytráca. V skupinách, ktoré prechovávajú nedôveru k inštitúciám ako EÚ a NATO a nepovažujú Rusko za vinníka tejto vojny, ale obeť, je silný nacionalistický sentiment. Majú silnú predstavu o nadradenom postavení vlastného národa. EÚ a NATO preto považujú za hrozbu.

Ľudia nezaočkovaní proti covidu-19 s oveľa väčšou pravdepodobnosťou schvaľujú ruskú vojnu na Ukrajinu. Čo to vypovedá o ich myslení?

Nemyslím si, že existuje kauzálny vplyv, že ak sa niekto nedal zaočkovať, z toho dôvodu schvaľuje vojnu Ruska proti Ukrajine. No z výskumov vieme, že vieru v nejakú konšpiračnú teóriu najlepšie predpovedá viera v iné konšpiračné teórie.

Preto si myslím, že ak sa niekto pre konšpiračné teórie nedal zaočkovať, s vyššou pravdepodobnosťou bude náchylnejší veriť aj iným konšpiračným teóriám, napríklad že krajiny NATO takým spôsobom tlačili na Rusko, že vojna sa pre túto krajinu stala nevyhnutným riešením.

Zvyšuje sa v ťažkých časoch – pandémia, vojna, energetická kríza či zdražovanie – viera v konšpiračné presvedčenia?

Ľudia prijímajú konšpiračné teórie najmä v časoch krízy. Tak to bolo počas celej histórie. Vždy keď prišla pandémia, objavili sa aj konšpiračné teórie – napríklad počas španielskej chrípky alebo počas epidémie eboly v afrických krajinách, kde sa šírilo, že toto ochorenie neexistuje alebo ho vytvorili v laboratóriu.

Keď je kríza, ľudia sa vo väčšej miere snažia dostať pod kontrolu to, čo im uniká. Sú rôzne spôsoby, ako to robiť. Jeden z nich je, že ťažké časy vysvetlia ako prejav zlomyseľných činov skupiny, ktorej už vopred nedôverovali. Ak na ňu zvalia vinu za krízu, s hrozbami sa vyrovnajú ľahšie, lebo bude niekto uchopiteľný, kto za ne môže.

Na Slovensku panuje vysoká nedôvera nielen k inštitúciám ako vláda, ale aj medzi ľuďmi. Aký vplyv to má na konšpiračné presvedčenia?

Konšpiračné teórie sa tvoria o skupinách, ktorým nedôverujeme – a vláda môže byť jednou z nich. Väčšina konšpiračných teórií sa týka práve politikov či vlády. Ale to neznamená, že konšpiračné teórie nevznikajú aj o iných veciach či skupinách, ako sú vedci, menšiny alebo šport.

Ak si ľudia navzájom nedôverujú – ako vravíte, že je prípad Slovenska –, vytvára to priestor na vznik nových konšpiračných teórií a spoločnosť to polarizuje. Narúša to štruktúru a harmóniu v nej.

Ak spojíme súčasné ťažké časy a nedôveru medzi ľuďmi, kam ako spoločnosť smerujeme?

To sa ťažko predpovedá. Môžem sa pozrieť do minulosti, no nebudem hovoriť o Slovensku, lebo vašu históriu tak nepoznám. Vznikla jedna štúdia, ktorá zmapovala listy zaslané editorom veľkých amerických novín medzi rokmi 1890 až 2010. Ukázalo sa, že výskyt konšpiračných teórií v nich sa menil: keď bola kríza, napríklad vojna alebo pandémia, počet konšpiračných teórií narástol, no v pokojnom období klesol. Čo sa týka budúcnosti, bude závisieť od toho, koľko kríz nás čaká. Rolu bude hrať výsledok vojny na Ukrajine alebo klimatická zmena. Mnohé veci sú neznáme. Nevieme, či napríklad nepríde ďalšia pandémia.

Donald Trump opakovane hovoril, že americké prezidentské voľby boli zmanipulované. Čo viedlo jeho priaznivcov k tomu, aby prešli od slov k extrémnym činom a vtrhli do Kapitolu?

Niekedy dochádza k mýlke, že extrémistické skupiny sú vždy násilné. V skutočnosti aj pre ne platí, že prechod od slov k násiliu je veľký krok. Čo sa týka útoku na Kapitol, myslím si, že rolu zohral silný pocit nespravodlivosti. Tí ľudia si naozaj mysleli, že voľby boli zmanipulované. Po druhé, Trump volil také slová, ktoré ľudí povzbudili, aby vtrhli do Kapitolu. Keď sa oba faktory spojili, prispeli k tomu, že ľudia nadobudli pocit, že násilný odpor je jediná možnosť, čo spraviť.

BREAKING: Clashes reported inside the U.S. Capitol building https://t.co/2twyZAD6wJ

— BNO News (@BNONews) January 6, 2021

Ako by ste definovali extrémistickú skupinu, ak násilie nie je jej integrálnou súčasťou?

Násilie nie je pre extrémistov istota a ide len o možné vyústenie ich radikalizácie. Extrémizmus má rôzne fázy a stupne a patrí k nim príklon k neortodoxným názorom, čierno-biele videnie sveta, izolácia od umiernených názorov, priateľov a známych alebo násilie.

Napríklad v online priestore sú mnohé skupiny, ktoré by sme podľa ich vyjadrení a šírenia zloby mohli označiť za radikálne, ale to neznamená, že prejdú od slov k činom. To je veľký krok. Samozrejme, ide o veľké nebezpečenstvo. Ak sú prítomné nenávistné vyjadrenia, násilie je ďalší krok. No nie je to tak vždy.

Niektorí hovoria, že dnešok svojou atmosférou pripomína 30. roky 20. storočia, ktoré vyústili až do druhej svetovej vojny. Čo hovoríte na túto paralelu?

Také paralely sa robia ľahko, ale existujú tam rozdiely. Súčasný pravicový populizmus ma desí, ale v porovnaní s Hitlerom a nacistami vidím rozdiely. Jeden z nich je, že Hitler a nacisti sa nijako netajili svojou rozpínavou politikou.

Ale také je predsa dnešné Rusko.

To máte pravdu. Na mysli som mal pravicových populistov z EÚ. Oni sú skôr protekcionisti, lebo súčasné hranice chcú chrániť. Samozrejme, aj to možno istým spôsobom spochybniť, ale v zásade si myslím, že to platí. No máte pravdu, že som zabudol na Rusko. Putin sa vyjadril, že rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia. Myslí si, že má právo len tak útočiť na iné krajiny. Teraz je to Ukrajina, ale nezabudnime ani na Gruzínsko v roku 2008. Nevidím Putinovi do hlavy. Je veľmi nespoľahlivý a jeho budúce rozhodnutia nemožno predpovedať. Na rozdiel od 30. rokoch 20. storočia však teraz máme NATO.

No otázny je aj vývoj vzťahov medzi Taiwanom a Čínou. Je to zložitá situácia. V porovnaní s 30. rokmi je teraz horšie to, že existujú jadrové zbrane. Aby som to zhrnul – asi najlepšia odpoveď, akú vám viem dať, je, že situácia teraz je odlišná od 30. rokov.

S akou najčudnejšou konšpiračnou teóriou ste sa stretli?

Štandardná odpoveď, ktorú by dali mnohí ľudia, je plochá Zem alebo mimozemské jaštery. Ale ja mám niečo iné. V roku 2017 musela NASA vydať oficiálne stanovisko, že na Marse nepracujú ako otroci žiadne unesené deti. Išlo o reakciu na obvinenia, ktoré v šou Alexa Jonesa vzniesol bývalý príslušník CIA Robert David Steele. V roku 2021 zomrel na covid. Steele tvrdil, že NASA dopravila deti na Mars, kde pracujú ako sexuálni otroci a budujú tam tajnú kolóniu.

Na mňa to pôsobí, akoby niektorí ľudia dokázali veriť hocičomu, čo uspokojí ich potrebu nedôverovať druhým – vláde, NASA či akejkoľvek inej inštitúcii.

Politológovia Nancy Rosenblumová a Russell Muirhead vo svojej knihe A Lot of People Are Saying uvádzajú, že v súčasnosti nemáme viac konšpiračných teórií ako pred 20 rokmi, ale tie terajšie sú, zdá sa, extrémnejšie a bizarnejšie. Dôvod? Ak jeden človek povie, že Zem je plochá, poviete si, že je to blázon. Ale komnaty ozvien (z angl. echo chambers) na sociálnych sieťach spôsobili, že sa k vám dostane desať iných ľudí s rovnakým názorom. Ak ho nikto nespochybní, získa väčšiu vierohodnosť. Konsenzus budí dojem dôkazov a ľudia si začnú hovoriť: „Ak to nikto nespochybňuje, musí to byť pravda.“ Tak prestanú pátrať po ďalších dôkazoch, ktoré by názor spochybnili. Takto sa v spoločnosti vytvára polarizácia podľa komnát ozvien, v ktorých sa ocitnú jednotliví ľudia.

Prečo konšpiračné teórie vyobrazujú „druhých ľudí“ z iných skupín ako zlo?

Skupina, ktorej nedôverujete, je tak uchopiteľnejšia a konkrétnejšia. Takto viete, s kým takpovediac bojujete. Zvyšuje to aj súdržnosť v rámci vlastnej skupiny. Taká skupina sa zomkne, jej ciele sa zjednotia a ľudia sa zmobilizujú, aby boli pripravení na prípadný boj.

Mnohé konšpiračné teórie idú ešte ďalej a nestačí im, ak sa povie, že „iní“ predstavujú zlo, lebo ich vyobrazujú ako morálnych skazených či „špinavých“. Prečo je to tak?

Povedal by som, že ide o súčasť ľudskej prirodzenosti a prejav evolučného mechanizmu na našu ochranu proti skupinám, ktoré vnímame ako nepriateľské. Z evolučného hľadiska predstavujú jednu z našich najväčších hrozieb násilné skupiny, ktoré nás môžu napadnúť.

Uvedený mechanizmus sa vyvinul na našu ochranu, no v modernej spoločnosti má mnoho nežiaducich následkov, keďže mnohé odlišné skupiny nepredstavujú žiadne riziko, no my ich aj tak vnímame ako nebezpečné. Výsledkom je perzekúcia.

Ak je v nás takýto mechanizmus, ako sa stávame „dobrými anjelmi“, teda lepšími ľuďmi? Je to vzdelaním?

Vzdelanie je len jedna súčasť širšieho balíka, ako sa stať lepším človekom, kam patrí aj dôraz na to, že všetci sme členmi jedného ľudského spoločenstva. Ľudia sú na internete a cestujú, takže sa dostávajú do kontaktu s ľuďmi z iných kultúr a môžu vidieť, že ak je niekto iný, neznamená to, že je zlý alebo nepriateľský. Znamená to len toľko, že má iné kultúrne zvyky. Preto hľadím do budúcna s istou nádejou.

V minulosti ste povedali, že „väčšina extrémistov obvykle verí aj konšpiračným teóriám“. Prečo sú konšpiračné teórie súčasťou myslenia extrémistu?

Existuje teória, že konšpiračné teórie násobia radikalizáciu. K radikalizácii nevedie len jedna cesta a ide o kombináciu viacerých faktorov. Na spoločenskej úrovni to môže byť diskriminácia skupiny, na mikroúrovni znevýhodnené podmienky, v ktorých ste vyrastali.

Súčasťou toho sú aj konšpiračné teórie. K radikalizácii prispievajú tým, že sa vymedzujú voči skupine, ktorú považujú za zlo, a poskytujú dôvody na boj s ňou. Kritika sa spochybňuje – ak ste radikál, médiá vás budú oprávnene kritizovať, ale ak si myslíte, že médiá sú súčasťou tajného sprisahania proti vám, kritikou sa nebudete zaoberať. V niektorých prípadoch, a nejde o zanedbateľný počet, môžu konšpiračné teórie priviesť radikálov až k násiliu.

Možno niektorých politikov viniť z nárastu konšpiračných teórií a extrémizmu v spoločnosti, lebo sa na nenávisti a šírení bludov priživujú?

Politici by mali ísť príkladom. V spoločnosti nastavujú normy. Ak nejaký politik konšpiruje napríklad o Georgovi Sorosovi, také presvedčenie legitimizuje. Hovorí, že je v poriadku myslieť si a hovoriť také veci a je v poriadku živiť pocity nenávisti. Áno, myslím si, že niektorí politici polarizujú spoločnosť. S nárastom populizmu politika rastie aj jeho vina.

Akú rolu zohrávajú sociálne siete pri šírení konšpiračných teórií?

Sociálne siete používajú špecifické algoritmy na presadzovanie istého obsahu. Ľudia sa na nich uzatvárajú do komnát ozvien s inými ľuďmi, ktorí uvažujú podobne. Konšpiračné teórie sa šíria rýchlejšie ako kedykoľvek predtým – keď v roku 2019 zachvátil katedrálu Notre-Dame v Paríži požiar, do hodiny sa na sociálnych sieťach šírili konšpiračné teórie o jeho príčinách.

Z výskumu algoritmov sociálnych sietí plynie, že ľudia, ktorí sú už radikálni, sa ďalej radikalizujú. Následkom komnát ozvien sa radikalizujú aj umiernení – v skupine tých, ktorí uvažujú podobne, sú najhlučnejšími tí, ktorí sú najradikálnejší. Umiernení potom prijímajú ich presvedčenia. Sociálne siete prispievajú k polarizácii, hoci v konečnom dôsledku ide o konkrétne účty konkrétnych ľudí. Ľudia si myslia, že túto činnosť vykonávajú najmä boty, ale štúdia na Twitteri (dnes X – pozn. red.) ukázala, že to nie je pravda. Konšpiračné teórie sa na ňom úspešne šírili najmä preto, lebo samotní ľudia ich šírili.

Nerobia niečo zle aj tradičné médiá? Dokážu osloviť aj „bežného človeka“?

Vždy je veľmi ťažké opísať fakty objektívne. Napríklad v USA máte médiá, ktoré sú jednoznačne liberálne alebo konzervatívne, takže sú ideologicky zafarbené. Druhá skupina má automaticky podozrenie, že správy neprezentujete objektívne, lebo patríte k druhému táboru. Musíte byť veľmi zručný novinár, aby ste sa zaujatosti tohto druhu úplne vyhli.

Podľa mňa novinári niekedy robia chybu, že sa snažia byť falošne objektívni. Neviem, ako je to na Slovensku, ale v holandskej televízii som viackrát videl relácie, ktoré sa snažili byť objektívne spôsobom, že do štúdia posadili experta, ktorý hájil vakcíny a vysvetľoval, prečo sa dať zaočkovať, no zároveň tam bol aj nejaký influencer, ktorý bol predstaviteľom antivaxerov. Vznikla z toho relácia, že „osoba A hovorí toto“ a „osoba B niečo iné“. Nech sa divák rozhodne. Taký človek zrejme nadobudne pocit, že pravda je niekde uprostred. Ale v tomto prípade pravda nie je uprostred – ak je tam expert, ktorý vie, o čom hovorí, bude to on, kto má pravdu. Novinári si musia vyberať, komu poskytnú priestor. Ten má patriť tým, ktorí vedia, o čom hovoria. Ak niekto hovorí nezmysly, novinár má povinnosť takú osobu konfrontovať s dôkazmi. Musí uviesť, čo hovoria fakty.

Prinajmenšom slovenská skúsenosť z pandémie je, že ak nedáte priestor protistrane – akokoľvek vo svojich vyjadreniach zavádza a klame –, časť ľudí si to vysvetlí ako zaujatý postoj novinára, ktorý nechce diskutovať s ľuďmi s „inými“ názormi.

Vaše rozhodovanie ako novinárov nie je jednoduché. Tých ľudí, ktorých ste spomenuli, môžete ignorovať, ale asi to nie je celkom správny prístup. Čiže sú asi prípady, keď s nimi hovoriť. Ale v takom prípade sa treba dobre pripraviť, aby ste dokázali upozorniť na ich nepravdy.

Prevažujú konšpiračné teórie skôr medzi ľavičiarmi alebo pravičiarmi?

Vo väčšine západných krajín platí, že konšpiračné teórie prevažujú v extrémnej ľavici a extrémnej pravici a z nich trochu viac v extrémnej pravici. Na druhej strane existujú výnimky, napríklad Španielsko, kde sa konšpiračné teórie spájajú viac s extrémnou ľavicou.

Aké osobnostné znaky majú ľudia, ktorí veria konšpiračným teóriám?

Existuje vzťah medzi konšpiračnými teóriami a narcizmom a machiavellizmom (sklon k chladnému, sebeckému manipulovaniu a využívaniu druhých ľudí – pozn. red.). Do takzvanej „dark triad“, teda temnej trojice, spadá aj psychopatia, ale neviem o štúdiách, ktoré by skúmali vzťah psychopatie a konšpiračných teórií. O narcizme a konšpiračných teóriách sa robilo veľa štúdií a hovoria, že čím väčší narcis, tým väčšia pravdepodobnosť, že bude veriť konšpiračným teóriám. Neprekvapuje ma to. Ak si myslíte, že vakcínam bez akéhokoľvek vzdelania rozumiete lepšie ako vedec, ktorý sa tomuto výskumu venuje desiatky rokov, musíte si byť veľmi sebaistý.

Predpovedajú konšpiračné presvedčenia zvýšenú podporu pre autokratické formy vlády? 

S dvomi kolegami som nedávno spravil viacero štúdií na túto tému. Zistili sme, že konšpiračné teórie predpovedajú odmietanie súčasnej zastupiteľskej demokracie a zvýšenú podporu pre autokratického lídra s veľkou mocou. Ale je tu istý paradox, lebo konšpiračné teórie sú spojené aj s podporou priamej demokracie ako referendum, kde ľudia obchádzajú politikov a rozhodujú sa sami.

Zdá sa, že tie dve veci idú proti sebe, ale v štúdii, ktorú sme ešte nevydali, sme zistili, že tieto dva javy niečo spája, a to odmietanie statusu quo. Konšpiračná teória je teda spojená s presvedčením, že hocičo iné je lepšie ako to súčasné vrátane autokratických foriem vlády alebo priamej demokracie.

Nestráca výraz „konšpiračná teória“ svoju silu, ak sa nadužíva? Nemávnu nad ním ľudia rukou?

Máte pravdu. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že ľudí ten výraz vytáča, lebo majú pocit, že ich neberiete vážne. Spolu s Karen Douglasovou a Robbiem Suttonom sme minulý rok vydali štúdiu, v ktorej sme sa pozreli na to, ako sa niektoré predstavy nálepkujú ako konšpiračné teórie. Zistili sme, že ľudia vo zvýšenej miere používajú výraz „konšpiračná teória“ pre predstavy, s ktorými nesúhlasia. Inými slovami, ak sa im niečo nepáčilo, dali tomu nálepku konšpiračnej teórie.

Pripomína mi to Donalda Trumpa, ktorý každé kritické médium označuje ako „fake news“.

Áno, to je podobný prípad. Keď výraz „konšpiračná teória“ používame vedecky, na mysli máme, že skupina aktérov tajne kuje pikle. Nie je v tom hodnotiaci súd. Iba to znamená, že taká predstava je v rozpore s faktmi.

Ale v hovorovom jazyku sa výraz „konšpiračná teória“ používa inak – na to, aby sa znevážil názor niekoho iného. Taký človek potom môže mať pocit, že sa jeho názory neberú vážne, lebo sa ako konšpiračné označili účelovo.

Ako znížiť výskyt konšpiračných presvedčení v spoločnosti?

Neexistuje jedno zázračné riešenie. Zvádza presunúť všetku zodpovednosť na vládu, ale nie je to len o tom. Samozrejme, sú veci, ktoré môže robiť vláda, ako transparentnosť, spravodlivosť a redukcia korupcie.

No zodpovednosť nesú aj technologické giganty, aby postavili také algoritmy, čo redukujú šírenie fake news a konšpiračných teórií, znižujú uzatváranie užívateľov do komnát ozvien a vystavujú ich odlišným názorom. No myslím si, že čo sa týka vyvracania konšpiračných teórií, zodpovednosť má každý z nás. Na sociálnych sieťach si treba dávať pozor na to, čo šírime. Aby to vychádzalo z faktov a bolo podložené dôkazmi. Viem, že je lákavé zosmiešniť nejakého politického oponenta, lebo za to dostaneme „lajky“, ale treba si skontrolovať, či je to naozaj pravda.

Väčšina z nás osobne pozná ľudí, ktorí prepadli konšpiračným teóriám. Bežne počúvam, že ich treba nechať tak. Aj z našich štúdií vyplýva, že ľudia, ktorí uveria konšpiračným teóriám, kvôli nim strácajú kamarátov. Myslím si, že ak s konšpiračnými teóriami chceme niečo urobiť, je dôležité, aby sme tých ľudí začlenili do našich diskusií a hovorili s nimi. Treba s nimi komunikovať a napríklad sa ich pýtať, prečo dôverujú jednému médiu a nedôverujú inému. A tak ďalej.