V roku 2020 panikárili, dnes držia kurz: Čo robia progresívci inak a prečo hrajú o víťazstvo
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Už len do konca týždňa môžete podporiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024). Maďarský projekt Denníka N Napunk bude v tejto dobe ešte dôležitejší. ]
Sú to dva odlišné príbehy. Keď si necelý rok pred parlamentnými voľbami v roku 2020 vybrali delegáti snemu Progresívneho Slovenska (PS) za svojho predsedu Michala Trubana – a krátko nato sa stal volebným lídrom koalície PS/Spolu –, vyzeralo to na volebný úspech.
Bývalú podpredsedníčku PS Zuzanu Čaputovú ľudia krátko predtým zvolili za prezidentku, dvojkoalícia progresívcov a Spolu vyhrala eurovoľby a jej preferencie dosahovali 17 percent. No do volieb padla podpora PS/Spolu v prieskumoch pod desať percent. Formáciu nakoniec volilo len 6,96 percenta voličov a pre 7-percentné kvórum platné pre dvoj- a trojkoalície sa do Národnej rady nedostala.
Keď vlani v máji prebral vedenie hnutia europoslanec Michal Šimečka, Progresívne Slovensko sa v prieskumoch držalo na ôsmich či deviatich percentách. Po viac než roku vyrástlo nad 15 percent, v rebríčkoch preferencií – i keď mierne – naďalej rastie a analytici nevylučujú, že voľby vyhrá. Podľa posledného Ipsosu dokonca atakuje 20-percentnú hranicu.
Čo urobilo Progresívne Slovensko tentoraz inak, kto ho volí a aká je šanca, že bude naozaj víťazom parlamentných volieb?
