Majerský má v KDH povesť nekonfliktného politika. Prečo je strana pod jeho vedením radikálnejšia?

Predsedu KDH označujú za slušného a zmierlivého človeka, hoci verejnosť pobúril svojimi tvrdeniami o pliage.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
V kruhoch KDH má Milan Majerský povesť „druhého Figeľa“ – nekonfliktný politik z východu, pri ktorom je obava, či dokáže KDH zviditeľniť natoľko, aby sa dostalo do parlamentu.
Kresťanskí demokrati ostali prekvapení z presne opačného dojmu, ktorý Majerský vo verejnosti za posledné mesiace vyvolal. Po sérii ráznych vyjadrení sa z predsedu KDH stal ostro sa vyhraňujúci konzervatívny politik, ktorý hovorí o liberáloch ako o extréme a „71 pohlaviach“.
Začalo sa to tým, keď Majerský povedal, že si radšej vyberie Borisa Kollára než liberálneho Michala Šimečku, a vyvrcholilo vyjadrením, že LGBTI+ je rovnaká „pliaga“ ako korupcia. Svoje tvrdenia vzápätí korigoval a opakoval, že si váži všetkých ľudí bez rozdielu sexuálnej orientácie, no tesne pred voľbami Majerský pre Postoj hovorí o Progresívnom Slovensku ako o neprijateľnom partnerovi.
KDH si chcelo vytvoriť povesť stredopravej strany, ktorá má silný pravicový program a široký koaličný potenciál, po jeho vyjadreniach sa však hovorí najmä o jeho postojoch k LGBTI+ ľuďom a k progresívcom. A hoci Majerský neustále opakuje, že KDH do vlády so Smerom nepôjde, aj vzhľadom na vyhraňovanie sa voči PS nie je jasné, čo po voľbách urobí.
Ľudia z KDH tvrdia, že Majerský ani zďaleka nie je radikálny, dokonca má názormi bližšie k pápežovi Františkovi než ku „kuffovskému“ typu katolíka. Medzi ľuďmi má prirodzenú autoritu a má povesť férového a zmierlivého človeka.
No kým v regionálnej politike je podľa ľudí z KDH sebavedomým lídrom, veľká politika ho vie stále prekvapiť.
Majerský nie je akademický typ, ale výkonný politik
KDH investovalo do Majerského už odmlada. Narodil sa a vyrastal v Levoči, ako mladý organizoval výlety, púte či tábory v podzemnej cirkvi, po páde komunizmu zase rozbiehal bunku Kresťanskodemokratickej mládeže v Levoči. Za KDH bol poslancom mesta Levoča, potom Prešovského kraja, primátorom Levoče a aj prešovským županom.
Ako 15-ročný začal hrať basketbal a so svojou výškou dva metre sa mu postupne začal venovať profesionálne. Hrával za kluby Krompachy, Spišská Nová Ves, Prešov či Levoča. V roku 2004 sa dokonca so spišským klubom prebojoval do prvej slovenskej ligy. Za klub Slovenský orol v Levoči hrával zápasy v druhej lige ešte aj ako prešovský župan.
Aj popri športe ho to ťahalo k náboženstvu – ako 23-ročný začal študovať teológiu na Gréckokatolíckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Nastúpil aj do rímskokatolíckeho seminára v Spišskej Kapitule, kde sa chcel istý čas stať kňazom, no po čase si to rozmyslel.

Majerský si potom so svojou záľubou v športe aj vo viere našiel ideálne zamestnanie – dvadsať rokov učil náboženstvo a telesnú výchovu na cirkevnom Gymnáziu sv. Františka Assiského v Levoči.
„Žiaci ho mali radi. Keď nám zastupoval hodinu alebo nás prišiel učiť, všetci sa tešili,“ spomína si Slavomír Gregorík, ktorý je bývalým Majerského žiakom a dnes v KDH pracuje ako zahraničný tajomník. Tvrdí, že Majerský bol férový učiteľ. Nikdy si na žiakov nezasadol ani si nevyberal zopár obľúbencov, ktorým sa venoval. Bol flegmatik, ale mal prirodzenú autoritu.
„Nenútil nás hrať každú hodinu basketbal. Svoje ambície si vybúril v profesionálnej lige a do ničoho žiakov netlačil,“ hovorí Gregorík.
Majerský si potom urobil doktorandský titul aj titul doktor pedagogiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. V roku 2016 končil s dizertačnou prácou s názvom Využitie pohybových aktivít v katechéze. Skúmal, ako využiť pohyb a šport pri vyučovaní náboženstva.

V dizertačke vysvetľuje,