Keď betónové útroby reaktora nesú zvuk sláčikov
Projekt Nemiesta ukazuje, ako dokáže súčasná hudba tematizovať generické, opustené a nedokončené priestory.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Libeskind, Gehry, Prix, Eisenman, Koolhaas, Hadid. Tieto architektonické hviezdy netreba predstavovať, mali svoj výrazný, jedinečný rukopis. Zároveň však majú spoločné niečo, čo až tak všeobecne známe nie je. Inšpirovali sa hudbou a nielen tým, že ju počúvali.
V eseji Architektúra sa stáva hudbou (2013) Charles Jencks pre magazín The Architectural Review zosumarizoval vzájomné paralely a analógie. Píše o tom, ako architekti priamo využívajú alebo nadväzujú na kompozičné princípy, hudobné formy a štrukturálne postupy avantgardných skladateľov aj popových novátorov 60. rokov, ako boli Jimi Hendrix alebo The Beatles.
Ten vzťah je obojstranný. Architektov, ktorí sa venujú aj hudbe, je veľa a v dejinách hudby nájdeme dosť príkladov diel vytvorených priamo pre konkrétne priestory. Okrem tých, čo len zohľadňujú špecifickú akustiku nejakého prostredia, existujú aj také, ktoré s tým prostredím kreatívne pracujú. Vťahujú ho už do konceptu skladieb aj do ich finálnej podoby.
Aké sú dnešné možnosti tohto druhu tvorby, ukazuje nový album, za ktorým stoja skladateľ Miro Tóth a česko-slovenský súbor Dystopic Requiem Quartet.
Hudba a miesto
Už pri predchádzajúcich projektoch tejto muzikantskej zostavy nešlo len o to, aká hudba znie, ale aj kedy a najmä na akom konkrétnom mieste.
Prvá časť Black Angels Songs, ktorá tematizuje tragické dôsledky fašizmu, zaznela
