Zrazu vidíte, kto navrhuje mesto a pre koho, hovorí kurátorka výstavy Oslobodený priestor
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Petra Hlaváčková je jednou z kurátoriek výstavy Oslobodený priestor, ktorú môžete aktuálne navštíviť v Galérii mesta Bratislavy. Názov výstavy zahŕňa slová starostlivosť, feminizmus a architektúra, čo napovedá niečo o jej obsahu. Výstava sa zamýšľa nad úlohou architektúry z pohľadu aktuálnych tém ako klimatická kríza, ekológia, rodové či etnické nerovnosti a kladie si neľahkú otázku, či je v jej moci prispieť k spravodlivejšej spoločnosti. Predmetom dnešného rozhovoru je video s názvom Predieranie, natočené v uliciach Brna, ktoré nazerá na verejný priestor ako na prekážkovú dráhu. Tou sa mesto automaticky stáva, ak ste napríklad obyvatelia/obyvateľky so zdravotným znevýhodnením.
V úvode textu k výstave je úvaha, či môže architektúra prispieť k spravodlivejšiemu usporiadaniu sveta. Vnímam to tak, že v dnešnej dobe je verejný priestor a jeho úloha veľmi aktuálna téma. Preto by som vám na začiatok rada dala zahrievaciu otázku: Aká je vaša skúsenosť z českých miest?
Moja skúsenosť je dosť rôznorodá, a to vzhľadom na moje životné fázy. Inak som mesto vnímala, keď som bola študentka, a inak ho vnímam teraz, keď som sa stala matkou dvoch detí. Hovorím teda o meste Brno, ktoré navonok pôsobí prívetivo, ale ukázalo sa, že až také prívetivé nie je, keď máte kočík a vediete dieťa za ruku. Vtedy začnete vnímať aj úplne minimálne bariéry, ktoré sa v priestore objavujú, a miesta, ktoré sú pre deti nebezpečné. Veľkú zmenu pre mňa znamenalo aj to, že som si začala strážiť svoju energiu. Ako matka pohybujúca sa po meste musím ísť počas dňa na viacero miest, zároveň musím byť schopná postarať sa o deti a nebyť úplne vyčerpaná. Takže zrazu som si musela strážiť počet vychádzok a vybavovania, aby som celý deň zvládla.
Odráža teda súčasné architektonické prostredie sociálnu a rodovú nespravodlivosť?
Mestský priestor určite, pretože jeho podoba nám ukazuje, ako je rozvrhnutá moc v spoločnosti. Zrazu vidíte, kto o ňom rozhoduje a aké má skúsenosti a priority.
A nie sú to primárne ženy, a predsa tie sú v našej spoločnosti stále najviac zastúpené ako osoby poskytujúce starostlivosť. Ich skúsenosť je veľmi špecifická, a to ešte nehovoríme o osobách so zdravotným znevýhodnením či ľuďoch s iným kultúrnym a etnickým zázemím. Takto zrazu
