Posledný prieskum Ipsosu: Rýchlo rastúce PS môže poraziť Smer, Sme rodina je mimo parlamentu (+ grafy a trendy)

Parlamentné voľby by vyhral Smer tesne pred Progresívnym Slovenskom. Strana Michala Šimečku však na záver kampane výrazne stúpa a trendy ukazujú, že za tri dni do volieb by ešte mohla Smer predbehnúť.

Do parlamentu by sa podľa posledného predvolebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N dostali takmer všetky strany, ktoré sa pohybovali nad piatimi percentami. Výnimkou je Sme rodina Borisa Kollára, ktorá ďalej padá a je už len na 4 percentách.

Smeru a Hlasu by sa podľa výsledkov tohto modelu nepodarilo zložiť vládu len so SNS – potrebovali by na to aj ďalšiu stranu – napríklad podporu poslancov Republiky. V inom scenári by zasa prozápadné strany nezložili vládu bez Hlasu.

Prieskum potvrdil trendy ostatných relevantných agentúr, teda že pred voľbami sa posilňuje najmä Progresívne Slovensko, ale aj OĽaNO. Naopak, Sme rodina a Hlas o voličov prichádzajú. Ipsos zbieral dáta medzi 22. a 25. septembrom.

Aké sú trendy a čo hovoria o možnom výsledku

Smer by podľa prieskumu volilo až 20,6 percenta opýtaných a od augusta si polepšil o 0,9 percentuálneho bodu; od prieskumu Ipsosu v polovici septembra to je zmena len o pár desatín. Všetky tieto čísla ukazujú, že Smer je pomerne stabilizovaný okolo hranice 20 percent a zásadne sa krátko pred voľbami nehýbe.

Naopak, Progresívne Slovensko prudko stúpa a voliť ho chce 19,8 percenta opýtaných. Od augusta si tak polepšilo o 2,9 percentuálneho bodu – čo je už výraznejší posun než len štatistická chyba. Podstatná časť tohto rastu prišla od polovice septembra, keď malo PS 17,2 percenta. To naznačuje zásadný nárast s blížiacimi sa voľbami.

V prieskume agentúry Focus, ktorý zverejnila Markíza v utorok večer, bol odstup medzi Smerom a PS iba mierne väčší.

Hlas podľa sondáže Ipsosu ďalej padá a voliť ho chce už len 11,9 percenta opýtaných, čo je od polovice septembra pokles o 1,2 bodu.

Na štvrtom mieste by s 8,2 percenta skončilo OĽaNO, ktoré potrebuje na vstup do parlamentu ako koalícia najmenej sedem percent. Hnutie Igora Matoviča si od augusta polepšilo o pol bodu. Prieskum robili zhruba desať dní po fyzickej potýčke Matoviča s politikmi Smeru a zhruba polovica vzorky odpovedala už po nedeľnej tlačovej besede Matoviča, kde spojil Richarda Sulíka s Jaroslavom Haščákom.

Extrémistická Republika by podľa volebného modelu Ipsosu skončila piata so ziskom 7,6 percenta. Táto strana mierne klesá.

Preferencie SaS za posledné týždne stúpli zo 6,1 na sedem percent, a to napriek tomu, že sondáž už čiastočne zachytila obvinenia Igora Matoviča, že si Richard Sulík písal s Haščákom.

Do parlamentu by sa mohlo dostať aj KDH s 5,9 percenta a podpora tohto hnutia je relatívne stabilná.

O niečo bližšie k päťpercentnej hranici je SNS, ktoré však pomaly už niekoľko mesiacov stúpa. Voliť ju chce zhruba 5,7 percenta voličov.

Boris Kollár padá hlboko

Do parlamentu by sa už ďalšie strany nedostali.

Zásadný prepad zaznamenalo hnutie Sme rodina Borisa Kollára, ktoré chcú voliť už len štyri percentá opýtaných. Trend podpory hnutia Borisa Kollára je od jari jasný – preferencie mu neustále klesajú. Sme rodina pritom bolo ešte v júni nad siedmimi percentami. Sme rodina padá aj v prieskumoch ďalších agentúr.

Riaditeľ Ipsosu Jakub Hankovský hovorí, že Sme rodina má veľký problém, a predpokladá, že sa do parlamentu nedostane. „Z toho, čo sledujem, si nemyslím, že by Boris Kollár medzičasom urobil niečo, čo by mohlo tento trend otočiť. Môj osobný tip je, že Sme rodina je už mimo parlamentu a mimo neho aj zostane.“

Alianciu chce voliť 3,4 percenta opýtaných.

Pomerne hlboko pod päťpercentnou hranicou sú aj Demokrati, ktorých chce voliť 3,3 percenta opýtaných.

Zber dát nezachytil utorkové vyhlásenie politikov okolo Lucie Nicholsonovej, že neodstúpia z kandidátky Demokratov.

Ako vyzerajú možné koalície

Pokiaľ by voľby dopadli rovnako ako výsledky tohto modelu, zložiť vládnu koalíciu by nebolo jednoduché.

Vzhľadom na to, že by Smer (36), Hlas (21) a SNS (10) mali dohromady len 67 mandátov, museli by na vládnu väčšinu najmenej 76 mandátov získať aj Republiku (13) či inú stranu. Hlas odmieta ísť do koalície s Republikou. Nateraz nie je jasné, či by strana Petra Pellegriniho kývla na tichú podporu Republiky, keby priamo nebola súčasťou vlády.

Robert Fico môže po voľbách skúšať do koalície lákať napríklad aj KDH, ktoré tiež teraz vládu so Smerom odmieta.

Teoreticky možná by bola koalícia PS (34), Hlas (21), SaS (12 ) a KDH (10) – podľa tohto modelu by to však bola tesná väčšina so 77 poslancami.

Ak by chcelo PS (34) zložiť koalíciu bez Hlasu, nemalo by na to dostatok poslancov – s OĽaNO (14), SaS (12) a KDH (10) by mali spolu len 70 mandátov.

Pri takýchto výsledkoch by teda zrejme nevznikla koalícia bez Hlasu a bol by pri jej skladaní kľúčovým hráčom. A to aj napriek tomu, že by vypadlo hnutie Borisa Kollára, ktorý si v predvolebných debatách rozumie s Petrom Pellegrinim, pričom vystupujú ako možní koaliční partneri.

Možné koalície si môžete vyskladať v interaktívnom grafe. Na zloženie väčšiny treba aspoň 76 poslancov.

Trendy krátko pred voľbami: PS ide hore, Smer ešte môže brať Hlasu

Riaditeľ slovenského Ipsosu Jakub Hankovský hovorí, že PS môže voľby vyhrať. „PS malo zatiaľ stále menej ako Smer, ich intervaly spoľahlivosti sa však už prekrývajú a PS dynamicky dobieha Smer,“ hovorí. Myslí si, že by sa strane Michala Šimečku mohlo podariť predbehnúť Smer.

Ukazujú to aj ďalšie podrobné dáta prieskumu. Progresívnemu Slovensku sa výrazne zvyšuje takzvaný široký potenciál, teda maximálny možný zisk, ktorý vychádza z toho, koľko ľudí by tejto strane dalo druhý a tretí hlas. Široký potenciál PS od júna narástol z 24 na 30 percent.

Široký potenciál Smeru naopak v zásade nerastie, posunul sa z 31 na 32 percent.

Voličské jadro, teda podiel ľudí rozhodnutých voliť konkrétnu stranu, pri PS od júna stúplo z desať na 13 percent; pri Smere sa veľmi nemení, zo 14 sa posunulo na 15 percent.

Podľa analytika Hankovského zrejme aj tesne pred voľbami pokračuje prechod voličov Hlasu ku Smeru. Za chybu považuje, že Peter Pellegrini bojkotoval najsledovanejšiu diskusiu Markízy v utorok a Hlas do nej namiesto neho poslal Erika Tomáša, keďže popularita Hlasu stojí na popularite Pellegriniho.

Aj keď široký potenciál Hlasu od júna narástol z 27 na 29 percent, jeho voličské jadro sa scvrklo z deviatich na sedem percent, čo naznačuje, že niektorí jeho voliči ešte mohli od svojej preferencie odskočiť.

Hodina po hodine: ako Matovičovi zafungoval jeho útok na Sulíka

Pri preferenciách OĽaNO bol podľa Jakuba Hankovského dôležitý termín zberu dát. Ipsos ich zbieral v sobotu, v nedeľu a v pondelok. Približne polovicu vzorky vyzbierali pred Matovičovou tlačovkou o Sulíkovi a druhú polovicu po nej.

Do nedele do večera Ipsos vyzbieral a spočítal približne 60 percent údajov a OĽaNO malo v tom momente nad desať percent. Zber pondelňajších dát však stiahol OĽaNO na 8,2 percenta. Hankovský si myslí, že tlačovka mohla mať okamžitý efekt na preferencie hnutia, nasledujúci deň po nej sa však názor na Matoviča mohol vrátiť na predvíkendovú úroveň.

„Paradoxne sme videli väčší dosah tejto kauzy pri OĽaNO než pri SaS,“ hovorí Hankovský. Sulíkova strana skôr rástla. Riaditeľ Ipsosu si to vysvetľuje aj tým, že sa SaS opakovane snaží deklarovať ako jediná pravicová strana a že zároveň jej voliči majú takú veľkú averziu voči Matovičovi, že mu neuverili.

Riaditeľ Ipsosu ešte úplne nevylučuje, že by mohli mierne narásť Demokrati. „V iných prieskumoch by mohli byť pokojne aj nad štyrmi percentami.“ V utorkovom Focuse v Markíze mali Demokrati 4 percentá. Hankovský aj tak odhaduje, že Demokrati sa napokon skôr do parlamentu nedostanú.

Pri Modrých Mikuláša Dzurindu podľa Hankovského vidno, že už nad nimi voliči „zlomili palicu“, keďže ich chce voliť len 0,6 percenta respondentov.

Nerozhodnutí budú voliť skôr proti Smeru než proti PS

Kto by ešte mohol získavať na poslednú chvíľu a koho chcú voliť nerozhodnutí? Aj na to sa Ipsos pýtal.

Podľa prieskumu len zhruba štyri percentá tých, čo sú rozhodnutí ísť voliť, ešte nemajú žiadnych favoritov. Až 64 percent vážne zvažuje iba jednu stranu a zhruba 33 percent vážne zvažuje voľbu viacerých strán.

Ipsos sa pýtal aj na to, čo ovplyvní voličov, ktorí ešte nie sú pevne rozhodnutí. Najsilnejšími faktormi, ktoré by ešte mohli posilniť niektoré z politických strán, je očakávaný silný a presvedčivý záver kampane – a zhruba štvrtina týchto voličov hovorí, že sa rozhodnú podľa programov. „Toto je skôr akousi deklaráciou lepšieho ja. Vieme totiž, že si štvrtina z nich naozaj predvolebné programy neprečíta,“ vysvetľuje Hankovský.

Zhruba 18 percent váhajúcich hovorí, že budú voliť stranu, ktorá bude mať možnosť poraziť Smer.

Naopak, pri strane, ktorá bude mať možnosť poraziť PS, je to zhruba 13 percent.

Až 18 percent váhajúcich hovorí, že sa rozhodnú podľa posledných debát.