Posledný prieskum AKO: Progresívne Slovensko tesne predbehlo Smer, OĽaNO sa posilňuje

Tretí zo série posledných veľkých prieskumov pred voľbami ukazuje prvé miesto pre Progresívne Slovensko. V prieskume AKO pre Joj24 by malo 18 percent. Smer by bol o tri desatiny druhý so 17,7 percenta.

V ďalších dvoch prieskumoch Focusu a Ipsosu zverejnených v utorok a stredu, ktoré merali v podobnom čase, bol Smer ešte prvý, hoci len tesne pred PS.

Ukazuje sa, že tri dni pred voľbami je súboj o prvé miesto vo voľbách mimoriadne tesný.

Agentúra AKO robila prieskum v dňoch od 20. do 26. septembra.

AKO vidí prepad Smeru a nárast OĽaNO

Medzi poslednými prieskumami AKO, Focusu a Ipsosu sú mierne rozdiely.

Najzásadnejší rozdiel je, že agentúra AKO zachytáva výrazný pokles Smeru – v porovnaní s prieskumom zo začiatku septembra stratil 1,9 percentuálneho bodu.

Tretí Hlas stagnuje na 15 percentách, čo je vyššie ako v iných agentúrach. Tu však sedí trend, že čísla Hlasu sa krátko pred voľbami zásadnejšie nehýbu.

Aj prieskum AKO potvrdil rast OĽaNO, ktoré v ňom stúplo dokonca na 9,4 percenta, čo je nárast o 2,4 percentuálneho bodu.

Nasledovala by SaS so 7,3 percenta, ktorej zjavne neuškodila tlačovka Igora Matoviča o tom, že si Richard Sulík písal s Jaroslavom Haščákom.

Ďalšie strany sú v zóne ohrozenia a do parlamentu sa dostať nemusia. KDH chce voliť 6,1 percenta opýtaných a jeho preferencie stagnujú, SNS chce voliť rovných 6 percent a ani strana Andreja Danka neklesá, ale už ani nestúpa. Republika má v tomto prieskume 5,4 percenta.

Sme rodina získala v tomto prieskume ešte 5,1 percenta. Hnutie Borisa Kollára je už v prieskumoch Focusu a Ipsosu hlboko pod hranicou zvoliteľnosti, mierny pokles ukazuje aj AKO – ale k hranici zvoliteľnosti.

Podľa tohto prieskumu si mierne polepšili Demokrati. Oproti sondáži zo začiatku septembra stúpla ich podpora o 0,9 percentuálneho bodu na 4,3 percenta. V prieskumoch Focusu a Ipsosu sú na 4, respektíve na 3,3 percenta.

Z týchto čísel sa nedá s istotou povedať, kto všetko sa dostane do parlamentu – interval spoľahlivosti ukazuje v zóne ohrozenia sedem strán. Prieskumy Focusu a Ipsosu ukazujú veľmi blízko päťpercentnej hranice ešte viac strán.

Hřích: Čo môže byť za poklesom Smeru a čo čakať od rastu Demokratov

Riaditeľ AKO Václav Hřích vraví, že čísla PS a Smeru sú na približne rovnakej úrovni – a preto možno v realite strana Michala Šimečku už skôr predbehla stranu Roberta Fica.

Mnohí voliči PS mali prvýkrát možnosť vidieť v debatách jeho lídra. Šimečka podľa Hřícha diskusie zvládol a to zvyšuje šancu PS zvíťaziť.

Agentúra Focus zaznamenala v posledných dvoch týždňoch pokles Smeru o 0,9 percentuálneho bodu, takže môže ísť o trend. Pokles si Hřích vysvetľuje aj tým, že Robert Fico odignoroval niektoré debaty vrátane najsledovanejšej na Markíze. „Ľudia tohto lídra nevideli všade, čo mohlo zafungovať.“

OĽaNO podľa Hřícha pomohlo, že sa dostalo do médií, a teda aj do hlavnej vlny kampane bitkou Matoviča s Robertom Kaliňákom aj tlačovkou o Richardovi Sulíkovi a Jaroslavovi Haščákovi.

Analytik Hřích hovorí, že pri Demokratoch existuje istý stúpajúci trend, ktorý súvisí s tým, že sa volebnou kampaňou ich značka stáva známejšou. Je však otázne, či stihnú nabrať dosť hlasov, aby sa dostali do parlamentu.

Kto by mohol zostavovať vládu

Pokiaľ by voľby dopadli voľby rovnako ako prieskum agentúry AKO, hrozil by pat a prípadne aj nové voľby.

Rôzne koalície si môžete sami vyklikať v interaktívnom grafe. Na väčšinu treba aspoň 76 poslancov.

Zoskupenie Smeru (30), Hlasu (25) a SNS (10) by malo len 65 mandátov a na väčšinu v parlamente by im nestačila ani podpora Republiky (9), s ktorou by išlo o 74 mandátov, teda o dva menej, než je najtesnejšia parlamentná väčšina. So Sme rodina (8), ktorá pritom nemusí byť vôbec v parlamente, by išlo o 82 hlasov.

Vláda PS (30), Hlasu (25), SaS (12) a KDH (10) by mala len veľmi tesnú väčšinu 77 hlasov a je otázne, či by sa na ňu tieto strany vôbec dali. Spolu so Sme rodina by išlo o 85 hlasov.

Bolo by možné zostaviť aj vládu bez Hlasu – mala by však najtesnejšiu možnú väčšinu 76 hlasov v zostave PS, SaS, OĽaNO (16), KDH a Sme rodina.

OĽaNO je mimoriadne silné na východe krajiny, PS získava aj ľudí stredného veku

Z podrobných výsledkov prieskumu vyplýva, že Hlas už nemá prevažne mužov voličov – pomer mužov a žien sa tam vyrovnal. Ženy mierne prevažujú medzi voličmi PS a tento rozdiel sa nárastom mierne zväčšil. SaS SNS či Demokrati sú skôr mužskými stranami.

Výrazné rozdiely medzi stranami sú vo vekovom zložení ich voličov. PS chce voliť až 24 percent ľudí medzi 18 a 33 rokmi, ale už aj 22 percent voličov vo veku 34 až 49 rokov. Narástla tak podpora v práve tejto kategórii.

V najmladšej kategórii dobre boduje aj OĽaNO, ktoré berie až 18 percent z nich.

Smeru sa najlepšie darí v kategórii 51 až 65 rokov, v najstaršej kategórii sa darí ešte o niečo lepšie Hlasu.

Regionálne rozdelenie podpory ukazuje obrovské rozdiely hlavne pri PS. Kým v Bratislavskom kraji ho chce voliť až 36 a v Trenčianskom 25 percent ľudí, v Trnavskom je to len 11 a v Prešovskom dokonca len 9 percent ľudí.

Pri regionálnom rozložení voličov výrazne „vyskakuje“ aj OĽaNO. V Prešovskom kraji ho chce voliť až 25 percent ľudí a v Košickom 14 percent voličov. V ostatných krajoch je podpora hnutia Igora Matoviča skôr priemerná alebo podpriemerná.

Čím si Václav Hřích vysvetľuje takú silu strany Igora Matoviča na východe? „Dôvodom, že OĽaNO rastie na východnom Slovensku, a aj motorom ich celoslovenského rastu môže byť to, že veľmi veľa komunikujú najmä finančné benefity rodinám. A na východnom Slovensku je finančná situácia ťažšia – najmä v menších obciach.“

Z podrobných dát zároveň vyplýva, že v materskom Banskobystrickom kraji Petra Pellegriniho chce Hlas voliť len 12 percent ľudí, ale Smer až 23 percent. Hlasu sa výrazne nadpriemerne darí v Nitrianskom (27 percent) a Žilinskom kraji (21 percent).