Právnik a súdny lekár Peter Kováč o eutanázii: Čím sú ľudia starší, tým viac pochopenia pre takýto odchod majú
Keď si človek sám vezme život formou samovraždy, obvykle to urobí v tichosti, potajomky. Keď ho potom niekto z príbuzných nájde obeseného alebo s podrezanými žilami, je to strašný šok. Pri eutanázii má okolie pacienta aspoň istý čas na prípravu, na absorbovanie tej informácie, na dôstojnú rozlúčku, vysvetľuje odborník.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Peter Kováč (1972) je súdny lekár a advokát, ktorý sa dlhé roky venuje problematike eutanázie. V roku 2005 obhájil dizertačnú prácu na tému Eutanázia a možnosti jej právnej úpravy z hľadiska trestnej zodpovednosti.
Tento text je súčasťou seriálu rozhovorov na tému Eutanázia – áno či nie?. Ak máte k téme čo povedať, napíšte, prosím, na [email protected].
Zabudnime teraz na všetky možné filozofické, morálne, etické či náboženské argumenty za eutanáziu aj proti nej. Čo znamená čisto z hľadiska práva?
Eutanázia môže mať rôzne definície. Platiť bude tá, ktorú si definujeme a schválime v zákone. Či to bude užitie smrtiaceho lieku samotným pacientom, alebo smrtiacu látku do tela pacienta vpraví niekto iný, je v takom prípade jedno. V našej dnešnej legislatíve je to nastavené tak, že ak si človek vezme život sám, ide o samovraždu. Ak by mu v tom niekto pomáhal, hoci aj na jeho žiadosť, bola by to buď pomoc pri samovražde, vražda, alebo úkladná vražda.
Pozrime sa na to však širšie – eutanázia je záležitosťou slobody človeka. Otázka znie, kde sa naša sloboda začína a kde sa končí. O prípadnej regulácii tejto slobody totiž musí rozhodnúť samotná spoločnosť.
Čo hovorí slovenská ústava?
Naša ústava eutanáziu ako takú nevylučuje. V jej článku 15 sa píše, že každý má právo na život a ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Uvádza sa tam aj to, že nikto nesmie byť pozbavený života a trest smrti sa nepripúšťa. Je tam však aj veta: „Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.“
Inak povedané, ústava o eutanázii mlčí. Zároveň hovorí, že ak si dáme eutanáziu do zákona, ktorý stanoví pravidlá, bude to v poriadku. Je to na rozhodnutí zákonodarcu.
Je tam aj veta, že každý má právo na život. Nie však povinnosť žiť.
To sa už dostávame k otázke, že ak teda existuje právo na život, či existuje aj právo na smrť z vôle človeka. Toto však nie je nóvum,
