Denník N

V Marikovej idú krúžkovať toho, čo dal Matovičovi do držky. Asi tam však vyhrá Republika (reportáž)

Voľby v Hornej Marikovej v roku 2006. Foto – archív TASR
Voľby v Hornej Marikovej v roku 2006. Foto – archív TASR

Hudobník Miro Tóth nás pár dní pred voľbami sprevádzal dedinou, kde majú navrch Smer a Republika. Rozpráva o premrštenej maskulinite či vulgarizmoch o prezidentke v dedine, kde sú dva svety – chalupárov a miestnych.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Na hornom konci Hornej Marikovej, dediny rozťahanej na trinástich kilometroch severozápadne od Považskej Bystrice, pod Javorníkmi, v časti zvanej Ráztoka, zbadáte zhmotnený antisemitský stereotyp.

Okrem jednej staršej panej, pôvabne prezývanej divoška, tu už nežije nijaký stály obyvateľ, zrušili aj všetky spoje. Zato tu vyrástla luxusná chalupárska kolónia. Oplotené haciendy, v tej najväčšej veľký vodotrysk (to fakt), povedľa ešte väčší slovenský dvojkríž. No najmä, naokolo stojí panteón drevených insitných sôch.

Bača s fujarou či Panna Mária s Ježiškom by sa ešte dali očakávať. Ak však prejdete cez lávku nad potôčikom do lesa oproti, natrafíte na artefakt zvaný Židova voda. Vedľa pramienka, kam však miestni nechodia, je socha zobrazujúca Žida s mešcom v jednej ruke, ktorú si zakrýva tou druhou. Tú má zboku natiahnutú na peniaze.

Biedna Marikovská kotlina

Čudesná Židova voda tu nikomu neprekáža, iba jednému z chalupárov, známemu hudobníkovi Miroslavovi Tóthovi. Jeho kapela Drť obchádza s Michalom Kaščákom a s Fedorom Gálom kluby, okrem toho robí v rámci projektu Nie je mi to jedno osvetové akcie pre stredoškolákov o dejinách holokaustu a súčasnosti. Hosťami debát vedených Fedorom Blaščákom sú ľudia, ktorí prežili holokaust, aj historik Martin Korčok. Miro napísal pri tej príležtosti Black Angels Songs.

„Židova voda tu nebude nikdy téma v dedine, pre nich je tento stereotyp niečo prirodzené. Mám podozrenie, že to neurobil autor ako antisemita, ale ako ľudový mýtus, insitnú predstavu o symbolike toho, ako sa tu žilo. Oni to jednoducho necítia,“ povie Tóth.

Z Bratislavy pochádzajúci hudobník v Hornej Marikovej fakticky vyrastal. Rodičia tam kúpili v roku 1988 stodolu, ktorú prerobili na chatu. Neskôr ju od nich odkúpil. Od covidu tu trávi každý druhý-tretí týždeň. Žije inak v Prahe, kde pracuje pre Český rozhlas.

V dejinách vždy biedna a chudobná Marikovská kotlina sa stala pred sto rokmi inšpiráciou pre fotografku sociálnych tém Irenu Blühovú, časť svojich obrazov tu maľoval jej priateľ, známy umelec Imro Weiner Kráľ.

Horná a Dolná Mariková na obrazoch Imricha Weinera Kráľa. Zdroj – Web obce Horná Mariková/ Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945

„Keď sem príde niekto zvonku, väčšinou je v šoku. Miestni nás pozvú na pálenku. Moji kamaráti, voliči Progresívneho Slovenska, sú pre nich objekty z tej druhej strany statusov na Facebooku, proti ktorým broja a neznášajú ich. Ja s tunajšími viem komunikovať, moji kamaráti nie,“ vysvetľuje Tóth.

Mečiar, Fico, Uhrík

Ako ideme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Voľby 2023

Slovensko

Teraz najčítanejšie