Osem povolebných scenárov. Parlament bez Danka by zvýšil šance na vládu s PS, OĽaNO je pri hľadaní väčšiny komplikácia

O budúcej vláde rozhodne, ktoré strany v parlamente nakoniec budú a ktoré nie. Voliči toto konštatovanie počuli v kampani veľakrát, ale aj podľa posledných prieskumov je dôležité ho pripomínať.

Ak sa nebudeme pozerať len na jeden číselný údaj z prieskumov, ale aj na takzvaný interval spoľahlivosti, teda hornú a dolnú hranicu podpory jednotlivých strán, uvidíme, že okolo kvóra potrebného na vstup do parlamentu sa stále pohybuje veľa strán.

Trojkoalícia vedená OĽaNO, SaS, SNS a KDH sú v tejto chvíli nad hranicou zvoliteľnosti, Sme rodina, Aliancia či Demokrati pod ňou.

V utorok a v stredu pred volebným moratóriom vyšli tri prieskumy od agentúr AKO, Focus a Ipsos. Na základe dát agentúry Ipsos, ktorá svoj prieskum spravila pre Denník N, sme sa pokúsili modelovať niekoľko paralelných scenárov, ktoré môžu napovedať, ako by vyzeralo skladanie parlamentnej väčšiny, ak by niektoré zo strán v Národnej rade neboli, alebo naopak, ak by sa niektorým napokon podarilo uspieť.

Scenár 1: Voľby podľa prieskumu

Východiskovým scenárom je možnosť, že by sobotné parlamentné voľby dopadli tak ako posledný prieskum agentúry Ipsos.

To znamená tesným víťazstvom Smeru pred Progresívnym Slovenskom, pričom obe strany by získali okolo 20 percent hlasov. V parlamente by bolo ešte šesť ďalších subjektov: Hlas, trojkoalícia OĽaNO, KÚ a Za ľudí, strana Republika, SaS, KDH a SNS.

Smeru a Hlasu by sa podľa výsledkov tohto modelu nepodarilo zložiť vládu len so Slovenskou národnou stranou. Na väčšinu by potrebovali aj ďalšiu stranu, napríklad podporu poslancov Republiky. Vzhľadom na postoj Hlasu k otvorenej spolupráci s Republikou by bol asi reálnejší variant menšinovej vlády Smeru, Hlasu a SNS s podporou Republiky. V takom prípade by sa mohli oprieť o 80 poslancov v parlamente.

Rovnako by, čisto matematicky, išlo poskladať aj vládu zo Smeru, Hlasu, SNS a KDH, ktorá by mala 77 mandátov. KDH však spoluprácu so Smerom odmieta.

Teoreticky možná by bola koalícia PS (34), Hlas (21), SaS (12 ) a KDH (10) – podľa tohto modelu by to však bola tesná väčšina so 77 poslancami.

Progresívne Slovensko (34) by bez podpory Hlasu nemalo dostatok poslancov na koalíciu – s OĽaNO (14), SaS (12) a KDH (10) by mali spolu len 70 mandátov. Ako sme už napísali, pri takýchto výsledkoch by teda zrejme nevznikla koalícia bez Hlasu a bol by pri jej skladaní kľúčovým hráčom. Navyše s OĽaNO dnes väčšina strán ísť do koalície nechce.

Scenár 2: Parlament bez OĽaNO

Poďme k modelovaniu možností, že voľby nakoniec dopadnú o niečo odlišnejšie ako prieskum, a niektorá z formácií, ktorá sa pohybuje okolo hranice zvoliteľnosti, nakoniec v parlamente nebude.

Začnime trojkoalíciou vedenou hnutím OĽaNO, pre ktorú platí vyššie, 7-percentné kvórum. Ešte v lete to vyzeralo, že Igor Matovič na risk s trojkoalíciou doplatí. Preferencie OĽaNO, KÚ a Za ľudí sa pohybovali okolo sedem percent.

Niekoľko dní pred voľbami však trendy vo všetkých prieskumných agentúrach ukazujú, že Matovič vo volebnom finiši voličov skôr získava a podpora trojkoalície sa zvyšuje. Napriek tomu, povedzme si, ako by vyzerala povolebná matematika, ak by sa predsa len do parlamentu nedostala, no ostatné strany by získali také percentá, aké im prisúdil Ipsos v poslednom prieskume.

Aj keby bol parlament bez Igora Matoviča, tak stále by platilo, že Smeru, Hlasu a SNS by sa nepodarilo postaviť väčšinovú vládu. Do väčšiny 76 poslancov by im chýbali dvaja poslanci. To isté by platilo pre variant Smeru, Hlasu a KDH.

Alternatíva, že by sa vláda, kde by koaličnú zmluvu podpisovali Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko, opierala o tichú podporu Republiky, by v porovnaní s parlamentom s OĽaNO znamenala pohodlnejšie vládnutie. Kabinet by totiž podporovalo až 85 poslancov.

Väčšiu prevahu v Národnej rade by mala aj vládna koalícia PS, Hlasu, SaS a KDH, ktorá by sa mohla pri hlasovaniach spoľahnúť na 84 zákonodarcov.

Ďalšie alternatívy by sa skladali ťažšie. Teoreticky by bola možná aj vláda Smeru, Hlasu, SNS a KDH, ktorú však kresťanskí demokrati nateraz odmietajú. No v parlamente by mala väčšinu – 85 mandátov.

Scenár 3: Parlament so Sme rodina

Hnutie Sme rodina Borisa Kollára predstavovalo najmä v úvahách politikov Hlasu možnosť, ako by v prípadnej vláde so Smerom mohli nájsť spojenca na presadzovanie vlastných návrhov či brzdenie proruských tendencií zo strany Roberta Fica a jeho poslancov.

Posledné predvolebné prieskumy však naznačujú, že podpora Sme rodina výrazne padá a nádej na to, aby sa táto – donedávna vládna – strana do Národnej rady dostala, je čoraz menšia.

No ako by zmenilo hru, ak by sa hnutie predsa len do Národnej rady dostalo? V našom scenári sme rátali s možnosťou, že by získalo 5 percent hlasov a v parlamente by malo 8 poslancov. To by viedlo k tomu, že Národná rada by bola ešte viac roztrieštená.

V takomto prípade by Smer, Hlas a SNS nemohli zostaviť vládu ani s tichou podporou Republiky, keďže by spolu mali len 75 poslancov. Na väčšinu by im chýbal jeden hlas. Väčšinu by nezískala ani formácia Smeru, Hlasu, SNS a Sme rodina (spolu by mali len 71 poslancov). A ani Smer, Hlas, KDH a Sme rodina (72 poslancov).

Povolebné vyjednávania by sa skomplikovali aj Progresívnemu Slovensku, koalícia PS, Hlas, SaS a KDH by mala len 74 poslancov. Ak by prizvali aj Sme rodina, vládnu koalíciu by zostavili, podobne ako by na väčšinu dosiahla divoká zostava Smeru, Hlasu, SNS, KDH a Sme rodina. Takto široké koalície by zrejme boli veľmi komplikované a napríklad kresťanskí demokrati by museli porušiť sľub, že so Smerom do vlády nepôjdu.

Pre vyjednávačov by bolo náročné hľadať vhodné väčšiny aj preto, že mnohé strany odmietajú spoluprácu s hnutím OĽaNO. To sa týka napríklad Hlasu, ktorý podľa prieskumov bude hrať kľúčovú úlohu aj pri zostavovaní vlády Roberta Fica, aj kabinetu Michala Šimečku. V tomto scenári by sme teda boli zrejme svedkami povolebného patu a vláda Ľudovíta Ódora by si zrejme tak skoro veci baliť nemusela.

Scenár 4: Parlament bez SNS

Slovenská národná strana (SNS) Andreja Danka sa v roku 2020 do parlamentu nedostala. Už od roku 1993 sa táto strana do Národnej rady striedavo vracia a potom z nej vypadáva.

Vo voľbách neuspela v roku 2002 (po konflikte medzi Jánom Slotom a Annou Malíkovou), v roku 2006 sa do Národnej rady vrátila, v roku 2012 zostala znovu pod hranicou zvoliteľnosti, v roku 2016 znovu poslancov získala. Teraz prieskumy naznačujú, že opäť v parlamente bude.

Ak by sa to Dankovi nakoniec nepodarilo, skladanie vládnej väčšiny by sa skomplikovalo predovšetkým predsedovi Smeru Robertovi Ficovi. Bez SNS v parlamente by mali Smer s Hlasom 60 poslancov a na väčšinu by nedosiahli ani s pomocou Republiky (chýbali by im dvaja poslanci).

V prípade, že by sa SNS do Národnej rady nedostala, ako najprijateľnejší variant pre stabilnú vládu by sa javila koalícia PS, Hlasu, SaS a KDH, ktorá by mala pohodlnú väčšinu 83 mandátov.

Za zmienku stojí, že tesnú väčšinu 76 mandátov by mali strany PS, OĽaNO, SaS a KDH. Je však ťažko predstaviteľné, že by lídri PS a SaS po skúsenosti z minulej vládnej koalície, ale aj z aktuálnej kampane riskovali vládu s takto tesnou väčšinou, ktorá by závisela od Igora Matoviča.

Zároveň je pravdepodobné, že ak by uprednostnili spoluprácu s Hlasom, ocitli by sa pod tlakom predsedu OĽaNO, ktorý by ich zrejme atakoval slovami, že „dali prednosť mafii“.

Platí však, že ak by sa SNS do parlamentu nedostala, minimálne v Národnej rade by sa vytvorila prozápadná väčšina.

Scenár 5: Parlament bez SaS

Po nedeľnej tlačovke Igora Matoviča, na ktorej predsedu SaS Richarda Sulíka obvinil z korupcie v prospech spolumajiteľa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka, sa Sloboda a solidarita dostala do defenzívy.

Prieskumy AKO, Focusu a Ipsosu, ktoré čiastočne dianie po zverejnení údajnej súkromnej konverzácie Sulíka s Haščákom zachytili, však agentúry razantný pokles preferencií SaS nezaznamenali. Čo ešte neznamená, že sa to do volieb nemôže stať.

Pripusťme teda, že sa udeje scenár, ktorý predpovedá Matovič, a SaS sa do Národnej rady nedostane. Následnú situáciu opäť modelujeme na základe posledného prieskumu Ipsosu s tým, že všetky ostatné strany získajú presne toľko percent, koľko im agentúra v poslednom predvolebnom prieskume namerala. Ako by vyzeralo skladanie vlády?

Vypadnutie SaS z parlamentu by Robertovi Ficovi situáciu až tak neuľahčilo. Vláda Smeru, Hlasu a SNS, s ktorou by sa zrejme mnohí politici týchto strán zmierili, by v parlamente nemala väčšinu; zastupovalo by ju len 73 poslancov. Opäť by teda museli prísť na rad úvahy o podpore zo strany Republiky, minimálne pre menšinovú vládu.

Aktéri rokovaní o takomto usporiadaní by však dostali jeden argument navyše – mohli by hovoriť, že inak to nejde. Bez SaS by totiž PS nedokázalo nájsť väčšinu v parlamente pre nejakú formu vlády bez Smeru.

S Hlasom a KDH by mali len 71 poslancov a pomoc v podobe hlasov klubu OĽaNO by bola nereálna, keďže Hlas a hnutie Igora Matoviča akúkoľvek spoluprácu vzájomne vylučujú.

Scenár 6: Parlament bez KDH

V ďalšom z paralelných scenárov vylúčme z Národnej rady KDH. Kresťanskí demokrati sa do parlamentu nedostali ani v roku 2016, ani v roku 2020, i keď prieskumy pred voľbami im vtedy prisudzovali dlhodobejšie zisk nad piatimi percentami. KDH má dlhodobý problém, že i keď má pomerne disciplinované voličské jadro – čo sa ukazuje napríklad v regionálnych voľbách – škodí mu vyššia účasť.

Analytici z prieskumných agentúr predpovedajú, že v sobotných voľbách môže voliť opäť podobný počet ľudí ako v roku 2020. Účasť očakávajú medzi 60 a 65 percentami. Pred tri a pol rokom dosiahla niečo vyše 65 percent.

To by pre KDH mohol byť opäť problém.

Pre skladanie vládnej väčšiny by to znamenalo obdobnú situáciu, ako keby z Národnej rady vypadla SaS. Fico by síce nevedel zostaviť vládu Smeru, Hlasu a SNS, ale podpora pre väčšinovú vládu by sa ťažko hľadala aj progresívcom.

Opäť by sa mohol dostať do hry argument „inak to nejde“, ktorým by politici zo Smeru a Hlasu mohli ospravedlniť spoluprácu s Republiku, minimálne v podobe podpory menšinovej vlády dvojice týchto strán s SNS.

Scenár 7: Parlament bez SaS aj KDH

Výsledky sobotných volieb môžu priniesť množstvo ďalších alternatív, ktoré nie je v možnostiach tohto textu opísať.

Do parlamentu sa nemusí dostať viacero strán z pásma ohrozenia, a to v rôznych kombináciách: neuspieť môže zároveň OĽaNO a SaS alebo SaS a SNS, alebo OĽaNO a KDH a k tomu môže prekvapiť niektorá zo strán, ktorá v aktuálnom prieskume nemá päť percent.

Pozrime sa teraz na jednu kombinovanú možnosť, a teda na variant, že by sa do parlamentu zároveň nedostala ani SaS, ale ani KDH. To by znamenalo veľký prepad prozápadných hlasov – a šancu pre Roberta Fica.

V takomto prípade by jednoduchú väčšinu v parlamente (konkrétne 78 poslancov) mala aj koalícia zložená zo Smeru, Hlasu a SNS. Na bežné vládnutie by nepotrebovali podporu poslancov Republiky.

Zároveň by platilo, že spolu s klubom Republiky by mali tieto tri strany v Národnej rade 93 poslancov, čo by im umožnilo robiť aj ústavné zmeny. To by mohlo znamenať nielen odklon od prozápadnej zahraničnej politiky, ale aj pokusy meniť volebný systém či inak usporiadať ostatné inštitúcie.

Pre Progresívne Slovensko by neúčasť SaS a KDH v parlamente znamenali koniec akýchkoľvek úvah či pokusov o vytvorenie vlády bez Smeru.

Scenár 8: Parlament s Demokratmi

Aj keď sa to neukázalo v prieskume agentúry Ipsos, v prieskumoch Focusu a AKO mierne stúpla strana Demokrati. Aktuálne sa pohybuje nad štyrmi percentami (v Ipsose získala len 3,3 percenta).

Na prekonanie hranice zvoliteľnosti je to stále málo, ale pre modelovanie povolebných scenárov pripusťme, že strana Eduarda Hegera nakoniec uspeje a s piatimi percentami sa do Národnej rady dostane. Demokrati posledné týždne opakujú, že ak sa to stane, mohla by vzniknúť dokonca vláda bez Hlasu. Mohla?

Po prvé, účasť Demokratov v parlamente – ak by iné strany získali presne toľko percent, čo v aktuálnom Ipsose – by znamenala, že Smer, Hlas a SNS by nedosiahli na väčšinu ani v spolupráci s Republikou. Dokopy by mali 75 mandátov.

To znamená, že rovnako 75 mandátov by mali prozápadne orientované strany PS, OĽaNO, SaS, KDH a Demokrati. Čiže došlo by k volebnému patu a o „vláde bez Hlasu“ by sa uvažovalo len ťažko.

Podpredseda Demokratov Jaroslav Naď v minulosti pripustil, že za istých okolností a pri splnení vopred stanovených podmienok si vie predstaviť situáciu, v ktorej by poslanecký klub Demokratov podporil menšinovú vládu iných demokratických strán s Hlasom. A je pravda, že pri účasti Demokratov v Národnej rade by tieto strany ich podporu potrebovali.

Koalícia PS, Hlasu, SaS a KDH by totiž bez spolupráce s Hegerovou stranou väčšinu nemala, opierala by sa len o 74 zákonodarcov. Spolu s Demokratmi by to už bolo 82 mandátov.

Vzhľadom na to, že pri takomto rozložení parlamentu by Smer nedokázal vytvoriť vládu ani s pomocou Republiky, by ostatné strany – od PS cez Hlas, KDH až po Demokratov – mohli použiť argument spomenutý v jednom z predchádzajúcich scenárov. Takúto vládu by sa mohli pokúsiť zostaviť preto, lebo inak by to ani nešlo.