Zdravotníctvo: rozlišujme!

Blížia sa voľby, bilancuje sa. Pri zdravotníctve sa opakujú tie isté kauzy – CT, predražené nákupy, rodinkárstvo v poisťovni. Médiá odhaľujú nové a nové podobné prípady. Dajú sa zhrnúť do jedného pojmu – krádeže – viac, či menej sofistikované, ale stále „len“ krádeže.

Popri rátaní vytunelovaných miliónov sa však strácajú z pozornosti iné problémy. A tých je dosť. Napríklad nozokomiálne infekcie. Téma infekcií, ktoré získajú pacienti počas hospitalizácií, je určite náročnejšia na spracovanie i vysvetlenie. Ale to neznamená, že ide o menší problém.

Veď je to jedno, nie?

Z mikrobiologického hľadiska je nemocnica veľmi špecifickým miestom. Kumulujú sa tam pacienti, z ktorých mnohí majú závažné infekcie, sú liečení antibiotikami, ktoré sú nie vždy účinné, a dochádza k zákrokom, ktoré umožňujú mikroorganizmom prekonať telesné bariéry. Lekári a sestry prichádzajú do styku s množstvom pacientov. To všetko a mnoho ďalších faktorov vysvetľuje, prečo je pobyt v nemocnici spojený s rizikom infekcie. Pritom často ide o infekcie mikroorganizmami, ktoré sú odolné aj voči kombináciám silných antibiotík, keďže si také v nemocniciach neuváženým používaním antibiotík svorne lekári s pacientami vypestujeme.

Frekvencia nozokomiálnych infekcií sa v jednotlivých štátoch sleduje a vo väčšine sa pohybuje niekde medzi 5 – 9% všetkých hospitalizácií. Na Slovensku je to hlboko pod 1%, teda aspoň podľa nahlásených údajov z nemocníc. Tým údajom neveríme ani my tu, tobôž odborníci v európskych inštitúciách. Táto na prvý pohľad nepodstatná kauza sa prevalila asi pred dvomi rokmi. Čo sa stalo? Nič. Ako je možné, že sem celá Európa nechodí na školenia, ako nozokomiálnym infekciám zabrániť? Proste sa tie infekcie poriadne nehlásia, nikto za to nie je vyšetrovaný ani potrestaný, napokon ide o byrokraciu a tak v globále… veď je to jedno, nie?

Musíme vyžadovať viac

No, nie je. V Nemecku ročne zomrie v nemocniciach práve na takéto nákazy okolo 40 000 pacientov, pričom odhady hovoria, že asi polovici z nich sa dá relatívne jednoducho predísť. Samozrejme, že aj tam je problém s ich nahlasovaním, len to porovnanie so Slovenskom je až neuveriteľné. Ak by sme boli na tom podobne ako v Nemecku, možno na Slovensku očakávať ročne asi 1 250 úmrtí na nozokomiálne nákazy. Reálne tu bolo podľa epidemiologickej analýzy v roku 2014 nahlásených 71 takýchto úmrtí.

Neviem či to treba ďalej komentovať. Ale je isté, že s tým treba niečo robiť. Ak nemáme presné dáta, nemôžeme identifikovať príčiny a odstraňovať ich. Ťažko sa manažuje, ak manažér nemá relevantné údaje. To sú reálni pacienti, ktorí možno nemuseli zomrieť. A je ich viac ako obetí teroristických útokov v Paríži alebo obetí dopravných nehôd na Slovensku za rok.

Ešte stále sa zdajú byť predražené nákupy, mimochodom pomocou verejného obstarávania, kľúčovým problémom slovenského zdravotníctva? Vôbec tým nechcem relativizovať tunelovanie, len by sme si mali uvedomiť, že nekradnúť nestačí. Nie je to len o peniazoch. Od manažérov slovenského zdravotníctva vrátane ministra musíme očakávať a vyžadovať viac.