Peking alebo Taipei? Politické strany nemajú zhodu
Výsledky volieb sa môžu zásadne podpísať pod zmenu slovenského postoja k Taiwanu a Číne.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Matej Šimalčík a Barbara Pavlovičová pôsobia v Stredoeurópskom inštitúte ázijských štúdií (CEIAS)
Čína je vo vzťahu k Taiwanu čoraz asertívnejšia, čo sa prejavuje napríklad takmer každodenným zastrašovaním preletmi vojenských lietadiel v blízkosti ostrova. Aj vzhľadom na to čoraz viac západných politikov vyslovuje Taiwanu podporu pri manažovaní napätých a komplikovaných vzťahov s Pekingom či pri participácii v medzinárodných organizáciách.
Minulý týždeň na Valnom zhromaždení OSN vyslovil Taiwanu značnú podporu aj český prezident Petr Pavel. Vo svojom prejave odsúdil čínske vojenské aktivity v Taiwanskej úžine. O Taiwane a jeho zapojení do medzinárodných organizácii vo svojich prejavoch hovorili aj predstavitelia Paraguaja, Guatemaly, Eswatini (pôvodne Svazijsko), Nauru a ďalší diplomatickí spojenci (skupina 13 krajín, ktoré oficiálne uznávajú Taiwan ako štát a majú s ním nadviazané diplomatické styky).
Hoci v prebiehajúcej predvolebnej kampani sme podobné vyjadrenia od slovenských politikov a političiek nezaznamenali, počas uplynulého volebného obdobia sme videli viacnásobné vyslovenie podpory pre Taiwan v podobe prijatia uznesení na pôde výborov Národnej rady SR. Vďaka dynamickému rozvoju politických a ekonomických väzieb počas končiaceho sa volebného obdobia dokonca Slovensko patrilo medzi najvýraznejších podporovateľov Taiwanu v rámci celej EÚ.
Čína a Taiwan pohľadom slovenských politikov
Ako však budú vyzerať postoje Slovenska voči Taiwanu a Číne po voľbách? Slovenské politické strany tejto otázke, až na pár výnimiek, nevenujú značnú pozornosť. Deje sa to v situácii, keď posledné desaťročia badáme postupný posun geopolitického a geoekonomického ťažiska svetovej politiky smerom k oblasti Indo-Pacifiku.
Z toho mála, čo nám strany o svojich zahraničnopolitických víziách povedali, ale aj z ich doterajšieho konania, môžeme povedať, že výsledky volieb môžu priniesť (ďalší) dramatický obrat v našich vzťahoch s Čínou a Taiwanom.
Diametrálne odlišné postoje slovenských strán k tejto téme naznačujú, že prípadná politická zmena po parlamentných voľbách sa môže dotknúť zahraničnopolitického smerovania viac, ako sa očakáva. Zatiaľ čo o prípadných následkoch pre vzťahy s Ukrajinou a Ruskom sa vo verejnom priestore diskutuje rozsiahlo, následky týkajúce sa Číny a Taiwanu sú takmer mimo verejného diskurzu.
Ak sa bližšie pozrieme na volebné programy politických strán, postoje v nich sa dajú zjednodušene rozdeliť do dvoch kategórií. Na jednej strane sú to strany, ktoré k Číne vzhliadajú. Na strane druhej ide o hnutia, ktoré sa kriticky vymedzujú proti mocenským ambíciám a porušovaniu medzinárodného práva Čínou.
Priatelia Číny a pragmatickí obchodníci
Smer vo svojom volebnom programe pokračuje v rétorike uprednostňovania zahraničnej politiky na „všetky svetové strany“. Jediná zmienka o Číne, ktorá sa v programe nachádza, je v súvislosti s
