Robert Ondrejcsák: Čo vojna znamená pre Slovensko a strednú Európu? Ukážka z knihy Ako Putin stratil Ukrajinu

Hovorí, že k napísaniu vyše 300-stranovej knihy s názvom Ako Putin stratil Ukrajinu ho posunula snaha pochopiť najdôležitejšiu udalosť v medzinárodných vzťahoch za života našej generácie, ktorá ovplyvní aj životy našich detí: „Táto vojna totiž nie je len o Ukrajine a Rusku, ale aj o Slovensku, o strednej Európe a o budúcnosti celej Európy.“ Kniha vychádza v knižnej edícii Denníka N a jej editorom je Roman Pataj. Róbert Ondrejcsák knihu uvedie v piatok o 18.00 v 365.labb v Banskej Bystrici a v sobotu o 18.00 v kníhkupectve Artforum v Košiciach.

Čo vojna znamená pre Slovensko a strednú Európu

„Rusko je najväčšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov a musíme byť pripravení na to, že ňou ostane aj naďalej.“
Spoločné vyhlásenie prezidentov B9 v Bratislave, 6. júna 2023

Stredná Európa sa po februári 2022 začala učiť názvy ukrajinských miest. Predtým málo ľudí v Košiciach, Brne či Krakove vedelo, kde ležia Mariupol, Cherson, Buča alebo Kachovská priehrada. Málokto osobne poznal Ukrajinca, a ešte menej ľudí aj navštívilo Ukrajinu, hoci je naším susedom. Predĺžený víkend vo Ľvive bol vnímaný ako „exotický“ zážitok bratislavských hipsterov a intelektuálov, ale až na zopár vzácnych výnimiek ďalej na východ či juh Ukrajiny sa už nedostali ani oni.

Často som nad tým lamentoval sediac v kaviarni na Rynku – hlavnom námestí tohto historického mesta, kým som si vychutnával azda najlepšiu kávu v strednej Európe. Keby tam neboli tabule v cyrilike, Ľviv by bol svojím genius loci a architektúrou úplne ako Krakov alebo väčšie Košice. A napriek dlhým storočiam spoločnej histórie v habsburskej ríši sme ho nepoznali.

Čiastočne ide o dôsledok izolácie spred roka 1989. Neboli sme izolovaní len od západného sveta ostnatým drôtom a strieľajúcimi pohraničiarmi, ale akousi špeciálnou mentálno-politickou železnou oponou aj od Sovietskeho zväzu, teda aj od Ukrajiny. Veľmi sa to nezmenilo ani po rozpade ZSSR. Ľudia z Košíc či Prešova chodili do Španielska, Londýna či New Yorku, ale v podstate susedné mestá ako Ľviv, Odesa či Kyjiv boli mimo radaru bežného človeka. Ani sme si veľmi neuvedomili, že za našimi východnými hranicami žije viac ako 40-miliónový národ. Žiaľ, musela prísť ruská agresia a obrovská ľudská tragédia, aby sa to zmenilo.

Lenže podobne ako Stredoeurópania nepoznali Ukrajinu, ani naši spojenci v NATO nemali veľké pochopenie pre naše obavy o európsku bezpečnosť. Stredná Európa bola geograficky a aj geopoliticky „regiónom na frontovej línii“, ale v Bruseli, Paríži či Berlíne mentálne nie. Aj to sa zmenilo. Tak, ako sa Ukrajina stala ťažiskom európskej bezpečnosti, stredná Európa sa stala centrom európskej obrany.

Naši spojenci a priatelia v západnej Európe a za Atlantikom nás začali aj viac počúvať. Nielen z diplomatickej praxe v Londýne hovorím, že váha a atraktivita stredoeurópskych štátov sa značne zvýšila. No nie úplne rovnomerne. Najviac sa posilnilo Poľsko, ale aj pobaltské štáty, Slovensko, Česko a Rumunsko. Naopak, Maďarsko sa rozhodlo, že sa vydá v protismere na štvorprúdovej diaľnici, na ktorej je veľmi intenzívna premávka smerom na Brusel a Kyjiv, a bude sa snažiť nájsť odbočku na Moskvu. Hľadanie moskovskej odbočky sa však ukázalo ako slepá ulička a viedlo k politickej izolácii od ostatných štátov v regióne.

Dokonca aj bývalý český prezident Miloš Zeman, ktorý mal vždy vysokú mieru porozumenia pre ruskú politiku, inváziu ihneď odsúdil ako „zločin proti mieru“. Na rozdiel od niektorých slovenských predstaviteľov si dokonca priznal chybu a povedal, že sa mýlil, keď týždeň pred agresiou tvrdil, že „Rusi nie sú blázni“ a na Ukrajinu nezaútočia. Slovenskí dezinformátori pred vojnou často a radi Miloša Zemana citovali, ale nie je náhoda, že po tomto ho prestali vnímať.

Po ruskom útoku sa v rámci V4 Varšava, Bratislava a Praha ocitli na jednej strane, kým Budapešť na druhej. Vznikol akýsi zvláštny „formát“ 3+1. Zásadný zlom postihol aj bilaterálne maďarsko-poľské vzťahy. Pred februárom 2022 si boli obe krajiny veľmi blízke aj na ideologickej a politickej úrovni. Líder poľskej strany PiS Jaroslaw Kaczyński však už v apríli 2022 vyhlásil, že je veľmi smutný z postoja Maďarska, a keď Viktor Orbán nevidí, čo sa udialo v Buči, mal by navštíviť očného lekára. Oznámil, že Poľsko a Maďarsko nemôžu spo­lupracovať ako v minulosti, ak sa maďarské postoje nezmenia. A keďže sa nezmenili, ba práve naopak, Budapešť zostala de facto jediným politickým partnerom Moskvy na vládnej úrovni v Únii a NATO, kríza poľsko-maďarských vzťahov sa ešte prehĺbila.

Vysvetlenie je jednoduché: ruská agresia znamenala taký tektonický zlom v európskej bezpečnosti, že v podstate každý európsky štát vníma iné krajiny cez ich postoje k vojne. Ako povedal poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau vo svojom prejave o princípoch a cieľoch poľskej zahraničnej politiky v apríli 2023, „Poľsko a Maďarsko majú zásadne odlišný pohľad na ruskú agresiu voči Ukrajine, pokiaľ ide o príčiny jej vypuknutia aj pokiaľ ide o želaný výsledok. Táto divergencia sa týka životných záujmov Poľska a Európy ako celku“. Jasnejšie sa to už povedať nedá: ide o základný životný záujem Varšavy, ktorý je dôležitejší ako čokoľvek iné. A keď ide o vaše prežitie, tak predchádzajúce politické alebo ideologické sympatie idú bokom.

Po ruskej agresii sa politicky posilnil a zaktivizoval širší stredoeurópsko-pobaltský blok, takzvaná B9 alebo Bukureštská deviatka. Vznikla rok po anexii Krymu. Dnes už na jej stretnutia chodia aj generálny tajomník NATO alebo americký prezident. Združuje tri pobaltské štáty, Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovensko, Rumunsko a Bulharsko. Pre postoje Maďarska k vojne sa však postupne mení na B8.

Stredoeurópske štáty sa stali významnými hráčmi aj vo vojenskej pomoci Ukrajine. Cez ich územie prechádzala v podstate kompletná aliančná pomoc. Preto v našom regióne vznikali veľmi dôležité logistické body, ako je napríklad najdôležitejší poľský Rzeszów, ale aj východoslovenské Košice.

Stredná Európa sa však stala aj sama významným podporovateľom Ukrajiny. V prvom rade vyjadrila jasnú politickú podporu ukrajinským integračným ambíciám a silne lobuje za ukrajinské členstvo v EÚ a NATO. Štáty nášho regiónu poskytujú aj konkrétnu vojenskú pomoc.

V absolútnych číslach bolo Poľsko ešte v januári 2023 medzi podporovateľmi Ukrajiny na treťom mieste po USA a Británii. Keď poskočilo Nemecko, dostalo sa na 4. miesto. V podiele pomoci Ukrajine na výšku HDP, čo je najlepší indikátor ochoty pomôcť, mala stredná Európa suverénne vedúcu pozíciu. Na zozname jednoznačne viedli pobaltské štáty, najmä Estónsko, ktoré podporovalo len počas prvého roka vojny Kyjiv vo výške viac ako jedného percenta celoročnej hospodárskej produkcie. Nasledovalo Lotyšsko. Aj ono dosiahlo jednopercentnú hranicu. Za nimi nasledujú Litva a Poľsko, pričom na prvých 11 miestach je ešte aj Bulharsko, Česko a Slovensko, to znamená, že z jedenástich až sedem najväčších podporovateľov je zo strednej Európy. Slovensko je na 11. mieste.

Jedným z hlavných dôsledkov ruskej invázie bolo, že Slovensko, Česko a Poľsko sa prvýkrát vo svojej modernej histórii stretli s obrovskou utečeneckou vlnou. Maďarsko už malo skúsenosti z roku 2015, hoci vtedy utečenci využívali maďarské územie len na tranzit. Už počas prvých dní ruskej agresie utekali do bezpečia státisíce ľudí. Keď ruské vojská postupovali ďalej do ukrajinského vnútrozemia, koncom februára a začiatkom marca 2022 utečenecká vlna prekonala všetky predpoklady a odhady. Tesne pred februárom 2022 napríklad počítali slovenské úrady s desiatkami tisíc utečencov z Ukrajiny, čo sa v tom čase zdalo byť každému obrovské číslo. Krátko po 24. februári sa už odhady pohybovali v státisícoch a nakoniec celkový počet vstupov na Slovensko z Ukrajiny prekročil v máji 2023 milión 400-tisíc, kým výstupov bolo milión 200-tisíc. Podľa údajov ministerstva vnútra v priebehu necelého roka a pol po ruskej agresii požiadalo o dočasné útočisko 115-tisíc Ukrajincov.

Najväčšia utečenecká vlna v našom regióne smerovala do Poľska. Poľsko-ukrajinské hranice prekročilo viac ako päť miliónov Ukrajincov, z čoho približne jeden a pol milióna u našich severných susedov aj ostalo, 90 percent z nich sú ženy a deti. Prihraničné mesto Rzeszów sa stalo dočasným domo­vom pre stotisíc utečencov a počet jeho obyvateľov narástol o polovicu. Rozsah demografických zmien pomôže pochopiť zopár údajov: populácia Varšavy sa do júna 2022 zvýšila o 15 percent, Krakova o 23 percent, Gdanska o 34 percent.