Ako (ne)odvolať predsedu Jána Mazáka a šikana v súdnej rade
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autorka je emeritná sudkyňa a členka súdnej rady
Septembrové zasadnutie súdnej rady bolo z hľadiska jeho výsledkov úspešné. V médiách prebehli najmä správy, že sme zvolili celkovo štyroch kandidátov do veľmi významných funkcií sudcov európskych súdov. Ak si však niekto dal námahu počúvať priamy prenos zo zasadnutia alebo si vypočul mnohohodinový zvukový záznam a mal by súčasne ohodnotiť, ktoré z bodov programu ho najviac zaujali, tipujem, že by to neboli voľby sudcov európskych súdov. Najväčší rating pozornosti by podľa môjho názoru získali iné body programu.
Je už všeobecne známe, že zloženie súdnej rady je názorovo rozmanité a ani samotní členovia pomerne často nevedia odhadnúť, ako hlasovanie v konkrétnych veciach dopadne. Kolega Ľudovít Bradáč názorové strety členov súdnej rady na jednom príklade výstižne opísal v článku Dva svety.
Aj na septembrovom zasadnutí sa špirála výmeny názorov roztočila už v úvode zasadnutia pri schvaľovaní programu. Štyria členovia súdnej rady totiž navrhli do programu zaradiť prerokovanie „niektorých pochybení predsedu súdnej rady Jána Mazáka“ a hlasovaním prijať stanovisko, že „súdna rada konštatuje, že Ján Mazák ako predseda súdnej rady porušuje svoje zákonné povinnosti“.
Tento návrh ešte pred zasadnutím súdnej rady navrhovatelia mediálne zverejnili a stihli sa popísať na túto tému aj nejaké články, takže to nebolo pre verejnosť nič prekvapujúce. Pri príprave na tento bod ma však zaujala najmä predstava, že ak by sa im podarilo získať pre navrhované uznesenie aspoň desať hlasov, aký zmysel a cieľ by malo „suché“ konštatovanie súdnej rady, že jej predseda porušuje svoje zákonné povinnosti. A ďalej nič… len bodka. Rozhodnutie, že niekto je vinný z toho, že porušuje zákony, je v kompetencii najmä súdov alebo disciplinárnych senátov, ktoré pri uznaní viny spravidla uložia aj primeraný trest, prípadne vyvodia iný druh zodpovednosti. Súdna rada však nie je súdny tribunál, aby mohla ukázať na niekoho prstom a rozhodnúť hlasovaním, že je vinný.
Prelistovala som ústavu aj zákony o súdnej rade a o sudcoch, ale žiadnu kompetenciu súdnej rady pre konštatovanie (bez ďalšieho), že predseda (respektíve aj podpredseda) súdnej rady porušuje zákon, sa mi nepodarilo nájsť. Dávalo mi to logiku, pretože som našla iné zákonné ustanovenie, podľa ktorého súdna rada môže riešiť, či predseda (alebo podpredseda) porušuje svoje zákonné povinnosti vtedy, ak najmenej päť členov súdnej rady navrhne z tohto dôvodu jeho odvolanie. Ale to len ako takzvanú predbežnú otázku, či sú dôvody na odvolanie predsedu alebo nie.
