Voliť s pamäťou
Je hrozivé, koľko popularity sa dá získať jazykom, v ktorom slová stratili význam.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Pri sledovaní kampaní politických strán vrátane zostrihov z mítingov a niektorých záverečných televíznych diskusií som mal pocit, že naša spoločnosť stratila pamäť. Výsledky predvolebných prieskumov, tie obrovské súborné čísla pre populistov, fašistov a zástupcov organizovaných zločineckých skupín čítam ako nechuť voličov uvažovať alebo hoci len vnímať realitu.
Švajčiarsky filozof Max Picard napísal krátko po 2. svetovej vojne knihu Hitler v nás, v ktorej analyzoval prostredie vzniku nacistickej ideológie. Hospodárska kríza, meniaci sa svet, nové technické objavy a rozhlas ako nové médium vtedy uviedli obyvateľstvo do chaosu. Ľudia prestali svetu rozumieť, dávať veci do súvislostí, cítili sa stratení a následkom toho zavládla diskontinuita, ich čas sa rozdrobil na okamihy. Už sa neuvažovalo o príčinách a následkoch, dôležité a povrchné sa zlialo do jednej masy, slová postupne stratili svoj význam. Pravda a lož mala v informáciách rovnaké miesto, ľudia ich prestali rozlišovať a oslovil ich ten, kto okamih využil na najväčší krik a najčastejšie opakovanie ľubovoľného hesla.
