Fyzici stále nevedia, prečo je skôr niečo ako nič. Nový výskum spochybňuje aj pohon známy zo Star Treku
Hmota a antihmota sa v gravitačnom poli správajú rovnako, ukázal experiment v CERN-e.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Známy nemecký filozof Gottfried Leibniz († 1716) sa kedysi pýtal, prečo je skôr niečo ako nič.
Po tejto strede je jasné, že odpoveď na túto otázku stále nepoznáme. Štúdia z Nature vydaná tento týždeň totiž zistila, že hmota a antihmota sa v gravitačnom poli správajú rovnako.
Ako tento poznatok súvisí s uvedenou otázkou a prečo nové zistenie sklame fanúšikov fiktívneho pohonu warp, ktorý spopularizoval seriál Star Trek?
Na počiatku muselo byť viac hmoty ako antihmoty
Najprv si vysvetlime niekoľko základných pojmov, ako je antičastica alebo anihilácia.
Pre každú časticu platí, že má svoju antičasticu. „Majú takmer identické vlastnosti a líšia sa opačným elektrickým nábojom,“ vraví teoretický fyzik Juraj Tekel z Katedry teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
