Denník NAj vedci zápasia s trollmi. Sú ako Joker z Batmana – vykazujú znaky sadizmu

Otakar HorákOtakar Horák
Zdieľať

Podobne ako Joker aj trollovia sa vyžívajú vo vytváraní chaosu, v ktorom sa stiera rozdiel medzi vedou a pavedou, tvrdými dátami a nezmyslami.

Keď fyzici Sheldon Cooper a Leonard Hofstadter z populárneho seriálu Teória veľkého tresku napíšu vedecký článok a zavesia ho na web, aby ho vystavili kritickému pohľadu svojich kolegov, dostanú hodnotenie, ktoré ich vôbec nepoteší.

Anonym označí ich teóriu buď za chybnú, alebo priamo nezmyselnú. Vedcom napíše, že sú popletení akože-fyzici a vyjadrí prianie, aby stránka propagovala skutočnú vedu.

Keď frustrovaní autori odhalia identitu anonyma, zistia, že ide o Stevena Hawkinga, slávneho fyzika z Cambridge. Sú prekvapení, keď im povie, že článok sa mu páčil. Svoje nevyberané útoky vysvetlí takto: „Ak by ste sedeli v kresle 40 rokov tak ako ja, aj vy by ste sa nudili.“

Tento príbeh je viac ako milou anekdotou z filmového prostredia. Aj prestížny časopis Nature rieši, čo s internetovými trollmi a narastajúcimi útokmi na vedcov.

Šikanovanie vedcov

Formy šikanovania vedcov majú rôzne podoby, pohybujú sa od nekončiacich žiadostí o informácie, ktoré sú už dostupné, cez online terorizovanie až po brutálne vyhrážky fyzickým násilím. Zdokumentovaných je niekoľko dobre organizovaných kampaní proti vedcom, ktorí pracujú na citlivých témach, ako je globálne otepľovanie, riziká fajčenia, očkovanie alebo geneticky modifikované organizmy, uvádza Nature.

Hromadia sa aj neodôvodnené žiadosti o stiahnutia článkov. V minulosti sa k praxi pristupovalo iba vtedy, ak sa vedci dopustili závažných pochybení. Dnes chcú situáciu viacerí zmeniť.

V jednom zo slávnych prípadov žiadala komisia Národnej futbalovej ligy (NFL) stiahnuť článok lekára len preto, že sa jej nepáčili jeho výsledky. Autor tvrdil, že závažné poškodenia mozgu hráčov amerického futbalu zrejme pochádzajú z opakovaných otrasov mozgu pri hre.

Spory o anonymné diskusie

Snaha o maximálnu otvorenosť vedy nahráva anonymným trollom, ktorí spamujú diskusie a otravujú vedcom život. V tejto súvislosti sa najviac debatuje o stránke PubPeer. Vznikla v roku 2012. Ide o globálnu platformu, ktorá užívateľom umožňuje, aby debatovali o publikovaných vedeckých článkoch, či už anonymne, alebo pod vlastným menom.

O výhodách a nevýhodách anonymného komentovania na PubPeer spolu diskutovali zakladatelia stránky a Philip Moriarty, fyzik z univerzity v Nottinghame. Tím z PubPeer píše: „Naša skúsenosť je, že anonymita veľmi napomáha vedeckej debate a má mizivý alebo žiaden vplyv na kvalitu komentárov.“

Na PubPeer diskusie moderujú, mesačne dostanú asi tisíc komentárov. Najväčší úspech zaznamenali, keď anonym na stránke upozornil na vedecký podvod. Časopis Science musel pristúpiť k stiahnutiu chybného článku.

Fyzik nesúhlasí a tvrdí, že anonymita povzbudzuje osobné útoky a ľudia sa k nej zbytočne uchyľujú aj vtedy, keď im za upozornenia na chyby nič nehrozí. „Som presvedčený o tom, že anonymita na internete až príliš často kazí komunikáciu. Chcel by som rázne odradiť od anonymného komentovania,“ píše Moriarty.

Kto je Neuroskeptic?

Problematiku neobišiel ani zrejme najslávnejší anonymný vedecký bloger na svete, Neuroskeptic. V roku 2012 a 2013 sa mu podarila nevídaná vec, keď špičkové časopisy uverejnili jeho články pod pseudonymom. Jeho identitu stále nepoznáme.

Neuroskeptic tvrdí, že anonymným komentárom by sme nemali prikladať rovnakú váhu ako autorom, ktorí vystupujú pod vlastnou identitou. Na druhej strane, vo vede nás vedú iba dôkazy, preto ak anonymné komentáre obsahujú overiteľné tvrdenia, mali by sme ich brať vážne, uvádza Neuroskeptic.

Keď poškodzujú reputáciu

„Vedci by mali ignorovať kritikov, ktorí sú vulgárni, nelogickí a opakujú rovnaké názory aj po tom, čo ste ich niekoľkokrát vyvrátili,“ konštatuje Nature vo svojom komentári.

V časopise vytvorili návod na rozlíšenie medzi dôveryhodnou a nedôveryhodnou kritikou. Do druhej kategórie patrí kritika vtedy, ak pochádza od autorov, ktorí nie sú experti v oblasti, ku ktorej sa vyjadrujú, v hre sú ich finančné záujmy alebo pre malé chyby navrhujú zavrhnúť prácu ako celok.

Zoznam je oveľa bohatší, obsahuje aj ohováranie, poškodzovanie reputácie alebo uverejnenie súkromnej korešpondencie s cieľom zdiskreditovať autora.

Trollovia sú ako sadista Joker

Internetoví trollovia sú obvykle anonymní účastníci online diskusií, ktoré spamujú urážlivými alebo zámerne provokatívnymi komentármi. Erin Buckelsová z univerzity v Manitobe a jej tím ich prirovnávajú k modernému prototypu zloducha, Jokerovi, hlavnému protivníkovi Batmana.

Podobne ako Joker, aj trollovia sa vyžívajú vo vytváraní chaosu, v ktorom sa stiera rozdiel medzi vedou a pavedou, tvrdými dátami a nezmyslom.

Buckelsová a jej kolegovia zistili, že vykazujú známky sadizmu a psychopatie. Ich provokatívny článok s názovom „Trollovia si chcú len užiť“ vydali v roku 2014 v časopise Personality and Individual Differences.

Trollujú, lebo ich to baví

Starší výskum z roku 2010 ukázal, že internetových trollov, ktorí spamujú heslá na Wikipedii, motivujú k ich záškodníckej činnosti pocity odplaty, nudy, vyhľadávania pozornosti alebo potreby škodiť.

Buckelsová a jej kolegovia sa zamerali na to, či trollovia vykazujú znaky narcizmu, machiavelizmu (cynizmus, manipulatívnosť, emocionálny chlad), psychopatie a sadistických sklonov.

V poslednom prípade vyjadrovali ľudia súhlas s otázkami typu: „Mám potešenie z toho, keď fyzicky ubližujem druhým ľuďom“ alebo „Keď hrám hry, užívam si, že som zloduchom a iné postavy môžem mučiť.“

Autori zistili, že trolling súvisel s psychopatiou aj machiavelizmom, ale najviac so sadizmom. Odhalili tiež, že „sadisti trollujú, pretože si to užívajú“. Iné online aktivity, napríklad četovanie, neboli so sadizmom spojené.

Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1016/j.paid.2014.01.016

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].