Ľudia zdomácnili mačky na viacerých miestach planéty, nezávisle od seba
Mačky zdomácnili farmári na Blízkom východe už pred 10-tisíc rokmi. Najnovší výskum ukazuje, že neboli jediní – domáce mačky poznali pred 5-tisíc rokmi aj v Číne.
Keď sa pred niekoľkými rokmi archeológovia prehrabávali náleziskom v strednej Číne, objavili niekoľko kostí domácich mačiek. Vek pozostatkov odhadli na viac ako 5-tisíc rokov.
V novom výskume Jean-Denis Vigne a jeho kolegovia skúmali pôvod týchto mačiek. Zistili, že nepochádzajú z Blízkeho východu, kde sme prvé mačky domestikovali ešte o 5-tisíc rokov skôr. To znamená, že v histórii sme mačky domestikovali minimálne dvakrát. Štúdiu vydali v časopise Plos One.
Zistenia podporujú hypotézu, ako došlo k zdomácneniu mačiek, pôvodne malých predátorov. Naše obydlia začali navštevovať, aby si ulovili potkany a myši, ktoré sa kŕmili na našich zásobách jedla. Keď ľudia zistili, že ich mačky zbavujú neželaných hlodavcov, začali sa o ne starať.
Podľa zubov zomrela jedna z nájdených mačiek vo vysokom veku, pravdepodobne vďaka ľudskej starostlivosti. Druhú mačku zasa dokrmovali. Zloženie jej kostí odhalilo vysoký podiel rastlinnej potravy.
Francúzsko-čínsky výskumný tím použil modernú morfologickú analýzu, nazývanú geometrická morfometria, aby presnejšie určil, do akého rodu mačky z Číny patria. Zistili, že sa nepodobali súčasnej mačke domácej ani jej predkovi, mačke plavej, ale mačke bengálskej. V divočine južnej a východnej Ázie sa vyskytuje do súčasnosti.
Človek a mačka pochovaní spoločne
Ak čínske domáce mačky pochádzali z mačky bengálskej, museli ich miestni farmári zdomácniť sami priamo v Ázii. Tento objav naznačuje, že ľudia v histórii zdomácnili mačky viac ako raz.
Vďaka tomu, že kostra nájdenej mačky bola nezvyčajne dobre zachovaná a kompaktná, vedci predpokladajú, že nešlo o divokú mačku. „Je to dôkaz o zvláštnom zaobchádzaní,“ cituje Vigneho časopis Science. „Aj v prípade, že by nešlo o plné zdomácnenie, je to ukážka zosilnenia vzťahu medzi mačkami a ľuďmi,“ dodal.
Z neobvyklej starostlivosti o mačku zrejme plynie, že mala na posmrtnej ceste sprevádzať svojho majiteľa.
Úplne prvé dôkazy o spolužití ľudí a mačiek pochádzajú spred 10-tisíc rokov z Cypru. V roku 2001 vedci našli hrob s dvomi kostrami, jedna patrila mužovi a druhá mačke. Nachádzali sa v rovnakej hĺbke, to znamená, že ich do hrobu uložili v tom istom čase. Od seba boli vzdialené iba pol metra.
Čínske zdomácnené mačky do súčasnosti neprežili
Jedna z mačiek, ktoré našli v Číne, mala kompletne zachovanú kostru. Podobne ako pri mačke z cyperského hrobu to svedčí o tom, že na rozdiel od divých mačiek bengálskych s ľuďmi spolunažívala. Zároveň boli všetky mačky menšie ako divé mačky bengálske. Menšiu veľkosť považujeme za typický znak procesu domestikácie.
Ako ďaleko zdomácňovanie mačiek bengálskych v Číne zašlo, bude predmetom ďaľšieho výskumu. Známe však je, že potomkovia zdomácnených bengálskych mačiek medzi dnešnými domácimi miláčikmi nie sú. Všetky súčasné domáce mačky, vrátane tých v Číne, sú potomkami mačky plavej z Blízkeho východu.
Je možné, že keď sa mačka domáca rozšírila do sveta, nahradila čínske domáce mačky. Prinajmenšom od 7. storočia žili v Číne moderné domáce mačky. Umelci z dynastie Tang ich vyobrazili na svojich maľbách.
Napriek tomu, že pôvodné zdomácnené mačky bengálske už vo svete nenájdete, bengálske plemeno mačky domácej predsa len existuje. V 60. rokoch vedci skrížili mačku domácu s bengálskou, aby jej dodali divokejší vzhľad.
Dostupné z: doi: 10.1073/pnas.1311439110, DOI: 10.1371/journal.pone.0147295
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].