Denník N

Ako Popper predvídal Fica, Kolesíka aj utrpenie pravice

Priveľa moci v rukách drobných, problém s lojalitou či nejasná zodpovednosť. To sú problémy pomerného volebného systému, ktoré sa prejavujú aj na Slovensku.

Pri príležitosti amerických primárok vytiahol The Economist z archívu text, ktorý pre nich v roku 1988 napísal Karl Popper. Súvis s voľbami v USA je jedna vec, ale oveľa zaujímavejšie je, ako presne opisuje pomaly tridsať rokov starý článok situáciu na dnešnom Slovensku. Hlavne pokiaľ ide o výpočet toho, ako pomerný volebný systém ničí demokraciu:

  1. Poslanci nie sú lojálni k voličom, ale k stranám.  „Pri pomernom systéme sa kandidát uchádza o zvolenie výlučne ako predstaviteľ strany… Ak ho zvolia, tak najmä preto, že k nej patrí a zastupuje ju. Jeho hlavná lojalita sa teda viaže k jeho strane a jej ideológii, nie k ľuďom (s výnimkou lídrov strany),“ píše rakúsky filozof. Naopak, pri väčšinovom systéme, kde v každom obvode kandiduje každý sám za seba, sa poslanci „osobne zodpovedajú ľuďom“. Ako môže mať Smer 83-členný klub, ktorý je naplnený zväčša bezmennými tvárami a hlasuje na povel? Pretože strana obsadzuje kandidátku ľuďmi, ktorí plnia pokyny a každý z nich vie, že ich politický osud nezávisí od sestričiek, učiteľov, aktivistov či vlastných susedov, ale od Roberta Fica. Aj popredné miesta kandidátok Siete či KDH sú plné mien, o ktorých človek nikdy nepočul, v priamej súťaži by zrejme neuspeli a za svoj prípadný úspech budú vďačiť centrále. A tým bude formované aj ich pôsobenie vo funkciách.
  2. Priveľa moci v rukách drobných. „Malé strany dokážu uplatňovať neprimerane veľký – a často rozhodujúci – vplyv na vytvorenie vlády a jej rezignáciu, ale aj na všetky jej rozhodnutia,“ píše Popper. Dokonale to platilo o Radičovej vláde, ktorú držal od prvého dňa v pozore Igor Matovič so svojimi štyrmi hlasmi, otriasť ňou dokázalo pár anonymných hlasov za Dobroslava Trnku vo voľbách generálneho prokurátora či rozhodnutie Radoslava Procházku brániť krajinu proti Maďarom. Keďže dnes je Smer pomaly jediná strana s istým miestom v parlamente, význam malých len narastá. O ďalšom smerovaní štátu totiž rozhodne práve to, kto z nich tam nakoniec prelezie.
  3. Zvyšuje sa počet strán, znižuje sa zodpovednosť. Popper vychádzal z predpokladu, že pomerný systém vedie takmer nevyhnutne ku koaličnej vláde, čo sa v minulých slovenských voľbách nepotvrdilo. Ale ak sa pozrieme na pád vlády, ktorý k hlasovaniu viedol, je to dokonalá ukážka vyhovárania sa a zvaľovania viny na niekoho iného. Téma pritom nemá len dejepisný zmysel. Určuje dnešné vzťahy v opozícii aj paniku voličov z ďalšej rozhádanej vlády. Keby proti Ficovi stál zjednotený opozičný blok, rozmýšľanie nesmeráckeho voliča aj možný výsledok by zrejme vyzerali inak (viď prezidentské voľby). A pokušenie zvaliť zodpovednosť môže byť po voľbách veľké aj v Smere. Veď uvidíme, či si citlivé rezorty zdravotníctva alebo školstva nechá nejaký top-straník, alebo pôjdu koaličnému partnerovi, prípadne „odborníkovi“ zvonka, ako sa to naposledy stalo s agendami Rómov a justície.
  4. Obmedzená schopnosť odstaviť vládu od moci. „V pomernom systéme sa môže stať, že aj keď vládne jediná strana s absolútnou väčšinou a sklamaní voliči ju chcú odstrániť, nepríde o funkcie. Namiesto toho sa obráti na najmenšiu možnú stranu, s pomocou ktorej môže ďalej vládnuť,“ hovorí Popper. Toto je presne slovenský scenár – aj keby sa Smer preferenčne ďalej prepadal, voľby vyhrajú určite. A malých strán, ktoré budú pripravené pomôcť Ficovi ostať premiérom, bude, zdá sa, dosť. Napriek všetkým štrajkom, IT tendrom a jednej A4 namiesto programu sa tak politici, ktorí by sa inde možno už balili, môžu cez nominácie na ústavný súd a iks ďalších úradov zabetónovať svoj vplyv na štát na generácie dopredu. Nie je to isté. Ale je nepríjemné, že je to možné. Aj z dôvodov, ktoré boli pomenované už pred desaťročiami.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Voľby 2016

Komentáre

Teraz najčítanejšie