Nesieme si v sebe myšlienku, že lásku si musíme zaslúžiť. Nemala by však byť za výkony, hovorí psychologička
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Ženy musia na ceste za zdravou sebahodnotou dodnes prekonávať neporovnateľne viac prekážok ako muži. Ešte nedávno sme nemali volebné právo a existovali školy, kde ženy učili, ako byť tip-top upravené, mať poupratované a postarané o deti, no nevnímať vlastné potreby, hovorí psychologička Jana Račková Vyskočil.
Ako to zmeniť? Podľa psychologičky by sme mali deti už od narodenia viesť k budovaniu zdravej sebahodnoty. Naučiť ich, ale aj seba, že otázku, či sa cítime šťastní a pekní, by sme mali položiť najskôr sebe a až potom druhým.
„Nesieme si v sebe myšlienku, že lásku si musíme zaslúžiť,“ hovorí. Potrebu byť dostatočne dobrý a robiť veci tak ako treba však podľa nej máme nielen z výchovy. „Je v nás zakorenená transgeneračne,“ vraví.
V rozhovore hovoríme aj o tom:
- či je medzi výškou sebavedomia a sebahodnoty priama úmera;
- ako sa prejavuje nízka sebahodnota;
- ako ešte stále učíme dievčatá, že bez zásluh nie sú hodné lásky;
- dokedy sa vyvíja mozog dieťaťa a ako to súvisí s jeho sebahodnotou;
- ako vymeniť nadmerné nakupovanie či prejedanie sa za efektívne budovanie vlastnej sebahodnoty.
Ako súvisí naša sebahodnota so sebavedomím? Ak som sebavedomá, mám automaticky aj vyššiu sebahodnotu?
Sebahodnota znamená, ako vnímam vlastnú hodnotu seba ako ľudskej bytosti. Jadro sebahodnoty tvorí vedomie, že som, aký som, a beriem sám seba aj so svojimi limitmi a potrebami. Viem, čo potrebujem, napríklad že si v konkrétom momente potrebujem oddýchnuť. V komunikácii s druhými ľuďmi viem, kde sú moje hranice a čo je pre mňa vo vzťahoch v poriadku a čo nie.
Sebavedomie je spôsob, akým vystupujem so svojimi schopnosťami navonok, ako pristupujem k veciam a či o sebe pochybujem, alebo nepochybujem. Takže ak som sebavedomý alebo sebavedomá, neznamená to automaticky, že mám v sebe usporiadanú svoju sebahodnotu.
Dokážeme čerpať sebahodnotu z toho, ako vystupujeme pred ostatnými?
Nie, to si nemyslím. Nie je tam priama úmera. Ak je niekto na pohľad veľmi sebavedomý, môže tak vystupovať len navonok. Je to pre neho obranný mechanizmus, napríklad aby zakryl svoju nedostatočnú sebahodnotu alebo iné nedoriešené veci vo svojom vnútri. Naopak, myslím si, že ľudia, ktorí vnímajú svoju sebahodnotu a vedia, že napríklad vystupovanie na verejnosti pred davmi nie je situácia, v ktorej sa cítia dobre, berú sami seba aj s touto vlastnosťou.
Ľudia sú rôzni a túto rôznorodosť je dobré rešpektovať. Nie sme všetci vhodní iba na jednu vec, ktorá je práve teraz „in“.
Ako sa navonok prejavuje to, keď má niekto nízku sebahodnotu?
Je tam veľa faktorov. Jedným zo znakov je, keď má človek všetko založené na výkonovom nastavení. Niekde v sebe si nosí myšlienku, stereotyp alebo mýtus, že čím viac robí, tým je lepší. No ak niekto takto žije, postupne stráca sám seba. Pretože si sám seba vlastne dostatočne neváži. Problém je, ak to človek vníma tak, že musí byť usilovný, šikovný a dobrý, aby si čokoľvek zaslúžil, napríklad aj dobré vzťahy s ľuďmi.
Odkiaľ pochádza predstava, že človek musí byť dosť dobrý na to, aby bol hodný lásky a prijatia od ostatných?
Nachytáme to ešte v detstve. Zároveň si myslím, že
