Exit poll Focusu: Voľby by vyhralo PS, má šancu vládnuť. SNS mimo parlamentu

Parlamentné voľby vyhrá Progresívne Slovensko (PS) tesne pred Smerom, odhaduje exit poll agentúry Focus pre televíziu Markíza. PS volilo 23,5 percenta voličov, Smer 21,9 percenta ľudí. Na treťom mieste s odstupom nasleduje strana Hlas s podporou 12,2 percenta voličov.

Podľa odhadu agentúry Focus bude v parlamente sedem strán. Na štvrtom mieste skončila koalícia OĽaNO, Kresťanskej únie a strany Za ľudí so ziskom 8 percent voličov. Pre trojkoalíciu ako pre jediný kandidujúci subjekt platí 7-percentné kvórum na vstup do parlamentu.

Nasleduje SaS so ziskom vyše 6 percent hlasov, Republika so 6-percentným ziskom a KDH, ktoré volilo 5,3 percenta voličov.

Do parlamentu sa podľa Focusu nedostala ani SNS (4,4 percenta hlasov),  maďarská Aliancia (4,3 percenta) či Demokrati (so ziskom troch percent). Sme rodina má v exit polle prekvapivo málo, niečo cez dve percentá, kotlebovci len pol percenta.

PS so šancou na vládu

Exit poll je prieskum realizovaný priamo počas volebného dňa. Asi 500 anketárov Focusu sa pýtalo približne 20-tisíc respondentov na ich voľbu po tom, čo opustili volebnú miestnosť. To odlišuje exit poll od klasického prieskumu volebných preferencií.

Ak by voľby dopadli rovnako, ako naznačuje exit poll Markízy, PS by malo v parlamente 42 poslancov, Smer by zastupovalo 40 zákonodarcov, klub Hlasu by mal 22 poslancov, trojkoalícia vedená OĽaNO 14, Republika a SaS by mali každá 11 mandátov a KDH 10.

Čo by to znamenalo pre možné vládne koalície? Neúspech SNS, ktorý predpovedá exit poll Focusu, by výrazne skomplikoval šance na zloženie vlády predsedovi Smeru Robertovi Ficovi. Smer s Hlasom by mali v parlamente 62 poslancov. Aj keby do vlády pribrali Republiku – alebo by strana Milana Uhríka vládu týchto strán podporovala – mali by v parlamente 73 poslancov.

Fico by teda potreboval ešte jednu stranu. V kampani vyhlásil, že i keď vedenie KDH spoluprácu so Smerom odmieta, od členskej základne počúva iné signály. Koalícia Smeru, Hlasu a KDH by však mala v parlamente len 72 poslancov, znovu by sa teda musela spoľahnúť na podporu Republiky. Predseda KDH Milan Majerský odmietol spoluprácu aj s touto stranou.

Líder PS Michal Šimečka by mal možností viac. Mohol by sa pokúsiť o zostavenie vlády s Hlasom a SaS, k väčšine by im však jeden poslanec chýbal. Mali by 75 poslancov. Ak by presvedčili aj KDH, štvorkoalícia PS, Hlasu, SaS a KDH by mala v Národnej rade pohodlnú väčšinu 85 poslancov.

Teoreticky možná by bola aj vládna koalícia stredopravých prozápadných strán PS, OĽaNO, SaS a KDH, s tesnou väčšinou 77 poslancov. Takúto spoluprácu by však komplikovali napäté vzťahy medzi hnutím OĽaNO a ostatnými stranami, najmä PS a SaS. Skladanie vlády by komplikovali aj podmienky OĽaNO na vstup do koalície, napríklad vyplatenie 500-eurovej odmeny za tieto voľby. Tento návrh považujú PS a SaS za absurdný.

Exit poll v 2020 precenil PS/Spolu

Agentúra Focus realizovala exit poll aj pred parlamentnými voľbami v roku 2020. Správne odhadla víťaza volieb, teda hnutie OĽaNO Igora Matoviča, veľmi presne trafila aj jeho zisk (v exit polle malo OĽaNO 25,8 percenta hlasov, v realite niečo vyše 25 percent).

Oproti reálnym výsledkom však exit poll mierne nadhodnocoval stredopravé prozápadné strany (koalíciu PS/Spolu, SaS aj Za ľudí), a naopak, trochu podhodnotil ľavicu a fašistov. Napríklad Smer získal nakoniec o tri percentuálne body viac, než mu prisudzoval prieskum realizovaný medzi voličmi odchádzajúcimi z volebných miestností.

Najproblematickejší bol odhad v prípade koalície PS/Spolu. V exit polle dosiahla takmer 10 percent a tretie miesto za OĽaNO a Smerom, no reálny výsledok bol slabší – 6,96 percenta hlasov. Keďže pre dvojkoalície platí 7-percentné kvórum, PS/Spolu sa do parlamentu nedostalo.

Povolebná mapa a rozloženie síl v parlamente sa vďaka tomu výrazne odlišovalo od toho, čo naznačoval exit poll Focusu.

Exit poll z roku 2020

Riaditeľ Focusu Martin Slosiarik vtedy vysvetľoval, že trendy opísal exit poll správne. „Nechcem to ospravedlňovať a hovoriť, že nemohol byť presnejší, ale dokázal ukazovať, aké môžeme čakať tendencie. Ak by sa PS/Spolu dostalo do parlamentu, nehodnotili by sme exit poll tak kriticky,“ vysvetľoval.

„Zjavne nám v exit polle ochotnejšie odpovedali voliči demokratickej opozície. Tieto strany, predovšetkým PS/Spolu, SaS a Za ľudí, to tak už pri prvotných dátach o čosi nadhodnotilo. Spolu s odhadom zahraničných hlasov sa toto nadhodnotenie zvýšilo ešte viac.“

Slosiarik vtedy ako jeden z možných zdrojov odchýlky exit pollov menoval ochotu voličov odpovedať anketárom.

No ako dodal, exit polly stále predstavujú presnejšiu formu prieskumu ako klasické meranie preferencií, aj vzhľadom na násobne väčšiu vzorku respodentov. „Odpovedajú pri východe z miestností, takže spoľahlivosť výsledkov je vyššia ako pri prieskumoch, lebo ľudia reálne zaznačia, koho volili,“ vravel riaditeľ Focusu krátko po minulých voľbách.

Ako vyzerali posledné prieskumy

Pred voľbami v roku 2020 platilo dvojtýždňové moratórium na zverejňovanie prieskumov preferencií. Tentoraz to bolo inak a posledné prieskumy mohli vychádzať ešte tri dni pred voľbami. V utorok 26. septembra zverejnil svoj posledný prieskum Focus, nasledujúcu stredu aj agentúry Ipsos a AKO.

Trendy boli veľmi podobné, podľa všetkých troch prieskumov mali o víťazstvo bojovať Smer a Progresívne Slovensko, tretie miesto všetky prieskumy prisudzovali strane Hlas. Focus nameral tesné vedenie Smeru (18 percent) pred PS s podporou 16,6 percenta a Hlasom (okolo 14 percenta).

Ipsos dával PS šancu na víťazstvo, ale tesne viedol Smer (mal 20,6 percenta, PS necelých 20 percent). V prieskume AKO už viedlo Progresívne Slovensko, ale opäť veľmi tesne (s podporou 18 percent verzus 17,7 percenta pre Smer).

Dôležité však boli viaceré trendy: podľa všetkých troch agentúr v závere kampane začalo posilňovať hnutie OĽaNO, respektíve trojkoalícia OĽaNO, KÚ a Za ľudí. Naopak, podporu strácalo hnutie Sme rodina, ktoré smerovalo mimo parlamentu. A o účasť v parlamente bojovalo viacero strán, ktoré sa pohybovali okolo 5-percentného kvóra potrebného na zisk poslaneckých mandátov.