Denník N

Sanders sa nazýva americkým socialistom a z USA chce mať Dánsko

Bernie Sanders. Foto – TASR/AP
Bernie Sanders. Foto – TASR/AP

Bernie Sanders, ktorý veľmi tesne prehral v Iowe s Clintonou, by bol menej agresívnym prezidentom. Chce zaviesť zdravotné poistenie pre každého či štúdium na univerzitách zadarmo.

Niektorí, aj na Slovensku, ho nazývajú rovnako nebezpečným kandidátom ako Donald Trump, len z druhej strany. Ten ho opísal ako „socialistu lomeno komunistu“.

Bernie Sanders musí celý život vysvetľovať, že nemá nič s Leninom ani Marxom. Sám sa síce nazýva americkým socialistom, no myslí skôr sociálno-demokratického politika škandinávskeho typu. Práve Dánsko často označuje za vzorový príklad, aký by mali nasledovať aj Spojené štáty.

Tento 74-ročný senátor z Vermontu dokázal v pondelok v Iowe takmer zdolať favoritku demokratických primárok Hillary Clintonovú. Rozdiel bol dve desatiny percenta, no Sanders stále odmietal priznať porážku. Aj tesná prehra je pre Sandersa víťazstvom, ukázal, že s ňou môže súperiť.

Ako by teda jeho program, pre Spojené štáty radikálne naľavo, zmenil Ameriku?

Podporil bombardovanie Juhoslávie

Pozrime sa najskôr na zahraničnú politiku.  To je podľa Mother Jones oblasť, kde je najjasnejšie vidieť rozdiel medzi Sandersom a Clintonovou, no obaja kandidáti sa v nej nechcú veľmi piplať.

Bernie Sanders by bol bezpochyby opatrnejší prezident. V minulosti viackrát hlasoval proti americkým intervenciám vo svete. Bol proti prvej vojne v Iraku v roku 1991, nepodporoval ani chystanú kampaň Baracka Obamu v Sýrii, ku ktorej napokon nedošlo. A hlavne bol jedným z mála hlasov v Kongrese, ktoré varovali pred americkou inváziou do Iraku v roku 2003.

„Jediný misiu, ktorú prezident Bush a jeho neokonzervatívni priatelia dosiahli, bola destabilizácia celého regiónu, vytvorenie vhodného prostredia pre al-Káidu a ISIS,“ píše Sanders na svojej stránke. To je názor, s ktorým dnes súhlasí mnoho liberálov v Spojených štátov.

Sanders však ukázal, že vie zahlasovať za vojenskú kampaň. Podporoval americké bombardovanie Bosny v roku 1995 či nálety na Juhosláviu pre Kosovo o štyri roky neskôr. Po útokoch na 11. septembra kongresman Sanders zdvihol ruku (podobne ako s jednou výnimkou všetci členovia Kongresu) za vojnu v Afganistane.

„Musíme byť neústupčiví pri boji proti teroristom, ktorí nám chcú uškodiť, no nemôžeme byť svetovým policajtom ani bojovať proti teroru sami,“ píše Sanders.

V porovnaní s týmto názorom je Hillary Clintonová jastrabkou. Ako ministerka zahraničia tlačila Obamu k angažovanosti v Líbyi aj v Sýrii. Demokratickým voličom však tieto svoje názory veľmi pripomínať nechce, rovnako ani Sanders, ktorý sa v tejto oblasti necíti tak doma ako bývalá prvá dáma.

Biliónové programy

Ešte väčším tŕňom v oku pre niektorých je jeho ekonomická politika. Presadzuje mnohé návrhy, ktoré by výrazne prekopali ekonomiku USA.

Navrhuje vytvoriť v Spojených štátoch zdravotné poistenie pre každého. Aj po komplikovanej reforme Baracka Obamu zostávajú milióny ľudí bez poistenia. Sanders by zaviedol aj bezplatné vysoké školy. V súčasnosti si za štúdium na univerzite musia Američania platiť, mnohí si berú veľké pôžičky. Priemerný dlh absolventa bol v roku 2015 35-tisíc dolárov.

„Toto nie je radikálna myšlienka. Vlani Nemecko zrušilo poplatky, pretože verí, že pýtať od študentov 1300 dolárov ročne odrádza Nemcov od chodenia na univerzitu,“ napísal Sanders.

Sanders je aj veľký bojovník proti zvyšovaniu rozdielov medzi bohatou a chudobnou Amerikou. Nožnice sa roztvárajú od 60. rokov minulého storočia. Sanders by preto zvýšil dane pre bohatých na rôznych úrovniach. Firmy chce prinútiť zostať v USA.

Takisto sa mu nepáčia obchodné dohody, vrátane tej čerstvej s Čínou, ktoré podľa neho umelo znižujú americké platy a ničia milióny pracovných miest. „Ak korporátna Amerika chce, aby sme kupovali ich produkty, musia ich vyrábať v tejto krajine a nie v Číne či inom nízkonákladovom štáte,“ dodáva.

Na druhej strane by zdvojnásobil federálnu minimálnu mzdu až na 15 dolárov na hodinu. Na dvanásť dolárov by ju však zvýšila aj Hillary Clintonová. Bojovať proti nezamestnanosti chce podobne, ako to spravil Barack Obama v čase krízy – naliať miliardy dolárov do infraštruktúrnych projektov. Sanders sľubuje až bilión dolárov, čo je ešte viac, ako presadil súčasný prezident. Vytvorilo by to podľa neho 13 miliónov pracovných miest.

Koľko to bude stáť?

Podľa Wall Street Journal by všetky jeho programy stáli 18 biliónov dolárov za desať rokov, čo je ohromná suma. Až 15 miliárd z nich by stála univerzálna zdravotná starostlivosť. Výdavky štátu by stúpli o tretinu.

Kritici článku však hovoria, že nič nepíše o úsporách. „Krajina by ušetrila 5 biliónov za desať rokov na znížení administratívy, nižších cenách za lieky a prístroje a zníženie inflácie v zdravotníctve,“ píše ekonóm Gerald Friedeman. Americké zdravotníctvo v súčasnej podobe je suverénne najdrahšie z bohatých štátov.

Navyše to neznamená, že by Američania platili 18 miliárd navyše. Ide len o to, že by za rôzne veci ako zdravotníctvo či školstvo neplatili priamo, ako teraz, ale cez dane. Podobne ako v Európe.

Nadchol milióny

Je takáto politika nebezpečná? Záleží na názore. Každopádne Sanders ňou dokázal nadchnúť milióny mladých ľudí. Na jeho mítingy chodia dvadsaťtisícové davy. Nazbieral dary od vyše dvoch miliónov malých darcov.

Sandersovi sa nedá vyčítať, že by menil názory. V politike je takmer 40 rokov a celý ten čas zastával názory, ktoré aj na Demokratickú stranu boli ľavicové. Aj preto hlasuje v Kongrese ako nezávislý.

Kto podporuje Sandersa, bolo vidieť aj v Iowe. Podľa exit pollov 84 percent mladých ľudí do 30 rokov hlasovalo práve za senátora z Vermontu. Barack Obama podporovalo pred 8 rokmi 57 percent mladých (boli vtedy však traja silní kandidáti).

Favoritkou zostáva Clintonová

Bude to však stačiť? Môže takáto predstava o Amerike získať podporu demokratických voličov vyhrať primárky?

Volebné zhromaždenia v Iowe ukázali, že úplne bez šance nie je, no analytici zostávajú stále skôr skeptickí. Portál PredictWise mu dáva momentálne 18-percentnú šancu, Clintonovej 82-percentnú.

Aj analytici vidia nástrahy pre Sandersa. V New Hampshire, kde budú primárky o týždeň, vedie s jasným náskokom a tento štát zrejme vyhrá. Nahráva mu aj to, že jeho domovský Vermont je hneď vedľa.

V ďalších štátoch to bude už ťažšie. Ako napísal uznávaný štatistik Nate Silver, tieto prvé dva štáty mu najviac nahrávajú demografickým zložením – sú biele a liberálne. Clintonová bude zbierať delegátov na juhu, spolieha sa aj na Superutorok, keď volí vyše desať štátov naraz.

Prvá dáma má za sebou peniaze, stranu, meno a zrejme aj ľahšiu zvoliteľnosť v novembri, a tak je skôr pravdepodobné, že napriek politickej revolúcii, ktorú oznámil Sanders v pondelok, si voliči vyberú napokon Clintonovú.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Trump

Svet

Teraz najčítanejšie