Dušan Mikušovič
Keď televízia Markíza v sobotu o trištvrte na jedenásť zverejnila exit poll, vo volebnej centrále Progresívneho Slovenska zavládla bujará radosť. Agentúra Focus, ktorá robila odhad volebného výsledku pre najsledovanejšiu televíziu, hnutiu Michala Šimečku prisúdila víťazstvo so ziskom vyše 23 percent hlasov.
Ešte podstatnejšie bolo, že druhý Smer Roberta Fica by mal podľa exit pollu problém zložiť vládu. Už prvé priebežné výsledky však potom naznačovali, že reálne čísla sa budú od exit pollu líšiť. A to podstatne.
V priebežných výsledkoch od začiatku viedol Smer. A aj keď PS s tým, ako prichádzali výsledky z väčších okrskov, postupne rástlo, na Smer sa dotiahnuť nedokázalo. Aj preto, že Ficovi sa pomerne prekvapivo podarilo zabodovať aj vo veľkých mestách.
Podľa predbežných výsledkov Smer získal necelých 23 percent hlasov, PS približne 18 percent, tretí Hlas takmer 15 percent. Trojkoalíciu okolo OĽaNO volilo asi 9 percent voličov, do parlamentu sa dostali ešte KDH (približne 7 percent), SaS (približne 6 percent) a SNS Andreja Danka so ziskom necelých 6 percent.
Volebná účasť presiahla 68 percent, čo je najviac od roku 2002, keď prišlo voliť asi 70 percent voličov. V roku 2020 sa volieb zúčastnilo 65,8 percenta voličov.
Video: Bujará oslava Fica a smerákov na balkóne centrály: My sme vyhrali, do psej matere! (autorka: Mária Benedikovičová)
Ficova vláda? S konšpirátormi
Oficiálne výsledky volieb oznámi štátna komisia pre voľby v nedeľu. Čo hovoria predbežné výsledky o možných vládnych zostavách?
Predseda Smeru Robert Fico má šancu poskladať vládnu väčšinu. Smer by spolu s Hlasom a SNS disponoval v parlamente väčšinou 79 poslancov.
Pre Fica je to komfortnejšia situácia, než sa na začiatku volebnej noci črtalo. Podľa exit pollu Focusu sa do parlamentu malo dostať krajne pravicové hnutie Republika a mimo Národnej rady mala zostať SNS Andreja Danka. Nakoniec to dopadlo presne naopak.
Kým vládnutie s Republikou dlhodobo vylučoval líder Hlasu Peter Pellegrini – a zopakoval to aj v noci zo soboty na nedeľu –, koalíciu medzi Smerom, Hlasom a SNS lídri týchto strán nikdy neodmietali.
Na druhej strane klub SNS bude iný, ako bol v rokoch 2016 až 2020, keď Danko s Ficom a Pellegrinim spolu vládli.
SNS sa podarilo vrátiť do parlamentu aj vďaka tomu, že Danko nabral na kandidátku mnohé tváre z dezinfoscény a predstaviteľov rôznych menších strán. Napríklad Tomáša Tarabu zo strany Život či starostu Očovej a predsedu Národnej koalície Rudolfa Huliaka.
Mnohým z týchto nestraníkov sa podarilo prekrúžkovať do parlamentu. To môže do budúcna robiť problémy: klub SNS nemusí byť taký súdržný ako v minulosti a navyše niektorým politikom Hlasu by mohli názory Dankových kandidátov prekážať. Napríklad spomínaný Rudolf Huliak v minulosti žiadal referendum o vystúpenie z EÚ.
Ako je to s KDH
Pre Hlas by zrejme bolo prijateľnejšie, ak by sa Fico pokúsil na vládnutie presvedčiť Kresťansko-demokratické hnutie (KDH). Tieto tri strany by mali väčšinu 81 poslancov. Predseda hnutia Milan Majerský v nedeľu nadránom vyhlásil, že si zo slušnosti sadnú za stôl s kýmkoľvek, kto bude víťazom volieb.
Podľa Majerského platí rozhodnutie predsedníctva KDH, že hnutie nepôjde do vlády so Smerom. Jedenásťčlenné predsedníctvo KDH bude rokovať v nedeľu ráno a podľa Majerského svoj názor nezmení. Finálne rozhodnutie však urobí Rada KDH, vyše 120-členný orgán, v ktorom sú zastúpené regióny. Tá je naplánovaná na 14. októbra.
Fico v kampani tvrdil, že od členov KDH počúva iný postoj k vládnutiu so Smerom, ako prezentuje predseda a vedenie hnutia.
A potom je tu ešte jeden detail: líder Hlasu Peter Pellegrini viackrát povedal, že si nevie predstaviť sedieť s Robertom Ficom v jednej vláde. Počas kampane sa objavili aj úvahy, že by Fico v záujme zostavenia koalície s Hlasom mohol ponúknuť Pellegrinimu premiérske kreslo.
Takúto úvahu prezentoval v televízii napríklad predseda SNS Andrej Danko, Fico to však odmietol. Viackrát povedal, že ak Smer vyhrá voľby a zostaví vládu, stane sa premiérom on.
Smer sa mieni k výsledkom volieb vyjadriť až po tom, čo ich Štátna komisia pre voľby oficiálne potvrdí.
Šancu na koalíciu má aj Šimečka
I keď bude pravdepodobne ako prvý zostavovať vládu predseda Smeru, teoretickú šancu na zostavenie vládnej koalície má aj predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Musel by však na vládnutie presvedčiť Petra Pellegriniho a jeho Hlas, kresťanských demokratov a dohodnúť sa aj so stranou SaS. Spolu by mali väčšinu 82 poslancov.
Išlo by zrejme o ťažké rokovania. I keď predseda Hlasu Pellegrini spoluprácu s Progresívnym Slovenskom nevylúčil, v predvolebných televíznych debatách opakovane povedal, že z pohľadu programu je mu bližší Smer. Ďalší politici Hlasu ako Matúš Šutaj Eštók a Erik Tomáš progresívcov v kampani tvrdo kritizovali a o vládnej spolupráci s PS hovorili, že si ju nevedia predstaviť.
Pellegrini po zverejnení exit pollu nechcel povedať, či preferuje vládnutie so Smerom alebo s Progresívnym Slovenskom. „V prvom rade je na mieste stabilita budúcej vládnej koalície,“ povedal.
„Slovensko si nemôže dovoliť zložiť takú vládnu koalíciu, ktorá sa začne postupne eróziou rozkladať a rozpadať a o rok či dva budeme mať problém. Kľúčovým cieľom je teda stabilita, zjednotenie sa na prioritách a, samozrejme, aj stabilita poslaneckých klubov.“
Odťažito sa k PS vyjadrovalo aj KDH. Predseda hnutia Milan Majerský v kampani viackrát povedal, že pre prístup k ľudsko-právnym témam a snahe presadiť registrované partnerstvá aj pre páry rovnakého pohlavia považuje program PS v niektorých prvkoch za extrémistický.
Video: Čo hovoril Michal Šimečka, keď malo PS veľký odstup od Smeru (autorka: Martina Koník)
Predseda PS Michal Šimečka v noci zo soboty na nedeľu povedal, že hnutie sa k povolebným možnostiam vyjadrí až v nedeľu dopoludnia. „Akýkoľvek výsledok prijmeme s pokorou a zodpovednosťou, máme však ambíciu byť súčasťou stabilnej proeurópskej vlády.“
Prekvapenia volieb: Smer, OĽaNO aj Republika
Voľby priniesli viacero prekvapení. Prvým je víťazstvo Smeru. I keď viacero predvolebných prieskumov rátalo s tým, že strana Roberta Fica bude na prvom mieste, Smer nakoniec získal ešte o niečo lepší výsledok, než mu predpovedali prieskumy. Zdá sa, že v kampaňovom finiši nabalil ešte voličov, ktorí predtým zvažovali iné strany.
Najviac na to zrejme doplatila Republika, ktorá sa nedostala do parlamentu. Predvolebné prieskumy naznačovali veľký prekryv medzi voličmi Smeru a tohto hnutia. Predseda Republiky Milan Uhrík ako možnú príčinu neúspechu Republiky uviedol, že veľká časť voličov Republiky sa rozhodla zachraňovať SNS.
Druhým dôvodom je podľa jeho slov práve fakt, že množstvo voličov sa rozhodlo voliť Smer, aby zabránili výhre Progresívneho Slovenska. „Nakoniec to môže dopadnúť tak, že Smer nebude mať s kým zostaviť vládu alebo bude tá vláda veľmi krehká,“ povedal Uhrík.
Ďalším z prekvapení volieb je nepochybne aj výsledok trojkoalície OĽaNO, Za ľudí a Kresťanská únia. Rastúcu podporu trojkoalície zachytili aj posledné prieskumy zverejnené v utorok a stredu. Predseda OĽaNO Igor Matovič v sobotu v noci hovoril o tom, že by bol rád, ak by väčšinu v parlamente nemali Smer, Hlas a SNS.
Spoluprácu s OĽaNO pred voľbami mnohé strany (ako Smer, Hlas či SNS) odmietali, skeptickí boli aj politici PS a SaS. Michal Šimečka napríklad vravel, že OĽaNO sa zo spolupráce vylučuje samo nezmyselnou podmienkou vyplatiť každému, kto sa zúčastnil sobotných volieb, odmenou 500 eur.
Matovič v noci povedal, že je predčasné hovoriť o tom, či podmienku neprehodnotí. „Počkajme do rána, či bude šanca, aby sa demokratické strany spolu rozprávali,“ povedal. Počas sobotného dňa však na Facebooku napísal, že OĽaNO z tejto požiadavky neustúpi.
V parlamente bude mať naďalej svojich poslancov SaS, ktorá získala tesne nad 5 percent. Politici SaS sa v noci na nedeľu čudovali najmä nad výsledkom hnutia OĽaNO. „Čím viac percent bude mať OĽaNO, tým väčšia šanca, že bude volebný pat. A budeme musieť mať nové voľby,“ povedala poslankyňa Jana Bittó Cigániková.
Porazení volieb: Sme rodina či Demokrati
Okrem Republiky sa do parlamentu nedostali ani ďalšie strany, ktoré viedli doterajší poslanci či dokonca najvyšší ústavní činitelia. Prepadlo hnutie Sme rodina predsedu parlamentu Borisa Kollára, ktoré volili len niečo vyše 2 percentá voličov. Za neúspech vinil nízku účasť aj antikampaň.
Do parlamentu sa nedostali ani Demokrati (necelé tri percentá) bývalého premiéra Eduarda Hegera, úplne pohoreli Modrí bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu.
Spojenú kandidátku jeho strany s Mostom-Híd volilo len asi 0,3 percenta voličov. Je to ešte násobne menej, ako v roku 2012 dostal iný bývalý premiér, Vladimír Mečiar, keď naposledy kandidoval so svojím HZDS. Mečiar vtedy získal necelé percento hlasov. Dzurinda napriek tomu vyhlásil, že chce pokračovať v budovaní silnej stredopravej strany.
Prekvapivo dobrý výsledok, aj vzhľadom na účasť, uhrala maďarská Aliancia. Priebežné výsledky počas noci nevylučovali, že by sa do parlamentu dostala, nakoniec skončila tesne pod piatimi percentami. Posledné roky pritom záujem o slovenské voľby medzi voličmi z južných území klesal. Tentoraz sa Aliancii podarilo priaznivcov mobilizovať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
