Denník N

Kandidátka OĽaNO a aktivistka z referenda: Zvládli by sme aj 10-tisíc utečencov

Anna Verešová (51) Vedie občianske združenie Áno pre život, ktoré sa stará o týrané ženy a ženy na okraji spoločnosti. Žije v Kamennej Porube neďaleko Rajeckých Teplíc a má päť detí. V roku 2014 bola hovorkyňou Aliancie za rodinu, ktorá rozbehla referendum o zákaze manželstiev homosexuálov, je členkou viacerých kresťanských platforiem. foto N - Tomáš Benedikovič
Anna Verešová (51) Vedie občianske združenie Áno pre život, ktoré sa stará o týrané ženy a ženy na okraji spoločnosti. Žije v Kamennej Porube neďaleko Rajeckých Teplíc a má päť detí. V roku 2014 bola hovorkyňou Aliancie za rodinu, ktorá rozbehla referendum o zákaze manželstiev homosexuálov, je členkou viacerých kresťanských platforiem. foto N – Tomáš Benedikovič

Anna Verešová odmieta registrované partnerstvá aj sporo oblečené ženy na bilbordoch. Zákaz interrupcií podľa nej teraz nemá šancu.

Pred rokom bola hovorkyňou Aliancie za rodinu, ktorá zorganizovala kontroverzné referendum. Anna Verešová vtedy tvrdila, že do politiky ísť nechce, teraz je sedmičkou kandidátky OĽaNO a so silnou podporou aliancie konzervatívnych spoločenstiev má veľkú šancu dostať sa do parlamentu.

Vlani ste krátko pred referendom v televízii povedali, že cieľom Aliancie za rodinu nie je vznik politického subjektu a že sa chcete ďalej venovať práci v treťom sektore. Nie je vaša kandidatúra poprením toho, čo hovorila aliancia, teda že nejde o politiku?

Aliancia za rodinu nezaložila žiadnu stranu, takže toto je určite splnené.

Boli ste jej hovorkyňou a už kandidujete. A to od referenda neuplynul ani rok.

Naozaj som sa verejne v televízii vyjadrila, že nemám politické ambície a budem pokračovať v občianskom sektore, a tak to aj bolo. V občianskom sektore robím 18 rokov a práce je tam až-až. Nerobila som to nikdy, a ani počas referenda s tým, že mám politické ambície.

Kedy teda vznikli vaše politické ambície?

Keď ma oslovili ľudia z politiky.

Bol to Igor Matovič?

Oslovila ma podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová a Rišo Vašečka.

Matovič má medzi politikmi zvláštnu povesť – Fico o ňom hovorí ako o pošahancovi, Procházka aj Bugár s ním majú vážny problém. Čo si o ňom myslíte vy?

Aj ja patrím k tým, čo dostali v živote nálepku. Som zaškatuľkovaná, a nielen pre referendum. Dávali mi rôzne nálepky – stredovek, katolibanec, extrémista, militant, nepokroková. Bolo to už pred 18 rokmi, keď som začala robiť pro-life tému – ochranu života od počatia a pomáhala som tehotným osamelým ženám v núdzi. Nálepkovanie ľudí ma preto až tak netrápi. A keďže má Igor Matovič nálepku šaša, z rozprávok si pamätám, že šašo bol pri kráľovi jediný, kto hovoril pravdu.

Považujete ho za dôveryhodného človeka? Aféra ohľadne nahrávania Procházku mu v tomto smere veľmi nepridala.

Beriem ho ako čestného človeka.

Zdá sa vám normálne zobrať si diktafón a tajne nahrávať s tým, že uvidím, čo sa povie, a prípadne to neskôr využijem?

Viac sa rozpráva o tom, čo urobil, ako o tom, čo na nahrávke odznelo a že sa niečo odhalilo.  Mám známeho, ktorý presne takto odhalil veľkú korupčnú aféru s vysoko postaveným úradníkom verejnej inštitúcie. Zobral diktafón a nahral ho a bol za to ocenený.

Takže by si ľudia mali začať so sebou nosiť diktafóny a preventívne sa nahrávať, keby náhodou z toho druhého niečo vypadlo?

Ja si nenosím so sebou diktafón, nikdy som si nenahrávala a ani nebudem.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo keď sa dostanete do parlamentu? Budete presadzovať to, o čo išlo v referende? Teda preventívny zákaz homosexuálnych manželstiev, aj keď u nás také nie sú možné, zákaz adopcie detí homosexuálmi, aj keď to nie je možné, a zákaz sexuálnej výchovy?

Budem presadzovať všetky opatrenia, za ktorými stála Aliancia za rodinu. Zároveň máme dokument, v ktorom žiada od politikov v oblasti sociálnej, rodinnej či bytovej politiky, aby podporovali rodinu. 

Ste proti zákazu manželstiev, čo hovoríte na registrované partnerstvá?

Bohužiaľ, registrované partnerstvá sa spájajú s adopciami detí. To už nikto nespochybní. Pred rokom nám hovorili, že si vymýšľame. Keďže sa spájajú s adopciami, tak s nimi nesúhlasím.

Máte päť detí. Čo by ste urobili, keby sa ukázalo, že je niektoré z vašich detí homosexuál?

Budem ho milovať úplne rovnako ako ktorékoľvek iné.

Keby za vami to dieťa prišlo a povedalo: chcem sa zosobášiť so svojím partnerom a potom budem šťastný, odhovárali by ste ho?

Takto život nestojí.

Stojí. To sa stáva veľa ľuďom.

Nehovorím, že sa to nestalo. Takto život nestojí. S deťmi prežívam všetky ich trampoty, ťažkosti, radosti i strasti. Nemyslím, že by sa im mohlo stať niečo, o čom ani netuším a s prekvapením by som padla na zadok. Je pre mňa zaujímavé, že niektorí synovia či dcéry nepovedia niečo svojim rodičom.

Povedzme, že by sa vaše dieťa nebálo a povedalo by vám to. Čo by ste mu povedali? Choď do zahraničia a tam sa vezmite, alebo by ste mu to vyhovárali?

Ale my o tom všetkom už s deťmi debatujeme – so všetkými piatimi deťmi máme vášnivo i mierne predebatované aj tieto témy.

Schválili by ste vlastnému dieťaťu homosexuálny sobáš, keby ho to urobilo šťastným?

To sú extrémne hypotetické otázky.

Chcete ústavným zákonom rozhodovať o životoch miliónov ľudí.

Treba im určite uľahčiť život. To je jednoznačné, aby sa necítili ako ľudia druhej kategórie. Určite by som svoje dieťa viedla v tom duchu, že nie je možný takýto inštitút manželstva, lebo je spájané s adopciami detí a my nesmieme experimentovať na deťoch – aj keď je to určitým obmedzovaním dospelých ľudí. Viac rozprávame o právach dospelých, o ich individuálnom šťastí, blahu, ako o najlepšom záujme dieťaťa.

Takže by ste od toho odhovárali aj vlastné dieťa.

Určite by som mu bola stále na pomoci.

Hovoríte, že chcete sexuálnym menšinám uľahčiť, ako sa len dá, a zároveň ste proti registrovaným partnerstvám. Ako sa to bez toho dá?

Je to preto, lebo sa to spája s adopciou detí, že tá mentalita na seba nabaľuje stále ďalšie požiadavky dospelých. Akoby sme my dospelí mali iba práva – napríklad právo na dieťa. Také právo neexistuje. Preto takéto výhody – za každých okolností mať dieťa – nemôžeme žiadať. Ešte pred desiatimi rokmi západné krajiny poprijímali tieto inštitúty a boli tam záväzky a sľuby, že nikomu nejde o adopcie a ide len o to, aby neboli diskriminovaní.

Odbočme od registrovaných partnerstiev. Tu je jasné, že ste proti. Ako teda uľahčíte tým ľuďom život?

Občianskoprávne sa všetko dá – dedenie. Pri práve na informácie o zdravotnom stave tu bolo dokonca zavádzanie, že iba títo ľudia na ne nemajú právo. Ja nemám právo sa bez povolenia manžela dozvedieť o jeho zdravotnom stave. Po referende sa však o tom prestalo hovoriť.

Fico sľúbil, že im uľahčí životy, a aj vy hovoríte, že to treba. Keď vás zvolia do parlamentu, navrhnete to?

Stále hovorím, že tu neexistuje odborná diskusia na akademickej pôde aj zaangažovaných občanov k rôznym témam – nielen k občianskoprávnym otázkam týchto homosexuálne orientovaných ľudí. Pred tým, ako sa to dostane do parlamentu, je potrebná diskusia.

Ale referendum ste rozbehli bez potrebnej diskusie. Jednoducho ste začali zbierať podpisy, prišlo naň 21 percent ľudí a rozhádalo to celú krajinu.

Verejnosť polarizuje práve to, že občania nie sú dostatočne pozývaní do diskusie a neparticipujeme dostatočne na prijímaní rôznych zákonov, stratégií a dokumentov. To polarizuje spoločnosť, nie použitia nástroja referenda. Tri roky sme sa angažovali ako občania, aby sme participovali na prijímaní rôznych akčných plánov, stratégií, zúčastňovali sme sa na rôznych okrúhlych stoloch, diskusiách. Pripomienkovali sme všetky návrhy, ale všetko zostalo v rovine – fajn, vypočuli sme si vás a urobíme si po svojom. Uráža ma, keď sa hovorí, že sme spadli z neba a urobili sme referendum. Alexander Tomský napísal, že referendum bolo zúfalým gestom obrany aktivistov, profesionálov, odborníkov, ktorých hlas nebol vypočutý.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Súhlasíte aspoň s tým, že referendum rozhádalo krajinu?

Nesúhlasím, že my polarizujeme spoločnosť, my reagujeme. Nie je tu dostatočný priestor na diskurz.

Žijeme v pomerne liberálnej krajine, ktorá je všelijaká, no diskurzu je otvorená.

Z prípravy dokumentu, ktorý bol veľmi dôležitý a bol prijatý okamžite po referende – Celoštátna stratégia ľudských práv –, boli ľudia z nášho spektra úplne vyradení. Usilovali sme sa o to celý rok.

Takéto dokumenty vychádzajú v prvom rade z našich medzinárodných a únijných záväzkov, takže bol asi podľa nich zostavený.

Aj v analýze otvoreného vládnutia sa popisuje, že treba legislatívne zmeny, aby sa občania mohli lepšie zapájať. Je tu napríklad úplne krátky čas na pripomienkovanie dokumentov. My z konzervatívneho prostredia sme úplne vylučovaní.

Máte za sebou najsilnejšiu organizáciu v tejto krajine – katolícku cirkev. Kto teda podľa vás zlyhal? Nie je to iba tým, že sa táto krajina prirodzene a postupne liberalizuje a vy idete proti prirodzenému vývoju?

Nie. Žiadame o participáciu. Pri akejkoľvek téme nemôžeme ísť zvrchu. Je potrebné, aby o tom ľudia vedeli a diskutovali, aby som si mohla z rádia a televízie vypočuť diskusiu odborníkov a urobila si názor. Keď hovoríme o pro-life téme, je potrebné najprv verejnosť informovať o nej a verejnosť by mala od politikov žiadať, čo chcú občania.

Ľudia majú toľko možností byť informovaní ako nikdy v histórii tejto planéty. Čím sú obmedzovaní?

Ja si žiadam diskusie odborníkov napríklad vo verejnoprávnej televízii, napríklad o témach ako registrované partnerstvá.

Akú sledovanosť má verejnoprávna televízia?

Ona má povinnosť.

Tak si to pozrú tri percentá ľudí.

Ide o to, aby sme boli dôležitými aktérmi tej diskusie. Naozaj to vystihuje veta – vypočuli sme vás, ale urobíme si po svojom.

Znamená to, že keď sa s niekým porozprávate, musí urobiť, čo chcete?

Viete si predstaviť, že keby som mala takú moc, urobila by som tajne politicky bez občianskeho pozadia nejaké pro-life rozhodnutie?

Udial sa tu jeden veľký prieskum verejnej mienky, ktorý ukázal, že 79 percent voličov nechce to čo vy, keďže k vášmu referendu prišlo len 21 percent voličov.

Dvadsať percent ľudí odpovedalo áno na všetky tri otázky a povedalo, že je to pre nich výnimočná téma a hodnota. Z iných prieskumov stále na Slovensku vychádza, že pre asi 90 percent ľudí sú rodina, manželstvo ženy a muža a nezasahovanie do slobody rodiny najvyššie hodnoty.

Nie je lepší prieskum než referendum?

Je to nástroj občanov, ktorý evidentne nie je použiteľný, pretože kvórum, ktoré musíme dosiahnuť, tento inštitút úplne znemožňuje. V Slovinsku či v Chrovátsku majú veľmi prísne podmienky na vypísanie referenda, ale nemajú kvórum.

Keď sa dostanete do parlamentu, budete ho chcieť znížiť?

V OĽaNO sa už o to aj usilovali.

Na koľko percent?

To je všetko o rozprave, o odborníkoch.

Poslanci Kuffa, Mikloško a Kvasnička navrhli v decembri zákaz interrupcií s tým, že by ženy, ktoré ho porušia, mohli ísť do väzenia. Hlasovali za to aj poslanci KDH či Smeru. Ako by ste hlasovali vy?

Odpoveďou je to, o čom sme hovorili pred chvíľkou – že sú tu dokumenty alebo návrhy podané bez občianskeho pozadia. Sú tu platformy, ktoré by podporili tento zákon, ale tu vidno, ako robí každý sám svoju agendu. Osemnásť rokov pracujem so ženami, ktoré boli tehotné. V istom okamihu to bola pre ne krízová situácia. Sú to obete, aj ženy po potrate sú obeťami. Nielen to počaté dieťa.

Ako by ste hlasovali?

Tak ako Richard Vašečka a Erika Jurinová – snažila by som sa o to, aby prebehla diskusia, na ktorú by bolo treba posunúť návrh do druhého čítania.

Ste za absolútny zákaz interrupcií?

Som za absolútnu pomoc tehotným ženám.

To je skoro každý. Ste za absolútny zákaz interrupcií?

Stopercentne som presvedčená, že ide o usmrtenie ľudskej osoby.

Mal by to zákon zakázať?

Musí tu nastúpiť spoločnosť, ktorá si to sama žiada. Preto robím osemnásť rokov ako občianska aktivistka, preto som nevstúpila do politiky a neprišla som s návrhom na absolútny zákaz interrupcií. Ide mi o to, aby bola spoločnosť dostatočne o tejto téme informovaná, a myslím, že sa nám kus práce podaril. Viem, aké rady dostávali tieto ženy – vyrieš neplánované tehotenstvo potratom, to je najlepšie, čo môžeš urobiť. S týmito ženami sa stretávam a majú fyzické, psychické, zdravotné ťažkosti. Nemusia nastať hneď, ale aj v starobe.

Takže podľa vás táto krajina ešte nedozrela na absolútny zákaz interrupcií?

Určite. Bez politickej podpory a podpory občianskej spoločnosti je to v tejto chvíli márne.

Stretávate sa so ženami po interrupcii. Mali by ísť do väzenia?

Ja v tom vidím tú obrovskú drámu celého tohto aktu. Sú ním traumatizované štyri generácie žien. A ani v tejto téme neexistuje dostatočný diskurz.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo si myslíte o zákaze nahoty v novinách a časopisoch, ktorý navrhuje teraz už europoslanec OĽaNO Škripek? Rozbehol na to petíciu, ktorú podpísalo skoro 70-tisíc ľudí. Podpísali ste ju aj vy?

Ak som to aj podpísala, je to o niečo staršieho dáta.

Bolo to asi pred dva a pol rokom. Podpísali ste to?

Asi áno. Je najvyšší čas poukázať, že v drvivej väčšine prípadov ide o vykorisťovanie žien. Žena je predstavovaná ako tovar, produkt, ako sexuálny pôžitok. Robím s prostitútkami, so ženami, s ktorými obchodovali. Niekto sa nad tým pousmeje, že to robia dobrovoľne. Možno prvýkrát, ale garantujem vám, že to potom robia nedobrovoľne.

Nahota v časopisoch nie je o prostitútkach. To by som určite neporovnával.

Bilbordy na ktorýkoľvek produkt, kde je nahá alebo veľmi sporo oblečená žena, ktorá je v postoji s našpúlenými perami a navodzuje sa tam sexualita, to jasne vysiela heslo, že je tam ako tovar a je možné si tento pôžitok kúpiť. Preto si niektorí 12-13-roční chlapci myslia, že nie je nič lepšie pre ženu ako znásilnenie, lebo to vyvodili aj z rôznych časopisov, alebo z obrovského radu bilbordov, kde sa žena ponúka ako tovar.

Takýto zákon nie je asi nikde inde v Európe. Boli by ste za, aj keby sme boli jediní? Nemyslíte si, že je to navyše pomerne zásadné obmedzenie slobody podnikania?

Niekto tu má zodpovednosť za výchovu a zdravý vývoj detí a máme stanovené hranice, čo deťom škodí.

Tieto hranice už zákony ošetrili. Televízie majú niektoré veci obmedzené na vysielanie po desiatej večer, explicitné scény sú zakázané úplne. To nestačí?

Určite nie. Som presvedčená, že pri každej téme málokto rozpráva o ochrane detí. Prestalo sa rozprávať o najlepšom záujme dieťaťa. Stále rozprávame o právach dospelých a ich individuálnom šťastí.

Žena v podprsenke na bilborde ohrozuje deti?

Mňa ako ženu takéto bilbordy dehonestujú. Nemyslite si, že hovorím o tom, že sa tu nesmú predávať pančucháče, alebo spodná bielizeň bez reklamy, ale dobre viete, v čom sú rozdiely. Ide o to, či je žena vystavená ako tovar, alebo ide o prezentáciu tovaru.

A kto by tom mal rozlišovať? Komisia, čo bude určovať, čo je už lascívne a čo nie?

V prvom rade si musíme zadefinovať, čo je najlepšie pre naše deti. Tu musíme začať.

Slovensko prijalo 149 kresťanských utečencov z Iraku, moslimov však vytrvalo odmietame. Mali by sme prijať aj moslimov?

Musíme prijať každého, kto potrebuje pomoc. Všetkých utečencov bez akejkoľvek diskriminácie, avšak kresťania v Iraku, na rozdiel od moslimov, nemajú inú možnosť, iba odísť z krajiny. Ja sa takisto nepýtam žien, odkiaľ prišli a čím sú a ani na to, akú majú sexuálnu orientáciu.

Matovič má na utečencov iný názor.

Práve preto som v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, lebo tam každý môže mať slobodný názor.

Koľko by sme mohli, alebo mali prijať utečencov? Asi súhlasíte, že 149 je smiešne číslo.

Naša krajina je schopná bez problémov prijať do 10-tisíc utečencov. V ktoromkoľvek meste, v ktorejkoľvek dedinke. Utečencov musíme rozdeľovať na ekonomických a tých, čo sú ohrození na živote. Keď budeme dostatočne pripravení poskytnúť im pomoc a keď pri tom budeme aj rozumní, v žiadnom prípade neohrozia krajinu ani Európu.

Robí vám Aliancia za rodinu a tých vyše sto organizácií, ktoré ju podporujú, predvolebnú kampaň?

Som členkou viacerých platforiem – Fóra života, som členkou výboru Sociofóra a som aj v správnej rade aliancie. Tieto platformy sa nejakým spôsobom vyjadrujú k voľbám, ale nerobia mne ani nikomu inému oficiálnu kampaň. Fórum života napríklad organizuje diskusie po mestách s členmi, ktorí kandidujú, výbor Sociofóra takisto prezentuje ktoréhokoľvek člena, ktorý kandiduje. Aliancia za rodinu zverejnila deklaráciu, ku ktorej sa môže pridať ktokoľvek naprieč politickým spektrom.

Utečenecká kríza

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie