Porazenými volieb sú aj Maďari. Najpočetnejšia menšina nebude mať zastúpenie v parlamente ani v tomto volebnom období

„Hoci som sa snažil urobiť všetko pre úspech, pretože som uveril, že budeme úspešní, beriem na seba, samozrejme, aj politickú zodpovednosť,“ napísal v nedeľu ráno predseda Aliancie Krisztián Forró na Facebooku.

„Etnická politika na Slovensku sa definitívne skončila,“ napísal v nedeľu ráno György Gyimesi na svojej facebookovej stránke v slovenčine.

Neskôr svoj status doplnil: „Aby sme sa vyhli nedorozumeniam: strana nezanikne, len samostatne už nebude môcť kandidovať do parlamentu.“

Aliancia dosiahla v tohtoročných predčasných voľbách 4,38 percenta hlasov, čo znamená, že v slovenskom parlamente nebude mať maďarská menšina zastúpenie už v druhom volebnom období. Most-Híd bol v parlamente naposledy vo volebnom období 2016 až 2020. SMK z parlamentu vypadla v roku 2010 a už sa potom do vysokej politiky neprebojovala.

Strana Krisztiána Forróa skončila lepšie, ako jej predpovedali prieskumy: posledný prieskum agentúry AKO prisudzoval Aliancii 2,8 percenta, Ipsos 3,4 percenta a Focus 3,5 percenta.

Exit poll Focusu pre Markízu sa veľmi mýlil v určení víťaza volieb, v prípade Aliancie bol však pomerne presný a predpovedal jej 4,3 percenta.

Cesta k porážke

Rovnako ako v roku 2020 to teda maďarským politikom nevyšlo. Vtedy SMK kandidovala spolu s Maďarským fórom Zsolta Simona a malým hnutím Spolupatričnosť pod názvom Maďarská komunitná spolupatričnosť a dosiahla 3,9 percenta. Most-Híd vtedy nebol súčasťou volebnej strany a voliči ho tvrdo potrestali, dosiahol len 2,05 percenta.

Po zdĺhavých rokovaniach sa nakoniec vytvorila spojená Aliancia bez Maďarského fóra, za účasti SMK, Mosta-Híd a Spolupatričnosti. Ale tak, ako bolo ťažké vytvoriť jednotnú stranu, jej fungovanie bolo problematické, charakterizované vnútornými spormi a nejednotnou komunikáciou.

Aliancii sa mimoriadne darilo v župných a komunálnych voľbách v roku 2022, strana však nedokázala tento úspech zúročiť v parlamentných voľbách. Vnútorné spory ju naďalej zaťažovali – a po príchode Györgya Gyimesiho z OĽaNO najznámejšie mená platformy Most-Híd stranu opustili.

Gyimesi sa stal najviditeľnejším maďarským politikom od roku 2020, dovtedajší lídri išli do volieb s výhľadom, že na rozdiel od ďalších maďarských strán majú šancu na parlament.

Maďarskí politici na Slovensku sa potom v lete dočkali kritiky od Viktora Orbána za neschopnosť dohodnúť sa. Aj tak v uplynulom týždni Orbánov minister zahraničných vecí Péter Szijjártó dvakrát absolvoval návštevu Slovenska a podporil pritom kampaň Aliancie.

Ani príchod Gyimesiho, ani pomoc z Maďarska však nestačili na to, aby sa dostali do parlamentu.

Ako ďalej

Strana pravdepodobne bude naďalej fungovať a zostane silná v regiónoch. Dostane štátnu dotáciu, ale keďže projekt zjednotenej strany nebol úspešný, maďarskí politici sa môžu pokúsiť aj o spojenie so slovenskou stranou.

Predseda SMK v minulosti vždy odstúpil po volebných porážkach, výnimkou boli predčasné voľby v roku 2012, keď na čele strany zostal József Berényi, ktorý v roku 2010 nahradil Pála Csákyho a odstúpil až po voľbách v roku 2016.

József Menyhárt, ktorý potom prevzal vedenie strany, urobil to isté po neúspechu MKS v roku 2020.

Teraz sme mali tiež predčasné voľby a bude zaujímavé sledovať, či post predsedu opustí Krisztián Forró, ktorý nedokázal udržať stranu pohromade a nedokázal ju doviesť do parlamentu. Sám naznačil, že prevezme politickú zodpovednosť, čo pravdepodobne znamená jeho rezignáciu. Aliancia však dosiahla lepší výsledok ako MKS v roku 2020 alebo SMK kedykoľvek od roku 2010.

Jednoznačne najviac preferenčných hlasov z kandidátov strany získal Krisztián Forró – volilo ho viac ako 56-tisíc ľudí.

Na druhom mieste sa umiestnil György Gyimesi s viac ako 31-tisíc hlasmi. Gyimesi zatiaľ nie je členom Aliancie a pre Napunk nepotvrdil, že by sa chcel uchádzať o funkciu predsedu strany. V minulosti takúto možnosť naznačoval, počas volebnej noci o tom však hovoril ako o nesprávne interpretovanom vyjadrení.

Ak by Gyimesi predsa prevzal stranu, mohla by byť viac proruská, protiimigrantská a antiliberálna. To by mohlo odradiť zvyšok umiernenejšej voličskej základne Aliancie a mohlo by to dokonca viesť k odchodu ďalších politikov zo strany, najmä z platformy Spolupatričnosť.

Stranu Aliancia teda čaká zmena – buď prevezme pozíciu lídra niekto z členov strany, alebo sa predsedom stane Gyimesi.

Most-Híd a Maďarské fórum sú zničené

Horšie ako Aliancia dopadli ďalšie maďarské strany.

Mostu-Híd nepomohol rozchod s Alianciou a spojenie s Modrými Mikuláša Dzurindu, spolu získali iba 0,26 percenta hlasov. Samostatný Most v roku 2020 získal 2,05 percenta, čo bol už vtedy obrovský neúspech v porovnaní s tromi predchádzajúcimi voľbami, v ktorých sa stabilne dostal do parlamentu a dvakrát sa stal súčasťou vládnej koalície. Súčasný výsledok by mohol pre Most znamenať koniec dlhej agónie, ktorá v skutočnosti trvá už od roku 2018.

Volebná strana okolo Maďarského fóra Zsolta Simona dosiahla ešte skromnejší výsledok: len 0,11 percenta hlasov. Zsolt Simon opustil Most-Híd po tom, ako strana v roku 2016 vstúpila do koalície so Smerom.

Tohtoročné parlamentné voľby boli prvé, v ktorých Maďarské fórum kandidovalo ako vedúca sila volebnej strany – spojili sa s ODS generála Pavla Macka, Rómskou koalíciou, Demokratickou stranou a so stranou Za regióny.

Ani Maďari na kandidátkach SaS či PS

Do parlamentu sa nedostal ani ďalší maďarský kandidát Ábel Ravasz, ktorý kandidoval ako nezávislý na kandidátke SaS.

Mimo parlamentu zostane aj predseda maďarskej platformy Progresívneho Slovenska Tibor Forró.

Do parlamentu sa na kandidátke PS dostali Martin Dubéci, iniciátor maďarskej platformy strany, a bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktorý je tiež členom Maďarskej platformy. Je však nepravdepodobné, že Dubéci a Spišiak budú aktívne riešiť otázky ohľadom maďarskej menšiny.

To isté platí aj o Gáborovi Grendelovi, ktorý bol opätovne zvolený z kandidátky OĽaNO a ktorý sa väčšinou nezaoberá menšinovými témami. Peter Cseh z OĽaNO, ktorý bol v uplynulom období poslancom-náhradníkom v parlamente, nezískal mandát.

Do parlamentu sa dostal boxer Vilmos Tankó, ktorý bol pôvodne na kandidátke Aliancie aj OĽaNO, nakoniec si vybral stranu Igora Matoviča. Neočakáva sa však, že by sa venoval menšinovým témam.