PS sa musí pokúsiť zabrániť návratu Fica. Za akúkoľvek cenu

Autor je šéfredaktor týždenníka Respekt

Možný návrat Roberta Fica k moci naznačovali už predvolebné modely, ale mnohí tomu aj tak nechceli veriť. Po toľkých škandáloch, arogantnom správaní a zlých výsledkoch jeho vlád je to naozaj málo pochopiteľné. Kto by volil niekoho, kto mu ubližoval? Ale taká je politika – a slovenská zvlášť. Vyzerá to tak trochu, akoby časť spoločnosti trpela štokholmským syndrómom – podľahla čaru svojho väzniteľa. Čo s tým?

Slovensko prípadnú vládu Roberta Fica prežije. Ide „len“ o to, že sa tak stane za veľkú cenu. Krajina bude naďalej stagnovať, vyšetrovanie káuz z éry Smeru sa skončí alebo aspoň spomalí, časť spoločnosti stratí nádej a organizovaný zločin si povie, že krajinu neriadia nezávislé inštitúcie, ale Fico. Čo je pre zákulisných hráčov dobrá správa.

Najhoršiemu scenáru ešte môže zabrániť Peter Pellegrini. Teraz si vyberie cestu, ktorá ovplyvní budúcnosť krajiny a určí jeho životný príbeh. Vyberá si svoje miesto v dejinách, a ak si to aspoň trochu uvedomuje, musí minimálne zvážiť odmietnutie Roberta Fica. Predseda Smeru ho stiahne do žumpy, kde môže prežiť len on, pretože je to jeho kráľovstvo a platia tam jeho pravidlá.

Odborníci tvrdia, že Pellegrini si vyberie Fica, pretože Hlas má blízko k Smeru. Možno v skutočnosti Pellegrini ani nevedie vlastnú stranu. Môže to tak byť. Je to dokonca pravdepodobné. Ale nikto, a história určite nie, nebude Pellegriniho hodnotiť podľa rozhodnutí jeho straníckych kolegov. On je líder, je svojprávny človek, ktorý má možnosť prípadne opustiť vlastnú stranu. Toto nie je opis očakávaní, len pripomenutie, že Pellegrini má na výber.

A to má aj Progresívne Slovensko. Vzhľadom na silný výsledok Fica sa to možno nezdá, ale úspech PS je naozaj nevídaný. V minulých voľbách sa progresívci tesne nedostali do parlamentu, čo mohlo znamenať koniec strany, namiesto toho teraz aj so silne liberálnym programom získali 18 percent. Michal Šimečka bude základným kameňom múru proti nájazdu Roberta Fica. A to nebude ľahké.

Napísal som, že aj PS má na výber. Kým nevznikne vláda, môže rokovať a hľadať kompromisy – napríklad prísť za Pellegrinim s ponukou na post premiéra. Bolo by to za hranicou únosnosti?

Zrejme len málokto očakával, že po voľbách bude v krajine vládnuť liberálna koalícia. Šimečkova PS mala od začiatku jedinú úlohu: v ideálnom prípade zostaviť demokratickú a prozápadnú vládu, ktorá bude brániť právny štát, menšiny a pokúsi sa začať reformy. Tento scenár je stále v hre, len členovia strany a voliči musia pripustiť, že PS sa aj tak ocitne v nepriateľskom prostredí. Ak by (čisto teoreticky) vznikla koalícia PS, Hlas, KDH a SaS, pričom Pellegrini by bol premiérom a PS by mala napríklad ministrov zahraničných vecí, vnútra a školstva, je to za daných okolností pre krajinu veľmi dobrá alternatíva. Prinajmenšom stojí za zváženie.

Alternatíva je desivá. Ak sa Smer vráti k moci, celý systém dostane signál: na Slovensku nevládne právny štát, nevládnu inštitúcie, nevyšetruje nezávislá polícia, všetko má v rukách šéf klanu Robert Fico. A u neho to nie je ústava, ktorej sa klania, ale pomyselný kmotrovský prsteň. Čokoľvek, čo môže zabrániť tejto ceste, stojí za pokus.

V každom prípade by sa demokrati už teraz mali pripravovať na náročné štyri roky. A podporiť tých, ktorí sa Ficovi postavia do cesty. Ako napríklad novinári z Denníka N.