Psychológ Bednařík: Moja mama bola prvá, ktorá mi počas volebnej noci vyčítala, že som zahodil svoj hlas
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Už len do konca týždňa môžete podporiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024). Maďarský projekt Denníka N Napunk bude v tejto dobe ešte dôležitejší. ]
Psychológ Aleš Bednařík tvrdí, že ešte nikdy nebol taký paralyzovaný ako pred sobotňajšími voľbami. Napriek tomu, že sa dlhodobo venuje psychológii šťastia, predvolebné napätie v spoločnosti doľahlo aj na neho.
V rozhovore hovorí aj o tom:
- prečo podľa neho zvíťazil Fico;
- prečo zachraňoval Demokratov a ako mu to vyčítala jeho mama;
- kde dnes môžeme hľadať nádej;
- ako sa rozprávať s niekým, s kým si nerozumieme;
- prečo rozumie prvovoličke, ktorá po štyroch rokoch vlády OĽaNO volila Smer.
S akými pocitmi ste sa dnes ráno zobudili?
Nevydržal som čakať a šiel som spať o jednej, takže som sa ráno zobudil zvedavý a veľmi neistý z toho, čo ma čaká, keď si pozriem výsledky. Tušil som, že sa mi to nebude páčiť. Keď som si ráno zapol notebook a pozrel sa na výsledky, cítil som hlavne sklamanie a smútok. Sklamanie z toho, že nedemokratické a dezinformačné sily majú navrch a tie strany, o ktorých som aj ja dúfal, že prinesú viac pokoja a demokratickú orientáciu, nevyhrali. Smútok som cítil z toho zúfalstva, kam to smerujeme a čo sa bude diať.
Po tejto prvotnej reakcii som však už začal rozmýšľať nad tým, že vlastne každý príbeh má svoju zlú verziu aj optimistickú verziu.
Čo je tá optimistická verzia týchto volieb?
Že nemalá časť spoločnosti chce pokrok a demokraciu, ktorá smeruje na Západ. Tá sa relatívne silno – aj keď nie tak silno, ako by sme chceli – prejavila v tom, že Progresívne Slovensko dostalo veľa hlasov. Aj SaS prešla, aj keď s odretými ušami. V konečnom dôsledku som stále presvedčený o tom, že máme dôvod byť optimistickí, čo súvisí aj s mojím prístupom k šťastiu, ktorý hlásam.
Stále žijeme v krajine, kde ľudia môžu podnikať, budovať rodiny a komunity a byť aktivistami. No som si vedomý aj pesimistického pohľadu, že Fico a spol. budú oveľa orbánovskejšie a brutálnejšie zasahovať do občianskej spoločnosti. Ale na Slovensku máme skúsenosti s disidentstvom a chalupárstvom, so schopnosťou veľkej časti Slovákov stiahnuť sa do súkromného života. Vďaka tomu vieme relatívne dobre žiť. Viem, že to nie je úplne ideálna verzia udalostí, ale aj nad týmto som dnes doobeda rozmýšľal.
Nehrozí nám rezignácia na politiku, ak sa stiahneme do svojho súkromného života?
Máte pravdu, to riziko tam existuje.
