Denník N

Na Ukrajine sa stále kladie dôraz na memorovanie a učiteľom sa prejavuje až prehnaná úcta, hovorí učiteľ Martin Benikovský

Martin Benikovský. Foto - archív M. B.
Martin Benikovský. Foto – archív M. B.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]

Bolo teplé septembrové popoludnie, keď na vlakovom nástupišti v Žiline zastavil vlak z Košíc. Okrem množstva iných cestujúcich z neho vystúpila aj skupinka deviatich trochu unavených, no tešiacich sa ukrajinských študentov a študentiek s dvoma učiteľkami.

Cesta z ukrajinského mesta Zaporižžia im trvala dva dni. V staničnej hale ich už očakávala podobná, len o niečo väčšia skupina študentov žilinského gymnázia spolu s rodičmi.

Študentské výmeny medzi školami z rôznych európskych krajín sú pre Bilingválne gymnázium v Žiline (GBZA) bežné. Každý rok študenti tejto školy cestujú do Francúzska, Španielska či inde, aby potom privítali študentov partnerských škôl u seba doma.

Výmena s Ukrajincami však mala premiéru až tento rok v septembri. Študenti, ktorých na stanici vítali, prišli zo strednej školy mesta Zaporožžia, ktoré leží na východe Ukrajiny, len okolo 40 kilometrov od frontu.

,,Študentom na Slovensku sa dlhodobo snažím pripomínať, že Slovensko nemá hranicu len so západnými susedmi, ale že existuje aj náš východný sused – Ukrajina, o ktorom tak málo vieme,“ hovorí Martin Benikovský, slovenčinár, ktorý celú výmenu zorganizoval.

Spolupráca s ukrajinskou školou na diaľku sa začala už pred dvoma rokmi. Bola však pandémia, potom Rusko napadlo Ukrajinu, a tak prezenčné hosťovanie ukrajinských študentov museli niekoľkokrát odložiť.

V rozhovore sa dočítate o tom:
  • čo zažili ukrajinskí študenti počas vojny,
  • v čom sú iní ako ich slovenskí rovesníci,
  • prečo sa Ukrajinci snažili byť na Slovensku neviditeľní,
  • ako dnes fungujú školy pri frontovej línii,
  • čo sa Ukrajincom na Slovensku najviac páčilo
  • a prečo u nich nemali úspech bryndzové halušky.

Ako došlo k tomu, že bilingválne gymnázium s výučbou vo francúzštine a španielčine nadviazalo partnerstvo so školou na Ukrajine?

Kedysi som pôsobil ako lektor slovenského jazyka a kultúry na Užhorodskej národnej univerzite. Vtedy som si Ukrajinu zamiloval.

Teraz sa študentom na Slovensku dlhodobo snažím pripomínať, že Slovensko nemá hranicu len so západnými susedmi, ale že existuje aj náš východný sused – Ukrajina, o ktorom tak málo vieme. Je to dlhodobá iniciatíva. Žiakom, ktorým som bol triedny učiteľ a minulý rok zmaturovali, som sľúbil, že ich raz na Ukrajinu zoberiem. Prišla však pandémia a potom Putin začal vojnu. Prezenčne to preto nešlo, tak sme začali aspoň dištančne pomocou eTwinningu (projekt partnerstiev škôl v Európe – pozn. red.). V meste Zaporižžia som našiel školu, ktorá chcela s našou vytvoriť elektronické partnerstvo.

V akom období ste učili v Užhorode?

Na Užhorodskú národnú univerzitu som sa dostal v roku 2013 a bol som tam štyri roky. Zažil som tak aj Majdan, anexiu Krymu, postupné odčleňovanie Donbasu. Všetky tieto udalosti mám v živej pamäti, pretože sme ich sledovali. Síce zo západu Ukrajiny, ale aj tam to neskutočne hýbalo spoločnosťou.

Vďaka práci lektora som sa dostal do kontaktu aj s ukrajinskými študentmi. Neučil som len slovakistov – tých, ktorí budú v budúcnosti používať slovenčinu profesionálne. Boli tam aj študenti ukrajinského jazyka, ktorí si slovenčinu zvolili ako druhý slovanský jazyk. Aby som im mohol vysvetliť niektoré veci v ich rodnom jazyku, naučil som sa po ukrajinsky.

Prečo ste tam skončili a vrátili sa na Slovensko?

Lektorské miesto sa obsadzuje v zásade na štyri roky. Po ich uplynutí som si povedal, že chcem dať šancu aj iným pôsobiť na tomto mieste. Zároveň sa nám začala rozrastať rodina, čo bol asi hlavný dôvod, prečo sme sa vrátili na Slovensko.

Keď Rusko napadlo Ukrajinu, už ste boli v kontakte so školou, ktorej študenti k vám neskôr prišli?

Už predtým som si hovoril, že s tým treba niečo robiť, no stále som to odkladal. Zrazu vo februári minulého roka Rusko napadlo Ukrajinu. Vtedy som si povedal,

Mladí

Rozhovory

Školstvo

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie