Britský profesor, ktorý zažil Mečiara aj Fica: Slovensko je príliš odolné, aby sa orbanizovalo
Fico je veľmi bystrý politik, bez toho by nemohol byť tak dlho pri moci. Pred voľbami zneužíval nálady verejnosti, aby sa vrátil k moci, a vyšlo mu to. Ale zároveň je to pragmatik, hovorí britský politológ Tim Haughton.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Na Slovensko prišiel už v roku 1999 po voľbách, v ktorých Mikuláš Dzurinda porazil Vladimíra Mečiara. Britský profesor Tim Haughton sa odvtedy špeciálne zameriava na stredoeurópsky región a zvlášť na slovenskú politiku.
Po týchto voľbách má obavy, kam bude Slovensko smerovať, no zároveň si nemyslí, že sa definitívne otočíme smerom na východ.
Keď ste v roku 1999 prvýkrát prišli na Slovensko, pre vás ako politológa to museli byť zaujímavé časy. Slovensko sa práve zbavilo mečiarizmu a vydalo sa smerom na Západ. Čo vás ako Brita pritiahlo k skúmaniu našej krajiny?
Už predtým som začal s výskumom vašich volieb v roku 1998, keď som si robil doktorát, a tesne po nich som sem prišiel aj osobne v spomínanom roku 1999. Máte pravdu, pre mňa ako politického vedca to bola fascinujúca doba.
V tom čase značná časť vašej spoločnosti chcela akoby hodiť za hlavu to, čo sa dialo na začiatku 90. rokov, a vrátiť sa k európskemu mainstreamu, aspoň taký som mal dojem minimálne z toho, čo som tu videl. Minimálne v Bratislave, hoci som prešiel aj zvyšok vašej krajiny a už vtedy tam bolo cítiť rozdiely v politických náladách. Ale to vám nemusím vysvetľovať, aké bolo vtedy Slovensko rozdelené.
Možno by ste mohli, lebo mnoho mladých Slovákov si tú éru pravdepodobne nepamätá. Niektorí ľudia na Slovensku dnes hovoria, že tieto voľby v roku 1998 boli takmer rovnako dôležité, ako boli tieto aktuálne, ktoré sa skončili cez víkend. V zmysle, že vtedy aj dnes bolo Slovensko na križovatke a rozhodovalo sa o tom, či sa prikloní na Západ alebo na Východ. Je táto paralela prehnaná?
Myslím si, že je trochu prehnaná. Zároveň rozumiem ľuďom, prečo si to myslia, a rozumiem aj politikom, ktorí to spomínali v kampani. Ale tieto voľby by som skôr prirovnal k tým z roku 2002 (po ktorých Mikuláš Dzurinda zostavil pravicovú vládu a Slovensko neskôr vstúpilo do EÚ, pozn.). Ak by ste v roku 2002 rozhodli inak, Slovensko sa mohlo vrátiť pred rok 1998. O týchto voľbách si to nemyslím
