Riaditeľ Focusu Slosiarik: Dnes nemám chuť na ďalší exit poll, ale to pravdepodobne vyprchá

Martin Slosiarik je sociológ, riaditeľ agentúry Focus. V rozhovore hovorí:

• či sa zmýlil ich sobotný exit poll a prečo došlo k odchýlkam;
• aká je metodika pri tomto prieskume a ako sa vyberá vzorka;
• prečo bol nadhodnotený práve výsledok PS;
• ale aj to, čo nám exit poll prezradil o výhre Smeru.

Po voľbách sa objavila aj debata, či sa zmýlili exit polly. Opýtam sa najprv jednoducho: Zmýlili?

Ak to porovnáme s výsledkom volieb, tak áno, zmýlili sa. Nedokázali správne odhadnúť víťaza volieb, respektíve výraznejšie nadhodnotili Progresívne Slovensko. Na druhej strane by som rád vyvrátil mýtus, aspoň v súvislosti s naším exit pollom, ktorý hovorí, že sme podhodnotili Smer. Smer exit polly nepodhodnotili, vo výsledku bol rozdiel jeden percentuálny bod. Vysvetlenie odchýlky je trošku zložitejšie a môžeme sa tomu pokojne venovať.

Poďme najprv asi k technikáliám. Skúsme si vysvetliť metodiku a vzorku exit pollu a povedať, prečo môže prísť k rozdielu medzi číslami z exit pollu a reálnymi výsledkami.

Metodika je v podstate relatívne jednoduchá a zároveň zložitá. Kľúčový je správny výber okrskov, v ktorých sa bude realizovať exit poll. V týchto voľbách ich bolo okolo 170. Týchto 170 okrskov bolo po celom Slovensku vybratých tak, aby veľmi dobre reprezentovali celkový výsledok volieb v rámci celého Slovenska.

Video: Rozhovor s Martinom Slosiarikom
(autori: Martina Koník, Dušan Mikušovič)

Čiže vyberali ste okrsky na základe toho, aby sa priblížili k výsledkom volieb v roku 2020, samozrejme, regionálne rozvrstvené?

Áno, regionálne rozvrstvené, inak sa to ani nedá urobiť. Je jasné, že tam musia byť napríklad nejaké okrsky z južného Slovenska, aby tam bola zastúpená aj časť maďarských voličov. Ale to nie je len o roku 2020, my okrsky overujeme aj podľa rokov 2016 či 2012. Pozeráme sa, či sú zvolené okrsky naozaj dobrým výberom z hľadiska viacerých volieb.

Keď si to takto porovnáme, dostaneme sa k tomu, že výsledky sa len o pár desatín odlišujú od celkových výsledkov za celé Slovensko. Čiže vieme povedať, že tu problém nie je. Okrsky sú vybrané správne. Po výbere okrskov nasleduje realizácia exit pollu počas volebného dňa.

Ako to prebieha?

K volebným miestnostiam prichádzajú anketári, minimálne dvojica, vo väčších okrskoch aj trojica. Majú vytlačené dotazníky, je to jedna A4, ktoré podávajú na podložke s perom vybranému voličovi. Volič sám, bez toho, aby mu ktokoľvek niečo hovoril, dotazník vyplní a poskytne odpovede.

Tu sa podľa mňa dosť výrazne redukuje to, čo sa taktiež niekedy spomína v súvislosti s exit pollmi, teda pochybnosť o tom, či volič v exit polle hovorí pravdu. Minimálne u nás neplatí, že by ľudia nejako výrazne klamali, pretože musia odpovedať anketárovi, koho volili.

To znamená, že voliči pri exit polloch nemusia odpovedať priamo anketárovi, sami si anonymne vyplnia dotazník?

Úplne anonymne. Dôležitý je aj ďalší fakt – keď dotazník vypíšu, zložia ho a hodia do pripravenej krabice alebo urny, medzi ďalšie dotazníky.

Z toho by mala odpadnúť možnosť, že by nechceli povedať svoju voľbu anketárovi.

Áno, alebo že by klamali zámerne. Teraz naspäť k ich výberu. Jasné, že nemôžeme nechať na anketárovi, ktorého voliča si svojvoľne vyberie, lebo pravdepodobne by tam mohla byť nejaká neuvedomelá preferencia. Mladší by mohli vybrať mladších, starší starších, muži ženy, ženy mužov, ťažko povedať. Jednoducho by to nebolo správne.

Anketár má presne stanovený výberový krok. Ako voliči vychádzajú z volebnej miestnosti – môže sa, samozrejme, pýtať len tých, ktorí odvolili – počíta ľudí a oslovuje ich podľa vopred stanovených krokov. Poprosí vybraných voličov o vyplnenie dotazníka, podá im ho a ľudia ho vypíšu. Súčasne vypĺňa dotazník viac ľudí, podľa toho, ako veľa ich vychádza z volebnej miestnosti.

Výber je prispôsobený tomu, koľko volebných okrskov sa nachádza v danej budove, pretože vo väčšine prípadov náš človek nemôže stáť hneď pri volebnej miestnosti, ale skôr pri východe z budovy.

Poďme k tomu, či existuje nejaké vysvetlenie, prečo môžu nastať vo výsledkoch odchýlky.

Vysvetlenie existuje. Okrem toho, že sa vypĺňajú dotazníky, anketári počítajú aj ľudí, ktorí im odmietli účasť na prieskume. Dokonca si zaznačia pohlavie a odhadom aj vek, v zmysle, či je to mladý človek cca do tridsať rokov, v strednom veku cca do päťdesiat rokov alebo volič nad 50 rokov. Len z hľadiska základného odhadu. Naša vzorka pri tomto exit polle bola približne 20-tisíc ľudí. Počet odmietnutí bol takmer 15-tisíc ľudí. Čo nie je neštandardné, to sa normálne pri exit polloch deje.

Ako odmietnutie účasti v prieskume ovplyvní výsledky?

Keby odmietnutie bolo náhodné a  proporčne distribuované medzi jednotlivé voličské skupiny, tak nie je žiadny problém. Ak má Smer napríklad 20 percent a účasť na prieskume odmietne 20 percent voličov Smeru, tak stále sa replikuje tá istá štruktúra. No tento predpoklad žiaľbohu neplatí.

Už iks rokov spätne máme informáciu, že podstatne ochotnejší vypĺňať dotazníky sú voliči strán, ktorí dnes volia Progresívne Slovensko, SaS, v minulosti Za ľudí. Vo všeobecnosti skôr mladší, stredoví alebo liberálnejší voliči. Menej ochotní sú voliči Smeru, vedeli sme to o kotlebovcoch, predpokladali sme to o voličoch Republiky. To, čo sme v týchto voľbách nevedeli, bol prístup voličov Hlasu.

Exit poll Focusu z volebnej noci

Pokiaľ viem, to je vec, s ktorou ako agentúra rátate. Preto výsledky, ktoré nazbierate, teda surové dáta, ešte vážite, čo je štatistická operácia, ktorou podľa svojho vzorca surové výsledky prepočítate. Rozumiem, že to je vaše know-how, ktoré nemusíte prezrádzať, ale váženie výsledkov asi prebieha na základe nejakých kategórií. Akých?

Môžeme to nazvať akýmsi modelom. Doň vstupuje napríklad minulá voľba človeka, na ktorú sa v dotazníku pýtame, samozrejme, ak je k dispozícii. Tu narážame na problém. Ak vznikajú nové strany, ako teraz napríklad Hlas, neraz nepoznáme históriu voľby ich voličov. Nechcem povedať, že sme úplne pri ich voličskom správaní slepí.

Ale napríklad nevieme, v akej miere títo voliči odmietajú v exit polle odpovedať. Je dôležité, ak viete, že títo a títo voliči sa nejakým spôsobom správajú. Preto sme relatívne správne dokázali odhadnúť Smer, pretože ich správanie už poznáme. Aj pri väčšine ostatných strán boli rozdiely na úrovni štatistickej chyby.

Problém teda bol s koeficientom, ako vážiť respondentov, ktorí volili Hlas?

Rozdiel medzi naším odhadom a reálnym výsledkom Hlasu bol 2,5 percenta. Predpokladám, že tieto percentá zostali v PS, lebo voliči Progresívneho Slovenska mali veľký záujem odpovedať. Dokonca sa niektorí sami pýtali, že chcú vyplniť dotazník, čo im, samozrejme, nebolo umožnené.

Ale tým, že účasť v exit polle neodmietali, systematicky boli vo vzorke nadhodnocovaní. Mierne podhodnotený bol nakoniec aj Smer či SNS, i keď len na úrovni štatistickej chyby. V sumáre sa to však prejavilo na nadhodnotení PS.

Ako si to vysvetľujete?

Nemám jednoznačné vysvetlenie, prečo to tak je. Možno viac dôverujú inštitúciám a výskumom ako takým.

V roku 2020 nastala podobná situácia: aj vtedy bola vo vašom exit polle nadhodnotená koalícia PS/Spolu, ktorá mala v exit polle vyše 9 percent, no vo voľbách necelých 7 percent. Urobili ste chybu, akým koeficientom vážiť surové dáta v prospech PS?

Nie. Nepredpokladali sme, že neochota odpovedať na druhej strane, predovšetkým v prípade voličov Hlasu, bude taká vysoká. Nedá sa, samozrejme, porovnať rozdiel 2,5 percenta, ktorý sme zaznamenali pri Hlase, s piatimi percentami, teda rozdielom medzi exit pollom a výsledkami volieb v prípade Progresívneho Slovenska. Ale je tam najväčšia časť našej chyby. Vedeli sme, že aj v prípade Hlasu nám pravdepodobne časť ľudí odmieta odpovedať, ale nevedeli sme, aká veľká je tá časť.

Ak by sme vedeli urobiť korekciu na základe minulých skúseností, išlo by to na úkor výsledku PS. Pretože, ako sme si aspoň mysleli, čísla SaS vyzerali v poriadku, aj Smer bol v poriadku. Potom tam boli nejaké malé strany, kde nebýva vo väčšine prípadov zásadný rozdiel, preto by nám kleslo PS. Možno nie na takú úroveň, ako bol nakoniec ich výsledok, ale korekcia by bola minimálne taká, že ako víťaz volieb by nám vyšiel Smer.

Počas volebného večera sledujeme výsledky na posledné desatiny a máme pocit, že aj exit poll ich má odhadnúť úplne presne. No s akou štandardnou odchýlkou by sme mali vždy rátať?

Sú k tomu rôzne prístupy. Ak by sme to zobrali vyslovene štatisticky, tak by to malo byť na úrovni jedného percenta. Ale čítal som názory, ktoré hovoria, že to treba násobiť dvomi, preto ja vždy hovorím, že odchýlka je okolo dvoch percentuálnych bodov, práve v dôsledku rôznych vplyvov, ktoré sa nedajú vykryť. Slovenská spoločnosť sa ešte viac rozdelila, čo sa výrazne prejavovalo aj v ochote respondentov odpovedať na dotazník.

Na Slovensku máme pomerne rozbitý stranícky systém. Veľa strán sa pohybovalo okolo 5-percentného kvóra, čo je veľmi citlivé: rozdiel na úrovni bežnej štatistickej odchýlky môže spôsobiť, že je strana zrazu nad alebo pod kvórom. Typický príklad, SNS a Republika. Vo vašom exit polle bola v parlamente Republika, nie SNS, dopadlo to presne naopak. Je slovenský stranícky systém ťažký na výskum typu exit pollu, od ktorého očakávame maximálnu presnosť?

Je ťažký. Keď máte veľa politických strán, je prirodzené, že všetky nemôžu byť veľké ani stredne veľké. Prirodzene ich viacero osciluje okolo 5-percentnej hranice. O to zložitejšie je robiť exit poll. Úplne iná by bola situácia, keby do parlamentu prešla Republika a nie SNS, minimálne z hľadiska prístupu Hlasu k týmto stranám ako možným koaličným partnerom.

My sme očakávali, že podhodnotenie volebného výsledku bude predovšetkým v prípade Republiky a že SNS bude približne tak, ako nám vyjde z dotazníkov. Ani tam náš predpoklad celkom neplatil. Poznali sme efekt kotlebovcov z minulosti, ktorí nám v prieskume neodpovedali. No v menšej miere sa prejavil pri Republike, výraznejšie pri SNS. A keď sa pozrieme na to, komu sa podarilo na kandidátke SNS dostať do parlamentu, tak vidíme, že mnohí sú bývalí kandidáti ĽSNS, za ktorými zjavne išli aj voliči.

Štatistika vyzerá ako náročná disciplína.

Nie je to len štatistika. Ide aj o externé faktory. Vnímate prostredie, kolegov, stávkové kancelárie, chtiac-nechtiac sa tieto informácie k vám dostávajú. Uvažujete o efekte snehovej gule, je tu veľa vplyvov. Nechcem povedať, že nejaký jeden konkrétny faktor ovplyvní vaše rozhodnutie, ale nie ste vo vákuu. Máte množstvo informácií a ovplyvní vás to.

Pôjdete do exit pollov aj v budúcnosti?

Ťažká otázka. Úprimne, z profesionálneho hľadiska sme urobili všetko, čo sme mohli urobiť. Intenzívne sme sa tomu venovali nie týždeň alebo dva, ale takmer tri mesiace. Takmer všetkých 500 anketárov sme osobne vyškolili a prešli si s nimi metodiku. Aj oni sa snažili urobiť čo najlepšie svoju prácu.

Po volebnej noci som dostal pár nepríjemných mailov, to je asi súčasť mojej práce. Z tohto hľadiska ma to naozaj mrzí a dnes nemám veľmi chuť robiť ďalšie exit polly. Pravdepodobne to vyprchá. Zverejnenie výsledkov o 22. hodine je však pre mňa len pozlátkou. Pre mňa sú zaujímavé dáta za tým. Keďže ide o náhodný výber, vieme štatistickými metódami pomery, ktoré nie sú úplne presné, napraviť a so súborom získaných dát veľmi kvalitne pracovať.

Zdá sa mi, že váš posledný klasický prieskum, zverejnený v utorok pred voľbami, sa nakoniec priblížil výsledkom lepšie ako exit poll. Je to tak?

Prišla vlna prechodu voličov od Republiky k Smeru, ktorú sme v prieskume ešte nezachytili, ale áno, myslím, že trendy boli jasné. Keď si to spätne uvedomujem, ani v jednom našom prieskume, ktorý bol publikovaný, PS nepredbehlo Smer.

Čiže netrafili ste v utorok prieskumom lepšie ako exit pollom v sobotu?

Medzi metodikami je veľký rozdiel. Pri bežných prieskumoch verejnej mienky je istým spôsobom výhodné, že pracujete s celou populáciou, takže pri zbere údajov viete nastaviť kvóty. V súbore máte mať toľko a toľko ľudí so základným vzdelaním, toľko a toľko vysokoškolsky vzdelaných ľudí…

Túto informáciu pri exit polle neviete vopred určiť, ani ju nemáte. Samozrejme, mohli by ste ju nejakým spôsobom použiť neskôr pri vážení dát, ale nepoznáte celkom štruktúru vzorky ľudí, ktorí prídu voliť. Ste úplne v inej situácii. V bežnom prieskume verejnej mienky máte niektoré veci podchytené lepšie, lebo štruktúra vzorky zodpovedá populácii z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkosti sídla, kraja. Všetko toto viete zohľadniť. V tom exit polle je to úplne inak.

Pri bežnom prieskume verejnej mienky navyše máte čas dozbierať dáta podľa kvót, lebo nie ste tlačený tým, že večer musíte čísla zverejniť v televízii.

Áno, je to stres. Kolegovia mi občas hovoria, že nerozumejú, akým spôsobom sa to dá za jeden deň všetko stíhať.

Ste vyštudovaný sociológ. Čo vám výsledky volieb povedali o slovenskej spoločnosti?

Hovoria mi, že slovenská spoločnosť je významne rozdelená a je tu významná nedôvera v inštitúcie štátu. Zároveň mi hovoria, a to sa dalo predpokladať, že je tu istá miera prelievania voličov, dokonca aj medzi dvomi brehmi, o ktorých si myslíme, že sú to dva oddelené brehy. Jeden stredopravý a druhý ľavicovo nacionálny. Zaujímavé sú dáta, kde všade sa objavili bývalí voliči OĽaNO. Bolo to nielen PS, ale bol to aj Hlas, niektorí sa posunuli k ďalšiemu antisystému.

Zrejme boli sklamaní, pretože OĽaNO v roku 2020 bolo do istej miery protestnou stranou, ktorá sa vyhraňovala proti štandardným stranám. A ak dôjde u takýchto voličov ku sklamaniu, tak sa posúvajú ďalej na okraj. No a výsledky volieb sú do istej miery aj prekvapením. Stále tu aspoň teoreticky môžeme uvažovať aj o koalícii aj „z druhej strany“. Stredopravé strany nie sú von z rozhodovania a to je celkom zaujímavý fakt.

Je asi na Petrovi Pellegrinim, aby túto otázku rozsekol on. Vieme na detailnejších dátach z exit pollu povedať, aké témy rozhodli voľby, respektíve čo hovorili voliči, čo pre nich bolo dôležité?

V dotazníku sme mali asi 12 dôvodov, z ktorých si mali respondenti vybrať aspoň jeden, prečo volili tú-ktorú stranu. Najprv na celej vzorke: veľmi ma prekvapilo, že 15 percent respondentov, čo je relatívne najviac, uviedlo, že vybraná strana je najmenšie zlo. Čiže relatívne najväčšia motivácia pre časť ľudí bola voliť najmenšie zlo.

Kúsok za tým bol ako dôvod silný líder, čo je prejav personalizácie slovenskej politiky. Potom sme tu mali veľmi silný dôvod v znení „stále bojuje proti korupcii“. Tam asi nebude prekvapivé, s ktorou stranou sa to najčastejšie spájalo. Asi 11 percent vybralo ako dôvod „posunú nás k vyspelejším krajinám“ a potom „ochránia národné záujmy“. Častý bol aj naratív, že „urobia poriadok“.

Aké dôvody menovali respondenti pri jednotlivých stranách?

Napríklad pre Progresívne Slovensko nebolo najdôležitejšie, že sú to liberáli, ale to, že „nás posunú k vyspelejším krajinám“. To bola veľmi silná motivácia pre ľudí, aby ich volili. Druhou najsilnejšou motiváciou bolo, že sú jasne za členstvo v EÚ a NATO. Pri OĽaNO je to jednoznačné, vyše 70 percent ich voličov si vybralo, že „bojuje s korupciou“.

To je jediná strana, kde sa väčšina voličov dokázala zhodnúť na jednoznačnom motíve voľby. Pri Smere je to viac rozbité. Prirodzene je tam silná pozícia lídra, ale stále na úrovni len nejakých 20 percent. Potom tvrdenie, že urobia poriadok, ochránia národné záujmy a sčasti aj to, že nás ochránia pred vysokými cenami.

Pri Hlase by som tipoval, že tie ceny boli dôležitejšou témou.

Pri Hlase to bolo rovnako zastúpené ako pri Smere, dokonca pri Hlase bol ešte silnejší líder. Peter Pellegrini bol silnejším magnetom pre voličov tejto strany. A potom 20 percent z voličov Hlasu, čo je celkom zaujímavé, uviedlo, že je to najmenšie zlo.

My sa na dáta ešte pozrieme hlbšie a skúsime ich zanalyzovať. Spýtam sa ešte na účasť, ktorá dosiahla takmer 70 percent. Je to najviac od roku 2002, viac ako v roku 2020. Intuitívne cítim, že sa podarilo mobilizovať obidvom táborom pomerne rovnako. Hovoria exit polly niečo o tejto mobilizácii, ktorá sa prejavila na účasti?

Môžeme sa pozrieť skupinu ľudí, ktorá hovorí, že sa volieb v roku 2020 nezúčastnila, a pozrieť sa na to, ktoré strany sú medzi nimi najúspešnejšie. Relatívne najúspešnejšou stranou medzi nimi je Smer, ktorý zmobilizoval 22 percent z nich. Moja hypotéza je tá, že časť voličov Smeru po udalostiach z roku 2018 počas volieb zostala doma. Časť týchto voličov sa dnes Smeru podarilo vrátiť.

Nevolič Smeru z roku 2020 bol znovu mobilizovaný, aby išiel voliť. Potom, asi nie prekvapujúco, tesne za Smerom, s výsledkom 21 percent, je Progresívne Slovensko, ktoré tiež dokázalo mobilizovať. Tam si treba povedať, že PS výrazne mobilizovalo aj prvovoličov, ktorí sú tiež súčasťou tejto skupiny nevoličov z roku 2020. Medzi prvovoličmi vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 33 percent.