Kristina Böhmer
Sovietsky diktátor Stalin v roku 1942 podpísal rozkaz č. 227, v ktorom nariadil vytvoriť takzvané štrafbaty, teda trestanecké prápory. Verbovali do nich trestancov za rôzne zločiny a prevelili tam aj vojakov, ktorí sa „previnili voči vlasti“.
Zväčša išlo o tých, ktorí porušili nariadenie „Ani krok späť!“ To vojakom zakazovalo ustupovať pred nacistami bez rozkazu vyššieho velenia.
Trestanecké prápory potom posielali na najnebezpečnejšie miesta a úlohy, prakticky na smrť.
Trestanecké prápory existujú v ruskej armáde aj dnes. Volajú sa Storm Z a tiež do nich verbujú kriminálnikov a preraďujú tam vojakov za neuposlúchnutie rozkazu, za pitie alkoholu alebo užívanie drog. „Ak velitelia chytia niekoho s pachom alkoholu v dychu, okamžite ho pošlú do Storm Z,“ povedal bývalý väzeň agentúre Reuters, ktorej sa podarilo zozbierať výpovede vojakov Storm Z a ich rodinných príslušníkov.
A aj dnes, ako za Stalina, sú tieto jednotky rozsudkom smrti.
Jeden príklad. Vojaci mali držať líniu neďaleko Antonivského mosta na ľavom brehu rieky Dnipro, kde ich ukrajinské jednotky tri a pol týždňa neustále ostreľovali. Velitelia im povedali len to, aby držali pozície a nedali im žiadne ťažké zbrane alebo prostriedky na obranu.
„Pobehujem tu dokola s automatickou zbraňou ako idiot. Ani raz som nevystrelil, nevidel som ani jedného nepriateľa,“ povedal v auguste pre New York Times Dmitrij. „Sme len návnadou na odhalenie ich (ukrajinských) delostreleckých pozícií.“
Dmitrij už nežije, americký denník napísal, že zomrel v boji.
Čo sú trestanecké jednotky Storm Z
Storm Z je neoficiálny názov, ktorý spája slovo Storm ako označenie pre útočné jednotky s písmenom Z, symbolom ruskej invázie na Ukrajine.
Prvýkrát sa o nich začalo hovoriť v apríli, keď Inštitút pre štúdium vojny priniesol informáciu, že “ruskí velitelia údajne budujú špecializované jednotky veľkosti roty v kľúčových frontových formáciách zapojených do mestských bojov, aby posilnili zníženú bojovú účinnosť väčšiny ruských jednotiek“.
Každá rota Storm Z mala byť vytvorená mimo normálnej armádnej štruktúry, teda nie je jej súčasťou. Je k nej len nejakým spôsobom „pripojená“ a „nie je jasné, ako tieto jednotky Storm Z zapadajú do ruských veliteľských štruktúr“.
Dodali, že Rusko vytvára tieto nové roty namiesto „poskytovania špecializovaného výcviku existujúcim jednotkám“.
Podľa vtedajších informácií Inštitútu pre štúdium vojny mali byť Storm Z určené na mestské boje a v geograficky náročných územiach, pričom dostávali len rýchly tréning v priebehu desiatich až pätnástich dní. Ako hodnotí inštitút, „pozoruhodne krátky čas na primerané zaškolenie vojakov“.
Ruské ministerstvo obrany nikdy nepotvrdilo existenciu týchto jednotiek.
Ruské štátne médiá informovali o existencii týchto oddielov, ale nehovoria, kto ich tvorí, ani aké sú ich straty. Agentúra Reuters sa rozprávala s trinástimi ľuďmi, z ktorých niektorí sú priamo vojaci a niektorí sú rodinní príslušníci mužov naverbovaných do Storm Z, vďaka čomu priniesla pohľad do toho, ako tieto oddiely fungujú.
Telá nezbierajú
„Bojovníci zo Storm Z sú len mäso,“ povedal agentúre Reuters vojak z jednotky, ktorá bojovala neďaleko Bachmutu v máji a júni.
Každá z nich má od 100 do 150 ľudí. Sú začlenené do bežnej armády, ale zvyčajne ich posielajú do najexponovanejších častí frontu, kde utrpia ťažké straty. Jeden z bojovníkov čaty, s ktorým agentúra Reuters hovorila, bol naverbovaný z väzenia, kde bol za krádež. Povedal, že len pätnásť mužov z jeho 120-člennej čaty nebolo v júni v Bachmute buď zabitých, alebo zranených.
„Posielajú nás na smrť,“ povedal Alexandr v sérii zvukových správ z Chersonskej oblasti s odkazom na svojich veliteľov.
Príbeh ruského vojaka Alexandra, ktorého naverbovali vo väzení, priniesol v auguste americký denník New York Times. Zo 120 mužov v jeho jednotke prežilo 40. „Povedal, že sledoval, ako psy obhrýzajú nepozbierané mŕtvoly jeho kamarátov, vojaci pili dažďovú vodu a zbierali jedlo na smetiskách,“ píše denník.
Vojakom vraj explicitne povedali, aby nezbierali mŕtvoly z bojísk. Ak totiž nemali telá, tak vojakov namiesto za mŕtvych mohli vyhlásiť za nezvestných a ich rodiny si nemohli uplatniť nárok na kompenzácie. „Telá boli všade,“ dodal Alexandr.
Ani výplatu poriadne nevyplácajú
Arťom Ščikin (29) z regiónu Mordovia v strede Ruska dostal v decembri 2021 dva roky väzenia za krádež. Hoci tento rok v decembri ho mali pustiť na slobodu, rozhodol sa prijať ponuku, ktorú dostali ešte za mrežami: ísť bojovať na Ukrajinu.
Ako agentúre Reuters povedali jeho rodinní príslušníci, okrem oslobodenia im sľúbili aj vyčistenie registra trestov a plat vo výške 200-tisíc rubľov (1 920 eur) mesačne.
V máji ho priradili k 291. gardovému motostreleckému pluku v Zaporižskom regióne, kde sa ukrajinské jednotky pokúšali dostať cez ruskú obranu. Posledný raz sa rodine ozval 18. júna.
O pár dní sa dozvedeli, že jeho jednotka sa ocitla po ukrajinskou paľbou. Traja vojaci, ktorí s ním boli v zákope, zomreli, jednému odtrhlo ruku, a on sám zostal nezvestný. Jeho telo rodina nedostala. Keď sa dožadujú odpovede na otázku, čo sa mu vlastne stalo, ministerstvo obrany neodpovedá. A čo sa týka sľúbenej vysokej výplaty, tak z nej dostal slabú polovicu.
Nechcú im vraj vyplácať ani kompenzácie za zranenia.
„Nie sme pre nich ľudia, pretože sme zločinci,“ povedal Alexandr pre New York Times.
Vražda či krádež? Vymazané
Zosnulý líder vagnerovcov Jevgenij Prigožin zvykol hľadať žoldnierov do svojej súkromnej vojenskej organizácie vo väzeniach, hoci verbovanie kriminálnikov bolo zákonom zakázané. Vagnerovci však na rozdiel od Storm Z aspoň nespadali pod ruské ministerstvo obrany.
V júni tohto roku ruskí poslanci schválili návrh zákona o verbovaní odsúdených vo väzení a vymazaní ich trestného registra za službu v ruskej armáde.
Dovtedy to bolo zákonom zakázané, hoci existujú informácie o tom, že vo väzeniach verbovala aj ruská armáda. Podľa Euronews to však vždy bolo buď nelegálne, alebo cez tajné prezidentské amnestie. Nový zákon oficiálne povolil odsúdeným ísť rovno z väzenia alebo cely predbežného zadržania na front, kde sa mohli od svojich zločinov očistiť.
Putin potom na margo nového zákona potvrdil, že už podpisoval „dekréty o amnestiách väzňov, ktorí sa stali súčasťou špeciálnej vojenskej operácie“ a že sa netreba báť, lebo miera znovuspáchania zločinov je medzi nimi „nízka“.
„Medzi účastníkmi špeciálnej vojenskej operácie sú recidívy okolo 0,4 percenta,“ povedal.
Dôkazom, že sa verbovalo aj pred prijatím zákona, je sám Alexandr. Naverbovali ho v marci krátko na to, ako dostal dlhoročný trest za vraždu a bál sa, že mučenie vo väzení by neprežil. Aj jemu sľúbili mesačný plat približne 1 920 eur mesačne a zmluvu na šesť mesiacov, po ktorých mal dostať pardon a mali mu vyčistiť register trestov.
Tých šesť mesiacov prežil. Register trestov mu vyčistili, ale musel podpísať zmluvu na ďalší rok. Je z neho profesionálny vojak z donútenia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
