Prečo vyhral Smer: Presvedčil nevoličov z roku 2020, oslovil aj bývalých priaznivcov OĽaNO (+ grafy voličských presunov)

Za víkendovým víťazstvom Smeru je – okrem iného – aj schopnosť znovu zmobilizovať voličov, ktorí v roku 2020 voliť neboli. Je pravdepodobné, že vo veľkej miere išlo o bývalých voličov Smeru, ktorí po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následných protestoch Za slušné Slovensko zostali rezignovaní.

Teraz ich Robert Fico znovu získal a tvorili až desatinu aktuálnych voličov Smeru. „Môžeme sa pozrieť na skupinu ľudí, ktorá hovorí, že sa volieb v roku 2020 nezúčastnila. Relatívne najúspešnejšou stranou medzi nimi je Smer, ktorý zmobilizoval 22 percent z nich,“ vraví Martin Slosiarik z Focusu.

„Moja hypotéza je, že časť voličov Smeru po udalostiach z roku 2018 počas volieb zostala doma. Časť z nich sa dnes Smeru podarilo vrátiť.“

Dáta vychádzajú z exit pollu, ktorý Focus počas volebnej soboty realizoval pre televíziu Markíza. Agentúra ich takzvane vážila podľa reálnych volebných výsledkov. To znamená, že podrobnejší pohľad na voličov bol štatistickou operáciou prispôsobený tomu, ako dopadli voľby.

Kam sa presúvali voliči

Pozrime sa bližšie na porovnanie voličského správania v rokoch 2020 a 2023. Až 60 percent aktuálnych voličov Smeru hlasovalo za túto stranu aj v roku 2020. Ficova strana ďalej čerpala z ľudí, ktorí v roku 2020 k voľbám neprišli, tí tvorili desatinu hlasov pre Smer v roku 2023.

Nasledovali bývalí voliči hnutia OĽaNO (tvoria asi osem percent aktuálnych hlasov pre Smer), Sme rodina (sedem percent) a nakoniec bývalí voliči ĽSNS (medzi súčasnými voličmi Smeru je ich päť percent).

Smer v týchto voľbách volilo takmer 700-tisíc ľudí. Ak by sme tieto dáta prepočítali na hlasy, tak takmer 35-tisíc z nich tvorili bývalí voliči kotlebovcov, takmer 50-tisíc bývalí priaznivci Sme rodina a ešte o niečo viac ľudí v roku 2020 volilo OĽaNO.

Koho v roku 2020 volili súčasní voliči Progresívneho Slovenska? Zaujímavé je, že najviac hlasov pre PS v sobotu neodovzdali bývalí voliči koalície PS/Spolu (tých bola medzi súčasnými voličmi PS asi štvrtina), ale bývalí voliči OĽaNO. Z celkového počtu hlasov pre progresívcov bolo až 30 percent od ľudí, ktorí v roku 2020 volili OĽaNO.

Opäť sa pokúsme o prepočet na absolútne hlasy. PS získalo v sobotu niečo vyše 530-tisíc hlasov, exvoličov OĽaNO bolo medzi nimi viac ako 150-tisíc. Asi 15 percent voličov PS v roku 2020 volilo SaS, ďalšia desatina stranu Za ľudí. Podobné percento tvorili aj voliči, ktorí v roku 2020 na voľbách neboli, medzi nich sa rátajú aj prvovoliči.

Ako hovorí Martin Slosiarik, medzi prvovoličmi Progresívne Slovensko suverénne vyhralo, v tejto skupine získalo takmer tretinu hlasov.

Zaujímavý je aj pohľad na voličov Hlasu. Prichádzali z rôznych zdrojov. Asi 40 percent ľudí, ktorí v sobotu volili stranu Petra Pellegriniho, v roku 2020 podporili Smer. Ďalšími podstatnými skupinami boli bývalí voliči OĽaNO (až 15 percent súčasných voličov Hlasu), ľudia, ktorí v roku 2020 nevolili, a takisto bývalí voliči Sme rodina (v oboch prípadoch tvorili desatinu voličov Hlasu v sobotných voľbách).

V absolútnych počtoch: z takmer 440-tisíc hlasov pre Pellegriniho stranu bolo asi 170-tisíc od bývalých voličov Smeru, vyše 60-tisíc od bývalých voličov OĽaNO a asi 50-tisíc od tých, ktorí v minulých voľbách hlasovali za hnutie Borisa Kollára.

V grafe na začiatku článku sú zobrazené len presuny nad 20-tisíc voličov (preto je vo vizualizácii počet nevoličov v roku 2023 o niečo vyšší ako v roku 2020, i keď účasť v tomto roku bola o niečo vyššia ako v minulých voľbách).

Matovičovi zostali najmä verní

Za pozornosť stojí aj pohľad na ostatné parlamentné strany. Trojkoalíciu OĽaNO, Kresťanskej únie a Za ľudí volili vo veľkej väčšine ľudia, ktorí aj v roku 2020 podporili hnutie OĽaNO. Tvorili až tri štvrtiny aktuálnych voličov trojkoalície. V menšej miere sa Igorovi Matovičovi podarilo osloviť aj nevoličov z roku 2020, ktorých bola medzi jeho súčasnými voličmi necelá desatina.

OĽaNO získalo v roku 2020 až 25 percent hlasov, v absolútnom počte išlo o vyše 720-tisíc hlasov. Nie je preto prekvapením, že títo voliči v roku 2023 výrazne prispeli k volebným výsledkom mnohých iných strán.

Týka sa to aj Kresťansko-demokratického hnutia (KDH). Podobne ako pri Progresívnom Slovensku, takmer 30 percent súčasných voličov KDH v roku 2020 volilo OĽaNO. Ide však o rádovo menej hlasov, v prípade kresťanských demokratov to bolo niečo vyše 50-tisíc voličov.

Medzi voličmi KDH inak dominovali takí, ktorí hnutie volili aj pred tri a pol rokom, bola ich takmer polovica.

SaS z väčšej časti volili jej verní priaznivci, polovicu aktuálnych voličov strany Richarda Sulíka tvorili jej voliči z roku 2020. Vyše pätiny z aktuálnych, takmer 190-tisíc hlasov, prišlo od bývalých voličov OĽaNO.

Pri SNS to bolo pestrejšie. Štvrtinu jej súčasných voličov tvorili ľudia, ktorí stranu Andreja Danka volili aj v roku 2020. Pomerne zaujímavé zisky strana zaznamenala aj medzi bývalými voličmi OĽaNO, Smeru, Sme rodina či ĽSNS. Tieto voličské skupiny tvoria od desať do pätnásť percent súčasného elektorátu SNS.

Danko oslovil aj časť voličov, ktorí v roku 2020 volili nejakú menšiu stranu, dá sa predpokladať, že najmä Vlasť Štefana Harabina, ktorá v minulých voľbách dostala tri percentá. Voliči menších strán tvorili asi desatinu súčasných priaznivcov SNS.

Podobné presuny aj podľa Ipsosu

Veľmi podobné dáta o presunoch voličov zistila aj agentúra Ipsos, ktorá porovnávala voličské preferencie svojich respondentov v roku 2020 s tým, ako hlasovali v roku 2023. V povolebnom prieskume realizovanom v nedeľu po voľbách – na veľkej 3-tisícovej vzorke – zisťovala aj motivácie, na základe ktorých sa voliči rozhodovali.

Pri voličských presunoch vidno podobné trendy ako v exit polle Focusu. Napríklad aj podľa Ipsosu tvorili podstatnú bázu súčasných voličov Progresívneho Slovenska ľudia, ktorí v roku 2020 volili OĽaNO. Potvrdzujú to aj volebné výsledky: PS nadpriemerne uspelo nielen v Bratislave, ale aj v okresných či krajských mestách, kde pred tri a pol rokom bodovalo hnutie Igora Matoviča.

Aj podľa Ipsosu víťazil medzi ľuďmi, ktorí sa v roku 2020 volieb nezúčastnili, Ficov Smer pred Progresívnym Slovenskom. Podľa tejto agentúry tvorili takíto voliči dokonca ešte podstatnejšiu časť súčasných priaznivcov Smeru, než zistil Focus. Ipsos rovnako potvrdil prechod desaťtisícov bývalých voličov ĽSNS k Smeru.

A ďalšia podobnosť: podobne ako Focus aj Ipsos zistil, že Pellegriniho Hlas čerpal podporu z viacerých zdrojov: vo významnej miere ho volili aj bývalí voliči Smeru, Sme rodina či hnutia OĽaNO.

Ipsos navyše potvrdil, že trojkoalícia okolo OĽaNO čerpala v týchto voľbách najmä z verných voličov hnutia OĽaNO, ktorí Igora Matoviča potvrdili aj v roku 2020.

PS uspelo medzi mladými

Exit poll Focusu vážený podľa reálnych výsledkov volieb ukazuje aj ďalšie podrobnejšie informácie o správaní voličov. Napríklad, ako vyzerali preferencie jednotlivých vekových skupín.

Progresívne Slovensko vyhralo medzi prvovoličmi vo veku 18 až 21 rokov so ziskom 32 percent hlasov. Nasledujú Smer (18 percent), Hlas (10 percent), OĽaNO (necelých 8 percent) a Republika (so ziskom vyše 6 percent hlasov medzi prvovoličmi). PS zvíťazilo aj medzi mladšími voličmi od 22 do 39 rokov, kde získalo štvrtinu hlasov. Smer vyše 17 percent, Hlas asi 11 a SaS asi 10 percent.

Medzi voličmi strednej a staršej generácie vo veku od 40 do 59 rokov vyhral Smer (24 percent) pred Hlasom (16 percent), PS (14 percent) a OĽaNO (9 percent). Seniori nad 60 rokov volili Smer (takmer 30 percent), Hlas (získal medzi nimi 20 percent). Progresívne Slovensko získalo v tejto skupine 11 percent hlasov, trojkoalícia okolo OĽaNO 10 percent.

Voliči maďarskej národnosti volili najmä Alianciu, získala medzi nimi takmer 60 percent hlasov. No čiastočne uspeli aj Smer (volilo ho 10 percent slovenských Maďarov), PS a OĽaNO (obe formácie dostali po sedem percent hlasov ľudí maďarskej národnosti) a Hlas (vyše päť percent).

Focus zisťoval aj podporu strán medzi rôznymi profesnými skupinami. Medzi policajtmi uspeli Smer (30 percent hlasov), pred Hlasom (20 percent) a Republikou (asi 12 percent). Štátni úradníci volili najmä Smer (vyše štvrtiny hlasov), Hlas (necelých 20 percent) a PS (asi 15 percent).

Voličské preferencie učiteľov takmer kopírovali rozloženie politických síl v celej populácii: Smer medzi nimi získal 20 percent hlasov, PS 18 percent, Hlas asi 14, OĽaNO približne 10. Lekári preferovali najmä PS (asi 27 percent), pred Smerom (15 percent) a KDH (vyše 12 percent).

A napríklad predavači a predavačky preferovali Smer (vyše 30 percent) pred Hlasom (asi 20 percent) a PS (asi 10 percent).

Prečo volili svoju stranu

Focus v exit polle zisťoval aj to, prečo sa voliči rozhodli pre tú-ktorú stranu. Tu treba myslieť na to, že do voličského rozhodnutia každého z nás vstupuje množstvo faktorov a výber odpovede pri takomto prieskume je nevyhnutne zjednodušujúci.

No predsa len o voličoch jednotlivých strán niečo vypovedá. Ako príklad môžeme uviesť hnutie OĽaNO. Až 70 percent jeho voličov si v exit polle vybralo možnosť, že trojkoalíciu vedenú Igorom Matovičom volili preto, lebo podľa nich „bojuje proti korupcii“.

Voliči Smeru označovali ako dôvod, že strana „má najlepšieho lídra“ (povedalo vyše 20 percent z nich), „ochránia národné záujmy“ alebo „urobia poriadok“ (oba varianty si vybralo 17 percent voličov Smeru), prípadne sú „najmenšie zlo“ (zvolilo 16 percent).

Až tretina voličov Hlasu uviedla, že sa pre túto stranu rozhodli, lebo má najlepšieho lídra. Asi pätina ju označila za najmenšie zlo.

Pri Progresívnom Slovensku ako najčastejší dôvod voliči uvádzali, že Slovensko posunie k najvyspelejším krajinám (označilo až 37 percent), ďalší si vybrali tvrdenie, že „sú jasne za členstvo v EÚ a NATO“ (15 percent) a že ide o liberálnych politikov (rovnako 15 percent).

Kedy sa voliči rozhodovali

S istou rezervou treba brať aj dáta, ktoré hovoria o tom, kedy sa voliči rozhodli, koho budú voliť. Nie preto, že by agentúry tieto čísla zle merali, ale odpovede sú založené na tom, ako si na svoje rozhodovanie sami spätne spomínajú respondenti.

Napriek tomu sa pozrime na to, čo o načasovaní svojho rozhodnutia hovoria respondenti v povolebnom prieskume Ipsosu. Vyše 40 percent odpovedalo, že sa rozhodli už viac ako dva mesiace pred voľbami. Desatina respondentov tvrdila, že to bolo mesiac až dva pred voľbami, o niečo menej hovorilo, že k rozhodnutiu dospeli 3 až 4 týždne pred hlasovaním, a asi 9 percent hovorilo o týždni či dvoch.

V priebehu posledného týždňa sa podľa svojich slov rozhodlo asi 30 percent voličov: 10 percent týždeň pred voľbami, asi 8 percent si vybralo odpoveď „v posledných troch dňoch“ a 12 percent deklarovalo, že si svoju stranu zvolili až v deň volieb.

Čo pri ich výbere zavážilo najviac? Respondenti Ipsosu si mohli vybrať viac možností. Viac ako tretina vybrala možnosť, že strana, ktorú volili, je v súlade s ich hodnotami; podobný počet za dôvod výberu označil program strany a asi štvrtina označila tvrdenie, že „strana dokáže najlepšie riešiť problémy Slovenska“. Necelá pätina odpovedala, že volila stranu, ktorú volí dlhodobo.

Veľmi málo voličov priznalo, že cielene volili stranu, ktorá sa v prieskumoch pohybovala nad hranicou zvoliteľnosti (len 4 percentá respondentov), alebo že zachraňovali stranu, ktorá sa v rebríčkoch pohybovala pod touto hranicou (3 percentá respondentov). Predvolebné debaty ovplyvnili vo výbere asi desatinu respondentov.