Nie proti Ukrajine a svojmu svedomiu. Aké sú príbehy ruských dezertérov?

Niekoľko ruských dezertérov sa snaží dostať do zahraničia. Ich pokusy im sťažuje to, že nemajú pasy a je po nich vyhlásené medzinárodné pátranie. Nemecká stanica Deutsche Welle priniesla príbehy troch mužov, ktorí opustili ruskú armádu.

Vasilij, Viktor a Jevgenij sa rozhodli radšej utiecť na Západ ako bojovať na Ukrajine.

Tisíce dezertérov

Na prvý pohľad je to priamočiary príbeh. Muž vystupujúci pod falošným menom Vasilij vyštudoval vojenskú akadémiu a zapísal sa do služby v ruskej armáde. Neskôr sa niekoľkokrát pokúšal z armády odísť, ale nepodarilo sa mu to. Keď Kremeľ spustil totálnu inváziu na Ukrajinu, Vasilij dostal rozkaz ísť na front. On to však odmietol.

„Som ukrajinského pôvodu. Môj otec je Ukrajinec, nebudem bojovať proti vlastnému národu,“ povedal svojmu nadriadenému. Krátko nato mu zatelefonovali z veliteľstva. Dali mu len dve možnosti – buď narukuje, alebo pôjde za mreže, odkiaľ ho aj tak pošlú do bojov na Ukrajine.

Ešte pred vojnou bolo pre Rusov veľmi náročné odísť z armády. Po vyhlásení „čiastočnej mobilizácie“ prezidentom Vladimirom Putinom vlani v septembri je to takmer nemožné. Opustenie kasární bez povolenia sa trestá desiatimi rokmi väzenia.

Podľa ruského nezávislého webu Mediazona ruské súdy odsúdia každý týždeň v Rusku okolo sto dezertérov. Celkovo by malo ísť o viac ako dvetisíc trestných konaní proti vojakom obvineným z opustenia svojich jednotiek. Ide o dvojnásobok prípadov zaznamenaných za celý minulý rok a trojnásobok prípadov v roku 2021.

Napriek hrozbe, že skončí za mrežami, sa Vasilij rozhodol opustiť Rusko. Vybral si cestu cez Kazachstan ako väčšina Rusov utekajúcich do Európy. Bol medzi nimi aj Viktor, s ktorým sa novinárka nemeckej stanice spojila cez telefón. Ozval sa jej z kazašskej Astany.

Viktor pôsobil v ruskej armáde a po začatí vojny na Ukrajine sa priamo sa zapojil do bojov. Slúžil totiž v jednotke pôsobiacej na anektovanom polostrove Krym, ktorá sa 24. februára pripojila k ruskej invázii.

„Videl som popravených zajatcov a počul rozkazy od veliteľa jednotky,“ opísal Viktor nemeckej stanici. Utiecť z armády sa pokúšal niekoľkokrát. Priznal, že zlomovým momentom bola preňho Buča. Napriek tomu na Ukrajine zostal až do tohto leta.

Padla celá jednotka

Mimovládna organizácia Idite lesom (Choďte cez les) pomáha Rusom, ktorí nechcú bojovať na Ukrajine. Podľa Grigorija Sverdlina z mimovládky sa niektorí muži boja mobilizácie, zatiaľ čo iní boli v prvej línii a už viac nechcú bojovať.

„Dostávame veľa správ o tom, aká je chaotická frontová línia,“ povedal pre Deutsche Welle. „Niekedy vojaci nevedia, kde sú ich velitelia, niektorí nám hovoria, že boli ponechaní napospas na otvorenom poli bez akéhokoľvek velenia.“

Organizácia zatiaľ monitoruje najmenej 500 ruských vojakov, ktorí dezertovali a opustili Rusko po vyhlásení mobilizácie. Číslo však môže byť vyššie, keďže nie všetci sa im ohlásili.

Z Ruska ušiel aj Jevgenij, dôstojník špeciálnej jednotky, ktorého vo februári 2022 poslali na cvičenie pri hraniciach s Ukrajinou. Do armády sa prihlásil s vidinou lepšieho života. Pochádza totiž z chudobnej rodiny a vojenská služba bola preňho takzvaným sociálnym výťahom.

„Dúfali sme, že vojna nebude. Tušili sme, že Putin je vrah a zlodej, ale nie šialenec, ktorý by rozpútal vojnu. Ukázalo sa, že je to inak,“ vysvetlil.

24. februára prekročil hranice a so svojou jednotkou sa dostal až do mesta Brovary pri Kyjive.

„30. marca padla takmer celá jednotka. Keď sme boli pri Kyjive, prestali sme brať zajatcov, pretože sme ich nemali ako dostať do Ruska, takže boli zabití. Ukrajinská strana to riešila rovnako,“ opísal Jevgenij. Tvrdí však, že sa na zabíjaní nepodieľal.

„Som pripravený ísť pred súd. Moje svedomie je čisté. Áno, bojoval som, strieľal som, ale strieľalo sa aj na mňa a ja chcem tiež žiť,“ uviedol dezertér.

Po neúspešnom pokuse o obsadenie Kyjiva ho prevelili na Donbas, kde sa úmyselne postrelil do nohy. Následne ho previezli do nemocnice v Rusku a neskôr ušiel do Kazachstanu rovnako ako Viktor.

Ani tam sa im však nedarí viesť bežný život.

Azyl v Kazachstane

Keďže je proti nim v Rusku vedené trestné stíhanie, nemôžu v Kazachstane získať oficiálne zamestnanie. Na založenie bankového účtu či kúpu SIM karty by museli použiť iné meno. Takisto sa obávajú, že ich Kazachstan vydá späť do Ruska.

Podľa Medzinárodného úradu pre ľudské práva v Kazachstane viac ako dvadsať Rusov čaká na vybavenie svojej žiadosti o azyl.

„Títo ľudia neprekročili hranicu nelegálne, sú v Kazachstane legálne, ale niektorí sú hľadaní (v Rusku),“ povedal pre DW Denis Živago z úradu. „Na ostatných boli uvalené cestovné obmedzenia, snažia sa nájsť spôsoby, ako sa dostať do tretích krajín.“

„Mám tri možnosti: Francúzsko, Nemecko alebo USA, pretože tieto krajiny vydávajú dočasné doklady. Nikto z nás nemá pas,“ vysvetlil Viktor pre nemeckú stanicu. Povedal, že kontaktoval niekoľko veľvyslanectiev, no zatiaľ nedostal odpoveď.

Nemecké ministerstvo vnútra vlani uviedlo, že dezertéri z ruskej armády by mohli získať štatút utečenca, pretože ich dezerciu možno chápať ako politickú akciu proti vojne. O azyl môžu bývalí ruskí vojaci požiadať až priamo v Nemecku, no bez pasu a víz je to pre nich takmer nemožné.

Proti svojmu svedomiu

Vasilijovi sa to však z Kazachstanu podarilo. V Nemecku si našiel prácu v IT firme, keďže nemecké veľvyslanectvo mu udelilo dočasné cestovné doklady a pracovné víza.

Pre Deutsche Welle povedal, že pre neho ako ruského dezertéra bez dokladov nebolo ľahké nájsť spoločnosť, ktorá by ho zamestnala, no ešte ťažšie bolo pre neho dostať sa z Kazachstanu ďalej na Západ. Vďaka pomoci právnika nasadol do lietadla a opustil krajinu.

„Existuje cesta von,“ povedal. A hoci sa mu v Nemecku žije pomerne bezpečne, stále sa bojí o svoju rodinu, ktorú nechal v Rusku.

Svoj príbeh sa rozhodol zverejniť, aby aj ostatní ruskí vojaci dostali nádej uniknúť z vojny na Ukrajine.

„Nemusíte bojovať a konať proti svojmu svedomiu. Môžete odmietnuť účasť na týchto zločinoch,“ uviedol ruský dezertér.

Nie všetci Rusi však z armády utekajú z morálnych dôvodov. K dezercii prispievajú predovšetkým zlé podmienky, problémy s logistikou a vysoké vojenské straty.

Nie sú známe všetky prípady dezercie z ruskej armády. Ruské médiá v máji informovali o vojenskom súde s ôsmimi vojakmi odsúdenými na sedem rokov za mrežami po tom, čo opustili svoju jednotku na východe Ukrajiny. Podľa ruského nezávislého webu Mediazona sa sťažovali na nedostatok vybavenia a zásob.

Ešte koncom minulého roka britské ministerstvo uviedlo, že Kremeľ nasadil jednotky, ktoré majú zabrániť dezercii ruských vojakov z frontu na Ukrajine.

„Tieto jednotky sa vyhrážajú, že budú strieľať na vlastných ustupujúcich vojakov, aby ich prinútili k ofenzíve,“ uvádza novembrová správa britského ministerstva.

Po tom, čo Putin vlani na jeseň ohlásil čiastočnú mobilizáciu, z krajiny sa pokúsili utiecť desaťtisíce ruských občanov pred povolaním do armády. Väčšinu vojakov odsúdených za dezerciu v tomto roku tvorili podľa webu Mediazona práve mobilizovaní vojaci.