Voľby sú len lupou, ktorá ukazuje, čo v ľuďoch vždy bolo, hovorí psychológ o práci s vyhrotenými emóciami

„V ľuďoch nie sú len pekné a príjemné pocity, úmysly či motívy, ale aj tie odporné, antisociálne, kruté a hlúpe. A toto všetko je teraz len viditeľnejšie,“ hovorí psychológ a psychoterapeut Norbert Uhnák o volebnom období, ktoré sprevádzali silné emócie, verbálne či fyzické útoky.

Postupne sa to podľa neho znova prekryje fasádou všedného denného fungovania. „Pre naše psychické zdravie je to síce stabilizujúce, no nič to nemení na tom, že takéto motívy v ľuďoch stále existujú,“ dodáva v rozhovore o tom, kam sa silné emócie teraz vstrebú a ako využiť ich viditeľnosť na zlepšenie vlastného života.

V rozhovore sa dozviete aj:

• ako napomôcť zrelému spracovaniu nepríjemných pocitov z volieb;
• ako funguje obranný mechanizmus „útek do fantázie“;
• čo s emóciami, ktoré rozdúchala predvolebná kampaň;
• či po období vybičovaných emócií príde v spoločnosti k únave;
• ako si kultivovať život a emočné prežívanie.

Časť spoločnosti je frustrovaná pri akomkoľvek výsledku volieb. Sú reakcie, ako smútok, hnev či zúfalstvo, prirodzené?

Áno, lebo každý volič, ktorý mal pred voľbami nejaké očakávania, prežíva s výsledkom aj nejaké emócie. Momentálne sú dosť vybičované a ľudia sa nimi viac zaoberajú, pretože súvisia s ich potrebami a víziami, ktoré majú o krajine a svojom živote v nej. No a keď nie sú naplnené, tak zažívajú frustráciu a z toho plynúci hnev, smútok, beznádej, obavy o budúcnosť a tak ďalej.

Ako pracovať s emóciou, že človek niečo chcel, no nebude to tak a on to nevie zmeniť?

V ľudskej psychike sú nastavené obranné mechanizmy, ktoré nám pomáhajú „požuť a stráviť“ emócie, ktoré nás priveľmi a pridlho zaťažujú. Každý človek má svoju vlastnú sadu, ktorú štandardne využíva, a takým najčastejším zrelým obranným mechanizmom je potlačenie. Čiže človek vedome presmeruje centrum svojej pozornosti na nejaké menej emočne nasýtené aktivity. Napríklad odkloní svoju pozornosť k záľubám, práci alebo k nejakým udalostiam z rodinného života.

Za vážnych okolností niekedy aj mentálne zdraví ľudia siahajú po obranných mechanizmoch, ktoré môžeme nazvať primitívne obranné mechanizmy. No existujú aj ľudia, ktorí, žiaľ, nemajú vo výbave vyvinutejšie obranné mechanizmy a siahajú len po tých primitívnych.

Čo je napríklad primitívnym obranným mechanizmom?

Projekcia. To znamená, že človek rozrušený svojím negatívnym emočným prežívaním začne nevedome hľadať niekoho, do koho svoju zlosť a nenávisť stelesní. Vďaka tomu si s týmito emóciami ľahšie poradí a zmierni ich intenzitu. Keď totiž nájde svojho nepriateľa, na ktorého svoje nepríjemné pocity hodí, môže sa od nich dištancovať a pokojnejšie sa vrátiť k bežnému fungovaniu.

Vieme zrelému spracovaniu nepríjemných emócií nejako napomôcť?

Pomôcť „požuť a stráviť“ negatívne zážitky nám vo všeobecnosti môže pomôcť napríklad aktivita veľkých kostrových svalov. To je práve mechanizmus presunutia, pretože pri pohybe sa zapodievame svojimi telesnými pocitmi. Väčšina ľudí si asi vie predstaviť, že keď behajú, tak veľmi nestíhajú myslieť na iné veci, než je dobehnutie do cieľa. Keď človek intenzívne cvičí, tak sa zase sústreďuje na presné pohyby.

Ale nemusí to vyhovovať každému, niektorí ľudia zase preferujú obranný mechanizmus intelektualizácie, keď hlbšie rozoberajú nejaký širší kontext a racionálne skúmajú, prečo sa cítia zle. V tomto prípade – prečo ich preferovaná strana neuspela a oni zažívajú negatívne pocity z frustrácie.

Nakoľko spoločenské udalosti ako voľby ovplyvňujú aj náš súkromný život a vzťahy?

Mám skúsenosť, že takéto udalosti sú „lupou“, ktorá zvýrazní len to, čo už v tých partnerských, rodinných či pracovných vzťahoch je. Napríklad