Nobelovu cenu za fyziku získali vedci, ktorí si posvietili na život elektrónov
Podľa Švédskej kráľovskej akadémie vied môžu ich experimenty prispieť k rozvoju lekárskej diagnostiky či elektroniky.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Francúzsko-americký vedec Pierre Agostini, Rakúšan maďarského pôvodu Ferenc Krausz a Francúzka pôsobiaca vo Švédsku Anne L’Huillierová sa dnes stali laureátmi Nobelovej ceny za fyziku.
Švédska kráľovská akadémia vied ich ocenila za experimentálne využitie extrémne krátkych svetelných impulzov. Vďaka tomu vieme študovať, ako sa elektróny v hmote správajú.
„Traja laureáti Nobelovej ceny za fyziku za rok 2023 sú uznávaní za svoje experimenty, ktoré dali ľudstvu nové nástroje na skúmanie sveta elektrónov vo vnútri atómov a molekúl. Pierre Agostini, Ferenc Krausz a Anne L’Huillierová demonštrovali spôsob, ako vytvoriť extrémne krátke pulzy svetla, ktoré možno použiť na meranie rýchlych procesov, v ktorých sa elektróny pohybujú alebo menia energiu,“ uviedla akadémia vo svojom zdôvodnení.
„Rozhodnutie je tak trošku očakávané,“ hovorí teoretický fyzik Samuel Kováčik z katedry teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK a zakladateľ popularizačného projektu Vedátor.
„Existuje stránka, kde sa tipovalo, aká oblasť by mohla ocenenie získať, a jedna z tipovaných oblastí bola práve optika,“ vysvetľuje a dodáva, že je trendom, že akadémia udeľuje z času na čas najvýznamnejšie vedecké ocenenie aj za pokrok v experimentálnych zariadeniach.
V tomto prípade šlo o attosekundový laser.
Čo je attosekunda?
Ak ste o attosekunde do dnešného dňa nepočuli, je to pravdepodobne preto, že pre bežného človeka je len veľmi ťažko predstaviteľná.
Ilustrovať, čo presne znamená 1×10⁻¹⁸ sekundy, sa však vedcom veľmi pekne podarilo počas oznamovania ocenenia. Ak by jedna attosekunda trvala toľko, čo úder srdca, tak by úder srdca trval toľko, čo vek vesmíru.
