Podarilo sa zachrániť demokraciu? Áno, nemajú ústavnú väčšinu. Môžeme ju brániť každý deň, sme zvyknutí

Nefňukajme, spomeňme si na ľudí v histórii pred nami. Marián Leško, Martin M. Šimečka, Michal Vašečka a Matúš Kostolný hodnotia voľby v diskusii v bratislavskom DPOH. Prečítajte si jej prepis.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Už len do konca týždňa môžete podporiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024). Maďarský projekt Denníka N Napunk bude v tejto dobe ešte dôležitejší. ]
Podarilo sa zachrániť demokraciu?
Marián Leško: Vždy som hovoril, že sú len dve možnosti, buď voľby dopadnú zle, alebo ešte horšie. Zhodneme sa na tom, že voľby dopadli iba zle. Zachránili sme demokraciu v takom zmysle, že ju môžeme brániť na každodennej úrovni. Najviac som sa bál, že tábor Roberta Fica dostane ústavnú väčšinu. To by sme ju neubránili, to by bola ofenzíva jedným úderom a Kyjiv by bol obsadený do troch hodín. S ústavnou väčšinou by si so štátom urobili čokoľvek. Teraz majú iba prostú väčšinu, prevahu možno štyroch, piatich poslancov a všetko, čo budú chcieť, budú musieť presadzovať proti odporu nemalej časti verejnosti a dúfam, že aj proti odporu nemalej časti inštitúcií. Samozrejme, že budú chcieť ovládnuť všetko, na čo majú zo zákona nárok, ale keby to preháňali, tak je tu Ústavný súd, môžeme vyjsť do ulíc a povedať, čo si o tom myslíme. Žijeme v pomeroch, v akých sme žili v rokoch 1994 až 1998, od 2006 do 2010, od 2012 do 2016, od 2016 do 2020. Už sme zvyknutí.
Michal Vašečka: Schumpeterovská definícia demokracie hovorí, že demokracia je tam, kde sa v pravidelných intervaloch odohrávajú slobodné voľby. V tomto zmysle je demokracia zachránená a to sme vlastne nikdy ani nespochybňovali, to sme brali ako samozrejmosť, dokonca aj keby mal Fico ústavnú väčšinu. Lenže my sa od Novembra 1989 snažíme o niečo viac, o liberálnu demokraciu, teda otvorenú, ústretovú demokraciu, ktorá napríklad berie do úvahy názory menšín. V takejto demokracii sú štyri zložky: musia sa odohrávať slobodné a férové voľby. Nemám žiadnu pochybnosť, že aj ďalšie voľby budú slobodné, ale už teraz mám pochybnosti, či budú férové. Napríklad že by verejnoprávna RTVS začala pôsobiť tak, že férovosť bude ohrozená. Druhou zložkou je, že existuje emancipovaná občianska spoločnosť. To máme a nepodarí sa to zlikvidovať, aj keby sa vláda snažila. V liberálnej demokracii sa tiež vláda stará o záujmy všetkých obyvateľov krajiny a tam si nie som istý, lebo vláda niektoré skupiny nebude vidieť. A po štvrté, právny štát. A tam mám najväčšie pochybnosti. Štýl, ktorý Robert Fico aj v minulosti predviedol, bol o sterilizácii rôznych inštitúcií právneho štátu, či už to bol Najvyšší súd, polícia, NAKA, generálna prokuratúra, alebo do istej miery aj súdnictvo. Toto sa môže zopakovať.
Martin Milan Šimečka: Voľby dopadli tak, že nám časť voličov ukázala, že nie sú demokratickí, hoci to je to, čo sa politici neodvážia povedať. Aj rozumných ľudí som počúval, že treba to rešpektovať, lebo toto sú demokratické voľby. Ja to, samozrejme, rešpektujem, zároveň si však môžem dovoliť povedať, že tí voliči nie sú demokratickí. Volia v demokracii a voľbu v demokracii využívajú na to, aby ju odstránili. A my ich máme 40 percent, a to nerátam Hlas. Kto zvolil Hitlera? Kto zvolil komunistov v roku 1946? Kto zvolil Mečiara? To boli demokratickí voliči? Ani dnes nie sú. Aby bolo jasné, nehovorím, že tí ľudia sú zlí. V súkromnom živote volič Smeru môže byť dobrým otcom aj sa môže starať o svojho psa, aj doniesť nákup susedke, ktorá je stará. V tom verejnom živote však nie je dobrý, a to treba rozlišovať.
Voliť bolo 68,5 percenta ľudí. Pred tri a pol rokmi po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej to bolo 65,8 percenta. Ako to, že sa voliči takto zmobilizovali?
Vašečka: Mobilizácia bola taká vysoká, pretože veľká časť populácie si uvedomovala, že voľby pripomínajú rok 1998. Bola to rozšírená predstava o tom, o čo sa tu hrá. Mobilizácia bola výsledkom aj toho, že nespokojnosť v krajine je obrovská a je to prvýkrát v histórii Slovenska, keď sú nespokojní všetci. Apatia neprišla pre to, že v spoločnosti je veľa emócií. Apatia prichádza vtedy, keď emócie už opadnú, lebo ľudia to vzdajú. A to je dobrá správa, že ľudia to nevzdali. Ani jedna strana.
Čo sa stalo, že agentúre Focus nevyšiel exit poll, ktorý prezentovala televízia Markíza? Tam bolo na prvom mieste Progresívne Slovensko.
Leško: Sociológovia, ani Martin Slosiarik, nemôžu za to, že ľudia rozprávajú nezmysly. Že jedno povedia Slosiarikovi a druhé urobia. Prieskumy aj exit polly sú založené na anonymite, len priznáte pohlavie, vek a podobne a poviete, ako ste volili, prečo. Prvýkrát sa stalo, že Slováci dokážu klamať aj anonymne. Martin Slosiarik si môže trhať vlasy, on s tým nič neurobí, ľudia mu klamú v rámci anonymných dotazníkov.
Myslíte si, že vznikne vláda, v ktorej bude Smer?
Šimečka: Predpokladám, že áno. To však neznamená, že je všetkému koniec. John Lennon povedal, že na konci bude všetko o. k., a ak nie je všetko o. k., tak ešte nie sme na konci.
Vašečka: Myslím, že Smer bude vo vláde. Vždy je priestor mýliť sa, vidím v tom však jedno pozitívum. Tentokrát Robert Fico nebude skladať vládu, v ktorej bude mať pohodlnú väčšinu, ktorej bude veriť, kde si bude absolútne istý, že mu štyri roky vydrží. Ak to zloží so SNS, tak tam sú otvorené dvere úplne pokojne k predčasným voľbám. To je pre Roberta Fica úplne nová pozícia, v ktorej ešte nikdy nebol.