Nemám partnera a po dieťati netúžim. Ako si môžem udržať kontakt s rovesníkmi, ktorí riešia len svadby a rodičovstvo?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V Psychologickej poradni Denníka N na vaše otázky trikrát do týždňa odpovedajú skúsené psychologičky a psychológovia.
- Svoju otázku z oblasti výchovy, rodičovstva, práce, životných rozhodnutí, riešenia konfliktov, priateľských či partnerských vzťahov môžete poslať na [email protected]. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek.
- Pri dlhodobých problémoch vyhľadajte pomoc psychológa alebo psychiatra, v prípade akútnych psychických ťažkostí kontaktujte krízové linky pomoci.
Všetky vydania poradne nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.
Mám 32 rokov, v očiach spoločnosti a ľudí, ktorí sú okolo mňa, nemám rovnaké ani materiálne, ani nemateriálne zabezpečenie ako rovesníci v mojom okolí. Bývam v podnájme, pracujem, nemám priateľa, netúžim mať dieťa. Nemám dom, nemám s kým tráviť dovolenku, nie som vydatá a ani biologické hodinky sa doteraz vo mne vôbec neozvali.
Cítim sa na pokraji spoločnosti. Rovesníci riešia len svadby, na ktorých som jedna z mála bez páru, čo už takisto pociťujem ako nekomfort. Vyhľadávam
Ako sa o tomto probléme rozprávať s okolím? Ako dať vedieť svojim kamarátom – čerstvým rodičom či manželom –, že aj ja by som občas bola rada v ich spoločnosti a chcela sa s nimi rozprávať napríklad o bežných životných veciach? Ako nájsť niekoho, pre koho bude aj moje prežívanie každodennosti zaujímavé a bude to príležitosť na rozhovor? Ako povedať spoločnosti, že ak nemám deti ani ich netúžim mať, som stále jedinec, ktorý si zaslúži ich čas a pozornosť?
Agáta (32 rokov)
Odpovedá psychológ Martin Miler 
Milá Agáta,
vnímam, že ste slobodná žena, ktorá si tento spôsob života vybrala. Zároveň máte prirodzenú potrebu byť s druhými ľuďmi, čo je úplne pochopiteľné a legitímne. Zdá sa však, že s pribúdajúcim vekom je pre vás ťažšie nájsť si rovnocennú spoločnosť, v ktorej by táto vaša potreba bola reflektovaná a napĺňaná.
Otázkou je, či je to tak, že vaši priatelia odmietajú vašu spoločnosť, alebo či sú skôr ich témy pre vás vzdialené alebo cudzie. A možno neplatí ani jedno z vyššie uvedeného. Ak je to tak, potom je asi namieste
