Vo Vatikáne sa začala synoda, ktorá môže zmeniť cirkev. Prvýkrát na ňu prizvali ženy a laikov

Pápež František v stredu otvorili synodu cirkvi. Stretnutie delegátov z celého sveta má priniesť odpovede na otázky o budúcnosti katolíckej cirkvi, no ukazuje skôr na to, ako je rozdelená.

Tí pokrokovejší dúfajú, že povedie k väčšiemu zastúpeniu žien vo vedúcich funkciách, zatiaľ čo konzervatívci varujú, že doktrínu môžu ohroziť témy sexuálnych menšín či zmeny v cirkevnej hierarchii.

Viac žien

Len výnimočne vyvolá stretnutie vo Vatikáne toľko nádeje, rozruchu a strachu ako trojtýždňové stretnutie za zatvorenými dverami, napísal britský denník Independent a upozornil, že sa neočakáva, že účastníci prijmú nejaké záväzné rozhodnutie. Ide len o prvé zasadnutie, ktoré odštartovalo dvojročný proces v cirkvi.

Napriek tomu sa o stretnutí vo Vatikáne hovorí ako o rozhodujúcom momente pontifikátu pápeža Františka.

Pozornosť si vyslúžilo ešte pred tým, ako sa vôbec začalo, pretože František rozhodol, že o konečnom dokumente stretnutia budú prvýkrát v histórii hlasovať ženy aj laici, teda nielen biskupi, ako to bolo doteraz.

V rozhovore pre argentínsky denník La Nación naznačil, že si želá, aby laickí delegáti hlasovali bez ohľadu na to, či ide o muža alebo ženu. „Všetci, všetci. Slovo každý je pre mňa kľúčové,“ všimol si slová pápeža denník Washington Post.

Podujatie, ktoré prebieha v Aule Pavla VI., má 464 oficiálnych účastníkov. Z nich 365 vrátane 54 žien bude môcť hlasovať o konkrétnych návrhoch, ktoré sa potom predložia pápežovi na posúdenie v priebehu nasledujúcich rokov.

„Pre ženy ide o mimoriadny krok vpred,“ povedala pre agentúru AP María Lía Zervino, riaditeľka Svetového ženského observatória. „Nielen v súvislosti s týmito októbrovými udalosťami v Ríme, ale aj preto, lebo cirkev našla iný spôsob, ako byť cirkvou.“

Pozorovatelia si všímajú, že forma aj spôsob stretnutia poukazujú na základný odkaz presvedčenia pápeža, a to, že cirkev by mala byť viac „o svojom stáde ako o svojich pastieroch“.

Prevracia teda tradičnú hierarchiu a núti biskupov počúvať cirkevníkov a pracovať s nimi, aby dokázali lepšie reagovať na ich potreby. Tým odkazuje na Františkov pohľad, že cirkev by mala byť viac inkluzívna a kolegiálna.

„Vatikán však zdôraznil, že to neznamená, že sa cirkev demokratizuje, ale že si František vypočuje viac hlasov a obohatí sa o väčšiu rozmanitosť perspektív,“ napísal denník New York Times.

Nielen rehoľné sestry

Na programe stretnutia za zatvorenými dverami Vatikánu sú výzvy na to, aby bolo vo vyšších funkciách v cirkvi viac žien a aby mali bežní katolíci väčšie slovo pri spravovaní cirkvi.

Ženy dlhodobo požadovali väčšie právomoci, žiadali hlasovacie právo aj možnosť kázať na omši a byť vysvätené za farárky alebo diakonky.

Sťažovali sa, že sa s nimi nespravodlivo zaobchádza a že sú pre Vatikán druhoradé, pretože im bránia v postupe na vyššie pozície, hoci v cirkvi vykonávajú dôležitú prácu – vyučujú na katolíckych školách či opatrujú pacientov v katolíckych nemocniciach.

Pápež František už v minulosti urobil kroky k aspoň čiastočnému vyváženiu tohto nerovnomernému zastúpenia, keď vymenoval niekoľko žien na vyššie vatikánske posty.

Francúzska teologička a rehoľníčka Nathalie Becquartová, ktorú pápež ako prvú ženu vymenoval do funkcie podtajomníčky synody, je obhajkyňou väčšej účasti žien v cirkvi.

„Otázka žien je znamením doby,“ povedala pre New York Times.

V posledných týždňoch vyjadrilo podľa denníka Guardian niekoľko progresívnych členov cirkvi nádej, že synoda by mohla položiť základy toho, aby sa ženy mohli nakoniec stať farárkami.

Citlivé témy

Vatikánski pozorovatelia považujú synodu za pokračovanie Druhého vatikánskeho koncilu z roku 1962, ktorý viedol k reformám v cirkvi. Katolícka omša sa odvtedy začala sláviť v národných jazykoch, nielen v latinčine.

Vatikán zároveň ustúpil z pozície, že iné vierovyznania sú kacírske, čo viedlo k dialógu medzi katolíckou a inými cirkvami.

Od tohto koncilu sa biskupi pravidelne stretávali, aby pokračovali v takzvaných synodách a hovorili o špecifických otázkach.

Pápež František počas svojho 10-ročného pontifikátu zvolal niekoľko synod vrátane synody o rodine či mládeži. Táto synoda je však iná ako tie predošlé. Dôvodom je to, že chce namiesto jednej obsiahnuť viacero tém a zároveň vyzýva na diskusiu nielen cirkevných hodnostárov, ale aj ďalších veriacich.

Synoda by preto mohla priniesť zmeny v katolíckej cirkvi – predovšetkým v niekoľkých citlivých témach, ako je kňazský celibát, začlenenie ženatých mužov do kňazstva, požehnanie homosexuálnych párov, rozšírenie sviatostí na rozvedených a znova zosobášených.

Hovorí sa, že by zároveň mohla nájsť spôsoby, ako lepšie oslovovať LGBTQ+ ľudí, ktorých Vatikán dlho opomínal a marginalizoval. Takisto sa spomína kontrola biskupov, aby nezneužívali svoje postavenie a autoritu.

A kým stretnutie vo Vatikáne dáva nádej mnohým ženám a menšinám, konzervatívci varujú, že všetky tieto kroky môžu viesť k schizme, teda rozkolu v katolíckej cirkvi.

Kritika konzervatívcov

Ako si všíma denník Independent, príslušníci tradičného prúdu usporiadali niekoľko konferencií a vo veľkom písali na sociálne siete, kde tvrdili, že pápežove reformy by mohli priniesť zmätok a podkopať skutočnú povahu cirkvi.

Najhlasnejšími predstaviteľmi tohto smeru sú konzervatívci v USA.

„Je, žiaľ, veľmi jasné, že niektorí volajú po Duchu Svätom, aby presadili program, ktorý je viac politický a ľudský než cirkevný a božský,“ povedal americký kardinál Raymond Burke.

Synodu odsúdil s tým, že môže ohroziť samotnú identitu cirkvi. Spolu s ďalšími štyrmi kardinálmi vyzval Františka, aby ešte pred začiatkom zhromaždenia v Ríme potvrdil cirkevné učenie o homosexualite a vysviacke žien.

Pápež im takisto odpovedal v otvorenom liste a odkázal, že by sa nemali obávať otázok, ktoré kladie meniaci sa svet.

Keď sa ho pýtali na požehnanie cirkvi pre páry rovnakého pohlavia, František naznačil, že by mohlo byť povolené, pokiaľ sa takéto požehnanie nebude zamieňať so sviatosťou manželstva.

Ešte pred začatím synody táto skupina konzervatívnych kardinálov kritizovala rozhodnutie umožniť ženám hlasovať na nej.

„Chceme, aby nás zastupovali iba biskupi,“ uvádzali vo vyhlásení, ktoré podpísalo viac ako tisíc ľudí s tým, že niektoré ženy, ktorým povolili účasť na synode, zastávajú podľa nich názory odporujúce katolíckej viere.

Do programu stretnutia synody sa pritom nedostali tradičné témy konzervatívnych katolíkov, ako potraty, homosexuálne manželstvá a eutanázia, všíma si New York Times.

Mnohí preto neočakávajú, že synoda prinesie prekvapujúce zmeny vo fungovaní a v učení katolíckej cirkvi.

„Verím, že táto synoda signalizuje otvorenosť posunutiu modelu od veľmi organizačne hierarchického k niečomu trochu viac spolupracujúcemu a tvorivému,“ povedala pre Guardian Kathleen Gibbons Schuck zo skupiny Women’s Ordination Worldwide. No nemyslí si, že prinesie obrovské zmeny v cirkvi najmä pre to, koľko málo hlasov ženy dostali.

Ako spolu hovoriť

Zatiaľ sa nevie, čo presne by trojtýždňové stretnutie mohlo priniesť. Už teraz sa však ukazuje, že vysvätenie žien za diakonky to nebude. Pápež rozhodnutie o tejto otázke odložil s tým, že si vyžaduje ďalšie štúdium. Kategoricky odmietol aj možnosť vysvätenia žien za duchovné.

Pozorovatelia však upozorňujú, že František by mohol umožniť svätiť sviatosti aj rozvedeným a znova zosobášeným katolíkom. Podľa učenia katolíckej cirkvi je sobáš sviatosťou a rozvod nie je povolený. Rozvedení nemôžu pristupovať k niektorým cirkevným úkonom, ako je eucharistia.

Pred ôsmimi rokmi pápež na synode rodiny urobil podľa New York Times niekoľko gest, ktoré by mohli katolícku cirkev priviesť k reforme v tejto otázke. Niektorí preto dúfajú, že sa k tomu vráti a posunie to ešte ďalej.

Tohtoročné stretnutie je len prvé v rámci dvojročného procesu. Účastníci sa stretnú v Ríme opäť o rok. Potom by mohol pápež prijať závery zhromaždenia (buď úplne, alebo čiastočne) v rámci pápežského dokumentu. Prípadne sa môže rozhodnúť, že tento dokument napíše sám.

Vatikán sa už pokúsil stlmiť očakávania od synody vyjadrením, že zhromaždenie je len východiskovým bodom, nie koncom a je určené na to, aby sa katolíci „naučili spolu hovoriť“ a pripravili pôdu pre budúce synody o konkrétnejších témach.