Denník N

Ako sa malý chlapec z nemanželského vzťahu ocitol v krížovej paľbe slovensko-maďarských sporov

Jágerská bazilika. Foto - Tamás Thaler/wiki
Jágerská bazilika. Foto – Tamás Thaler/wiki

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je historik, výskumník Historického ústavu SAV a NKE Közép-Európa Kutatóintézet

Správca jágerskej metropolitnej kapituly Pál Németh dostal štrnásteho marca 1938 v predpoludňajších hodinách pri práci srdcový záchvat. Tento šesťdesiatšesťročný muž bol váženým členom jágerskej mestskej elity, po jeho smrti sa o ňom na zasadnutí mestskej rady zmienil aj mešťanosta, ale smútila za ním, samozrejme, aj jeho rodina, manželka, deti a vnúčatá.

Zrejme ani jeho najbližší príbuzní však nemohli tušiť, že Pál Németh pred šesťdesiatimi piatimi rokmi bez vlastného pričinenia a dokonca aj bez toho, aby o tom vedel, stál – respektíve vtedy ešte len cupital – v samom centre slovensko-maďarských politických sporov.

Hlavný správca jágerského statku Pál Németh  

V jágerských prameňoch sa Pál Németh prvýkrát objavuje v osemdesiatych rokoch 19. storočia ako jeden zo študentov miestneho cisterciánskeho gymnázia. Po maturite v štúdiách nepokračoval – ako devätnásťročný sa zamestnal na statkoch metropolitnej kapituly. Najskôr ako praktikant, neskôr adjutant, správca, vyšší hospodársky úradník a napokon od roku 1923 ako hlavný správca.

Medzičasom (v roku 1903) sa oženil s Ilonou, dcérou veľkostatkára Ferenca Gercsera. Podľa jedného z nekrológov bola najmä jeho zásluha, že sa z rozľahlých statkov metropolitnej kapituly stalo vzorové hospodárstvo – zvieratá z tunajšieho chovu každoročne získavali ocenenia, chov bol zmodernizovaný a na tunajších ťažko obrábateľných poliach sa pod jeho vedením výnimočne darilo aj poľnohospodárskym plodinám.

A tak Pál Németh postupne dosiahol veľa: založil si rodinu, vybudoval kariéru, získal uznanie – hoci na začiatku jeho života sa zdalo, že na to má len minimálnu šancu.

Malý chlapec, ktorého rodina nepozná

Medzi prvé pramene, ktoré sa s ním spájajú, totiž patrí list jeho otca, adresovaný blízkemu priateľovi. „Aj ja mám malého syna, ktorý bude mať 2. februára 1877 päť rokov. Teraz žije v Jágri, kde sa oňho stará môj priateľ a bývalý spolužiak Gyula Katinszky. Toto dieťa je po telesnej i duševnej stránke také vznešené […], že si zaslúži, aby som mu vytvoril všetky podmienky na rozvoj.

Pokým žijem, bude sa toto, samozrejme, diať, no keby som nečakane umrel, čo sa v mojom stave môže ľahko stať, toto úbohé dieťa by zostalo na svete bez podpory a možno v biednych pomeroch. Preto prosím tvoju Ctihodnosť, aby si v prípade, že by som nemohol konať v jeho záujme ja, tlmočil mojim rodičom ako posledné želanie ich syna, aby dieťa prijali za svoje a považovali ho za moje pokračovanie a aby mu aj tvoja Ctihodnosť prejavila dobrotu a šľachetnosť a v prípade potreby poskytla podporu a pomoc.“

Prvá prekvapujúca skutočnosť je, že o tomto chlapcovi nevedeli do jeho piatich rokov (a zrejme ani neskôr) ani jeho starí rodičia.

Ďalšou je to, že adresátom uvedeného listu bol banskobystrický biskup Arnold Ipolyi, takže existenciu nemanželského, v tajnosti vychovávaného dieťaťa priznal jeho otec práve

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Komentáre

Teraz najčítanejšie