Denník N

Pred géniami typu Elona Muska nás varoval už Jules Verne

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Mocní súkromníci vstupovali do medzinárodnopolitických či dokonca vojensko-bezpečnostných záležitostí od nepamäti. V súčasnosti však majú niektorí v ruke prostriedky, ktoré môžu viesť ku katastrofe.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je politický geograf, pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity
a na Metropolitnej univerzite Praha

Elon Musk nepôsobí ako niekto, komu je nepríjemné, keď na neho ostatní upierajú pozornosť. Otázka však je, ako veľmi mu je príjemná. Jedna vec je, keď o vás vychádzajú články v súvislosti s vašimi podnikateľskými úspechmi alebo životným štýlom. Iná, keď vás začnú kritizovať v súvislosti s vašimi aktivitami vo svete, ktoré síce majú komerčný rozmer, no ten už sa prekrýva s tým medzinárodnopolitickým.

K takým aktivitám môžeme zaradiť jeho výroky oceňujúce súčasnú Čínu (pravdepodobne primárne preto, aby sa tam aj naďalej darilo výrobe i predaju automobilov Tesla) či odporúčania týkajúce sa politickej budúcnosti Taiwanu (ostrov by sa vraj mal stať zvláštnou správnou zónou ČĽR). Bohužiaľ, zdá sa, že excentrický miliardár v oblasti medzinárodných vzťahov našiel zaľúbenie, pretože jeho intelektuálnych výpadov do tejto oblasti neubúda. Zatiaľ čo na jeseň 2022 jeho „mierový plán“ pre Ukrajinu – v skutočnosti šlo o anketu na Twitteri – naštval množstvo ľudí a v prvom rade reprezentantov súčasného ukrajinského vedenia, pri iných jeho aktivitách ide o viac.

Ani twitterová anketa však nebola úplne nevinnou záležitosťou. V amerických médiách sa objavili informácie, že Musk pred tým, než ju zverejnil, hovoril o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou s Vladimirom Putinom. Musk, samozrejme, rozhovory poprel. Ale v lete 2023 – po tom, čo vyšla jeho biografia od Waltera Isaacsona – sa ukázalo, že sa Rusom pravdepodobne podarilo Muska ovplyvniť, respektíve zastrašiť. Po komunikácii s Anatolijom Antonovom, ruským veľvyslancom v USA, sa vraj Musk reálne vydesil, že pomoc, ktorú poskytuje Ukrajine, by mohla viesť k jadrovej vojne. Signál zo satelitov jeho spoločnosti Starlink, ktorý ukrajinské ozbrojené sily používajú na navigáciu, výrazne obmedzil, a tým zmaril pripravený útok vodných dronov na kotvisko ruských vojnových lodí v okupovanom Sevastopole.

Keď opustí vedu a podnikanie

Ak nie je realita ešte horšia, než ako ju opísal Isaacson, boli sme svedkami toho, ako sa nesmierne bohatý a vplyvný jedinec stal nielen aktérom medzinárodnej politiky, akých je v súčasnom svete veľa, ale priamo aktérom ovplyvňujúcim vojensko-bezpečnostné parametre prebiehajúceho vojnového konfliktu. Tento rozmer Muskovho pôsobenia nielenže veľa ľudí nahneval, ale mnohých aj vydesil.

Dôvody ich rozhorčenia a hnevu nie je problém pochopiť. To by nám však nemalo zakrývať skutočnosť, že súkromníkov schopných ovplyvniť priebeh vojen, ba ich dokonca vo vlastnej réžii vyvolať, viesť a ukončiť, sme už v histórii videli. Problém nespočíva v tom, že by bol Musk prvý, ale v tom, že sme na aktivity jeho predchodcov na tomto poli už zabudli. Na niektorých z nich sa v tomto článku pozrieme.

Ešte však na chvíľu pri Muskovi zostaneme. V anotácii k spomenutej biografii od Waltera Isaacsona, ktorý napísal aj veľmi oceňované životopisy Alberta Einsteina alebo Steva Jobsa, je uvedené, že ide o: „… úžasne intímny príbeh najfascinujúcejšieho a najkontroverznejšieho inovátora – vizionára, ktorý porušuje pravidlá, ktorý pomohol uviesť svet do éry elektrických vozidiel, súkromného prieskumu vesmíru a umelej inteligencie. Aha, a prevzal Twitter.“

Čo sa týka jeho vizionárskej, vedeckej, priemyselnej a obchodnej aktivity, teda drvivej väčšiny toho, vďaka čomu sa stal najbohatším človekom a najfascinujúcejším a najkontroverznejším inovátorom našej éry, svet miera jeho (ne)úspechu zas až toľko zaujímať nemusí. Ak, respektíve kým bude úspešný, bude stále bohatší. Spoločnosti, na ktorých čele stojí, budú mať drahšie akcie a budú vyplácať vyššie dividendy. Jeho životný príbeh sa dočká ešte výraznejšieho prieniku do (pop)kultúry. Môžeme ho za to bezhranične obdivovať, neznášať alebo nám môže byť ľahostajný.

To však prestáva platiť v okamihu, keď opustí svet vedy či súkromného podnikania – mimochodom ide o svet v mnohých ohľadoch veľmi regulovaný – a vstúpi na medzinárodnopolitické, respektíve vojensko-bezpečnostné pole. Navyše v okamihu, keď sa súčasný poriadok medzinárodných vzťahov, vytvorený po skončení druhej svetovej vojny, ocitol v najväčšej kríze od rozpadu ZSSR pred tridsiatimi dvomi rokmi. Môžeme nájsť nejakú paralelu, ktorá by nám ukázala, o akú (ne)bezpečnú situáciu môže ísť? Domnievam sa, že áno.

Neuznávam ľudské zákony!

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie