Svetový newsfilter: Dve malé víťazstvá Putina neprekryjú jeho dlhodobé problémy

Dobrý deň,

slovenské voľby vzbudili vo svete pomerne veľkú pozornosť. Ruské aj západné média víťazný Smer považujú za proruskú a protiukrajinskú stranu a jej lídra prirovnávajú v maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, ktorý sa už nebude v EÚ cítiť osamotený.

Víťazstvo Roberta Fica sa dá považovať za jednu z dvoch malých výhier ruského prezidenta Vladimira Putina z tohto týždňa. Ruskojazyčná verzia BBC Fica dokonca opísala ako politika, ktorý hovorí presne to, čo chce Putin počuť.

O čo ide: Režim Vladimira Putina si dobre uvedomoval, že víťazstvo Smeru je v jeho záujme. Prejavilo sa to aj tak, že v čase moratória zasiahol do slovenskej kampane šéf ruskej tajnej služby SVR Sergej Naryškin.

Obvinil USA z manipulovania volieb, lídra Progresívneho Slovenska označil za americkú bábku a dodal, že slovenské voľby len veľmi ťažko považovať za demokratické.

Naryškin a jeho rozviedka iba použili to, čo KGB desaťročia robila v zahraničí. Pomocou manipulácií, šírenia konšpirácií a s použitím ochotných domácich spolupracovníkov zasievala nedôveru v ich demokratické inštitúcie alebo politikov.

V žargóne sovietskych tajných služieb sa spravodajskej operácii, ktorej cieľom je zneistiť občana cieľovej krajiny, hovorí aktívne opatrenie.

Naryškin svoje výroky nepodložil žiadnymi faktmi, no využil to, že podobné vyhlásenia veľmi efektívne polarizujú spoločnosť a vnášajú do politiky nenávisť, čo je aj ich prvotným cieľom.

V čom sa podobajú: Rozdeľovanie a zneisťovanie spoločnosti na Západe je dlhodobou stratégiou Putinovho režimu. V tom krátkodobejšom horizonte hrá Rusko na to, že Západ sa v istom čase unaví z podpory Ukrajiny a Fico by sa v EÚ mohol pridať k Orbánovi, ktorý často blokuje sankcie proti Rusku.

Ruská verzia BBC dokonca Fica považuje za natoľko proruského, že jeho slovník komentuje tak, že by pokojne aj zajtra a bez akejkoľvek prípravy mohol nahradiť hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Dopĺňa to porovnaním výrokov Fica a Putina – obaja hovoria napríklad o tom, že vojna na Ukrajine sa začala v roku 2014, keď ukrajinskí nacisti a fašisti začali zabíjať Rusov v Donecku a Luhansku.

Druhé víťazstvo: Okrem výsledku volieb na Slovensku mohla Putina potešiť ešte jedna vec.

Konkrétne ide o Spojené štáty, kde sa kongres zmieta v politickom chaose, ktorý – ako povedal aj prezident Joe Biden – môže vážne ohroziť vojenskú pomoc Ukrajine. Republikáni sa čoraz viac obracajú proti pomoci pre Kyjiv.

Oslabenie vojenskej pomoci zo strany USA by Ukrajina pocítila drasticky.

Z hľadiska toho, čo sa dialo uplynulý týždeň, to teda vyzerá tak, že Putin mal navrch, avšak strategicky vplyv jeho krajiny po rozpútaní vojny zásadne upadá. Najčerstvejším príkladom je vyše státisícový exodus Arménov z Náhorného Karabachu.

Kto, ak nie Moskva ako dlhoročný politický a vojenský spojenec Arménska, mal tomu zabrániť.

Čítajte aj: Šéf ruskej tajnej služby zasiahol do kampane počas moratória. Záležalo mu, aby vyhral Fico, hovoria experti

Severná Amerika: McCarthy už nie je líder snemovne

Radikálni republikáni znovu ukázali, aký veľký je ich vplyv v strane. Tento týždeň docielili odvolanie svojho straníckeho kolegu Kevina McCarthyho z funkcie predsedu Snemovne reprezentantov. Ide o ďalší dôsledok toho, že skupina konšpirátorov sa dostala do mainstreamu konzervatívnej strany.

Aký je kontext: McCarthyho postavenie bolo krehké už od chvíle, keď sa dostal do funkcie. Začiatkom januára na to potreboval štyri dni, pätnásť kôl hlasovaní a množstvo ústupkov ultrakonzervatívnemu spektru vlastnej strany.

Za posledných desať mesiacov McCarthy podnikol viacero krokov, aby ich získal na svoju stranu. Napríklad spustil proces ústavnej žaloby na prezidenta Joea Bidena, hoci aj mnohí republikáni priznávajú, že na to nemajú dostatok dôkazov.

Konflikty medzi predsedom snemovne a radikálnymi republikánmi napriek tomu pokračovali. Vyvrcholili koncom minulého týždňa, keď sa McCarthy s demokratmi dohodol na odvrátení takzvaného shutdownu – teda situácie, keď by vláda nemala z čoho financovať chod časti štátnych inštitúcií.

O čo išlo: Vďaka dohode je aj naďalej schopná vyplácať mzdu štátnym zamestnancom a sociálnu podporu miliónom Američanov. Ultrakonzervatívci to odmietali, pretože akékoľvek zadlžovanie bez ohľadu na dôsledky označujú za neprípustné.

Aj napriek tomu, že by to spôsobilo veľké problémy štátnej správe.

Jeden z nich, kongresman z Floridy Matt Gaetz, preto inicioval hlasovanie o McCarthyho zosadení. V ňom napokon hlasovalo za osem republikánov a 208 demokratov, čo stačilo na jeho odvolanie.

McCarthy tak kľúčové hlasovanie prehral v pomere 216:210.

O čom to hovorí: Keď sa novinári radikálnych republikánov pýtali, aký je ich ďalší plán, títo kongresmani nevedeli odpovedať. Snemovňu tak uvrhli do chaosu, keďže zatiaľ nie je jasné, kto by mohol byť jej novým predsedom. Ambíciu stať sa ním má Steve Scalise, ktorý bol doteraz druhým najvyššie postaveným republikánom v snemovni, aj spojenec Trumpa Jim Jordan.

Momentálne však dôležitejšia ako meno potenciálneho predsedu snemovne je skutočnosť, že úspešná iniciatíva skupiny republikánov ukazuje, akí vplyvní sú radikáli v strane. Napríklad Gaetz má históriu antisemitských či homofóbnych vyjadrení a konšpirácií o voľbách.

Ako sme spomenuli vyššie, títo republikáni okrem iného odmietajú ďalšiu pomoc pre Ukrajinu, čo môže byť výzvou pre prezidenta Joea Bidena. Ten stále trvá na tom, že v postoji voči Rusku sú jednotné obe strany.

Čítajte viac: Radikálni republikáni prvýkrát v dejinách odvolali šéfa snemovne. Dopustil sa hrozného činu: kompromisu

Ázia: Arménsko sa opäť vzďaľuje od Ruska

Arménsko znovu dalo najavo, že budúcnosť vzťahov s Ruskom preň nie je až taká podstatná. Poslanci parlamentu tento týždeň rozhodli, že Arménsko bude uznávať jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu. Znamená to, že ak do Jerevanu príde na návštevu Vladimir Putin, budú ho musieť zatknúť.

O čo ide: Medzinárodný trestný súd vznikol pred dvomi desaťročiami a zaoberá sa najvážnejšími porušeniami medzinárodného práva – vojnovými zločinmi, genocídou či zločinmi proti ľudskosti. Jeho úlohou je stíhať jednotlivcov, ktorí sú za ne zodpovední.

V marci tohto roku vydal zatykač na ruského prezidenta Putina za únosy ukrajinských detí z okupovaných území. Okrem neho stíha aj ruskú splnomocnenkyňu pre práva detí.

Tento súd však nemá vlastnú políciu a spolieha sa výlučne na vnútroštátne orgány. Navyše, štáty musia uznať jeho jurisdikciu tak, že ratifikujú takzvaný Rímsky štatút, ktorým súd v roku 1998 vznikol. V Európskej únii to urobili všetci, no napríklad na Čínu, Rusko či USA sa jeho jurisdikcia nevzťahuje.

Preto Putina zatykač začína trápiť až vo chvíli, keď uvažuje, kam pôjde na zahraničnú cestu. Ak by vstúpil na územie krajiny, kde platí jeho jurisdikcia, miestne úrady by ho museli zadržať a previezť do Haagu.

Čo to znamená: Tento týždeň sa medzi tieto štáty pridalo aj Arménsko, ktorého poslanci si to odhlasovali jednoznačnou väčšinou. A to aj napriek vyhrážkam Ruska, ktoré upozorňovalo, že to bude vnímať ako nepriateľský krok.

Arméni vravia, že hlavnou motiváciou nie je zatýkať Rusov, ale stíhať najmä predstaviteľov Azerbajdžanu. Experti sa však zhodujú, že zároveň ide o zjavný odkaz Moskve.

Rusko bolo dlhodobo jediným spojencom Arménska a dodnes v ňom má vojenskú základňu, ale v posledných rokoch vzťahy oboch krajín výrazne ochladli.

Konvoj arménskych obyvateľov, ktorí opúšťali Náhorný Karabach. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Hlavným dôvodom je neschopnosť Rusov ochrániť etnických Arménov na území Náhorného Karabachu, kde Azerbajdžan v roku 2020 rozpútal úspešnú vojnu.

Pred niekoľkými týždňami zaútočil opäť a región dostal definitívne pod svoju kontrolu. Ruskí mierotvorcovia znovu nijako nezakročili.

V tejto atmosfére sa Arménsko pomaly otáča k iným partnerom vrátane Západu, čoho ukážkou je aj prijatie jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu. Zároveň ide o ďalší dôkaz, ako Kremeľ stráca vplyv aj tam, kde to ešte pred niekoľkými rokmi bolo nepredstaviteľné.

Čítajte viac: Azerbajdžan vyhral. Z Náhorného Karabachu už utiekli takmer všetci Arméni

Afrika: Situácia v Líbyi je stála vážna

Tri týždne po masívnych záplavách na severovýchode Líbye sa napĺňajú obavy skeptikov. Miestne úrady médiám zakazujú prístup k zničeným miestam a odmietajú vyšetrovať príčiny katastrofy.

Aký je kontext: V Líbyi po zvrhnutí diktátora Muammara al-Kaddáfího vypukla občianska vojna a krajina sa v roku 2014 de facto rozdelila na dve časti.

Zatiaľ čo tú západnú uznáva OSN a podporuje napríklad Turecko, na strane vlády na východe stojí kontroverzný generál Chalífa Haftar s podporou Ruska.

Septembrová environmentálna katastrofa spôsobená búrkou Daniel zasiahla práve východ krajiny. Teda oblasť do veľkej miery zničenú vojnou so zastaranou infraštruktúrou.

Čo sa stalo: Experti dlhé roky varovali, že v prípade podobného nešťastia sa v Líbyi pretrhnú vodné priehrady, čo výrazne zvýši počet obetí povodní. Táto predpoveď sa, žiaľ, naplnila.

Haftarova vláda spočiatku sľubovala, že po katastrofe, ktorá si vyžiadala tisíce obetí, pristúpi k poctivej analýze dôsledkov. Medzičasom však otočila a žiadne veľké vyšetrovanie príčin nešťastia nechystá.

Miestne úrady medzitým z najviac zasiahnutých zón vyhnali novinárov, a tak o dianí zo severovýchodu Líbye máme minimum informácií.

Aké sú reakcie: Líbyjčania na postup Haftarovej vlády zareagovali masívnym protestom v meste Derna. Demonštranti dokonca podpálili dom starostu.

Hlavnou požiadavkou je poriadne prešetrenie situácie, nech sa podobná katastrofa nezopakuje v budúcnosti.

Tento týždeň pritom UNICEF varoval, že situácia na mieste je aj naďalej kritická. Vysídlených je viac než 16-tisíc detí a celkové škody niektorí odhadujú na 20 miliárd eur.

Čítajte viac: Kto je zodpovedný za katastrofu v Líbyi? Vlastne úplne všetci, píše Washington Post

Latinská Amerika: O politickú vraždu sa zaujímajú USA

Krátko pred druhým kolom prezidentských volieb v Ekvádore sa pozornosť vrátila k augustovej politickej vražde. Do hľadania páchateľa, ktorý zabil jedného z prezidentských kandidátov, sa zapojili Spojené štáty.

O čo ide: Fernando Villavicencio bol ekvádorský politik, ktorý v predčasných voľbách kandidoval za prezidenta. Začiatkom augusta ho krátko po mítingu v hlavnom meste zastrelili.

Villavicencio vystupoval proti zločineckým skupinám, ktoré pašujú drogy a sú zodpovedné za zhoršenie bezpečnostnej situácie v krajine, ešte nedávno jednej z najpokojnejších v regióne.

Ekvádorská vláda krátko po vražde vyhlásila, že je za ňu zodpovedný organizovaný zločin. Polícia zadržala šesť podozrivých z Kolumbie, no prípad stále vyšetruje.

Čo hovoria USA: Pomáha jej aj americká FBI a Spojené štáty sa do vyšetrovania rozhodli zapojiť aj tak, že vypísali odmenu na informácie, ktoré by viedli k zadržaniu tých, čo vraždu zosnovali.

USA za to ponúkajú päť miliónov dolárov. Americká vláda to prezentuje ako dôkaz, že bude pokračovať v podpore Ekvádoru aj v boji proti ľuďom, ktorí sa snažia podkopať tamojšiu demokraciu.

Ekvádorská vláda sa za to poďakovala a ocenila aj pomoc od FBI.

Zavraždený ekvádorský prezidentský kandidát Fernando Villavicencio máva ekvádorskou vlajkou. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Okrem vyšetrovania prebieha v Ekvádore aj predvolebná kampaň. Hlavnou témou volieb sa, prirodzene, stalo násilie a neschopnosť štátu vyrovnať sa s organizovaným zločinom.

Druhé kolo prezidentských volieb bude 15. októbra. Prvé kolo vyhrala ľavicová kandidátka Luisa González, ktorá je favoritkou aj v tom druhom.

Proti nej stojí Daniel Noboa, ktorý je v politike len pár rokov a do druhého kola sa dostal pomerne prekvapivo – najmä vďaka dobrým výkonom v debatách a podpore mladých ľudí.

Meno týždňa: Commander

Pes Joea Bidena už zrejme nebude žiť v Bielom dome – minimálne na istú dobu. Na to, že ide o domáce zviera, sa jeho meno až príliš často objavovalo v spravodajských médiách. Súvisí to s tým, že dvojročný vlčiak sa často dostával do incidentov s ľuďmi, ktorí sú platení za to, aby sa pohybovali v Bielom dome a jeho okolí.

Je známych 11 prípadov, keď prezidentov pes pohrýzol ľudí, najčastejšie príslušníkov Bidenovej ochranky. Podobný problém mal prezident aj so svojím ďalším psom Majorom, ktorý po niekoľkých uhryznutiach odišiel k rodinným priateľom Bidenovcov.

Zatiaľ nie je isté, či rovnaký osud čaká aj psa, ktorý je v Bielom dome od decembra 2021. Prezidentský pár sa momentálne rozhoduje, aký bude ďalší postup.

Foto týždňa

Vo Vatikáne sa začala trojtýždňová synoda, počas ktorej budú poprední predstavitelia katolíckej cirkvi diskutovať aj o citlivých témach. Napríklad o LGBTI+ ľuďoch alebo väčšej úlohe žien v cirkvi. Synoda je špeciálna aj tým, že ženy na nej prvýkrát budú mať právo hlasovať.

Viac čítajte tu: Vo Vatikáne sa začala synoda, ktorá môže zmeniť cirkev. Prvýkrát na ňu prizvali ženy a laikov