Ktoré technologické novinky zmenia náš život? Debatovať budeme v Science na N-tú

Túto stredu, 3. 2., sa uskutoční ďalšia z vedeckých debát Science na N-tú. Podujatie organizuje Denník N a Science.sk, diskutovať budeme o technologických bublinách a nových trendoch.

Miesto: Nu Spirit Club, Luxor pasáž, Štúrova 3, Bratislava

Čas: streda 3. 2. 2016 od 19.00 hod.

Vstup: voľný

Hostia:

prof. Ing. Robert Redhammer, PhD., rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

RNDr. Eva Majková, DrSc., podpredsedníčka Slovenskej akadémie vied pre výskum. V minulosti bola riaditeľkou Fyzikálneho ústavu SAV.

Jaroslav Ľupták, investičný manažér NEULOGY ventures, spoluzakladateľ Startup Awards.SK 

Budú tento rok dominovať kvantové počítače, technológie, ktoré sa vám dostanú „pod kožu“ a zmonitorujú váš zdravotný stav, alebo niečo iné? O tom, ktoré technológie majú momentálne najväčší potenciál, čo o tom rozhoduje a ako môže technologický vývoj ovplyvniť naše životy, sme sa krátko rozprávali s hostkou Science na N-tú, Evou Majkovou zo SAV.

Ktoré technológie nám v najbližšom čase zmenia život?

Jednou oblasťou sú nanotechnológie. Dnes už vieme, že keď sa z materiálov vyrobia ultratenké vrstvy, majú veľmi užitočné vlastnosti. Takýto výskum posúva vpred aj senzoriku, biomedicínske aplikácie či také jednoduché veci, ako sú filtre alebo katalyzátory.

Druhá oblasť je zameraná na realistickú simuláciu ľudského mozgu. Poznatky nám umožnia vyvíjať nové typy počítačov a modelovať biologické a medicínske procesy.

Aké technológie sú najzaujímavejšie pre súkromný sektor?

Napríklad automobilky robia masívny výskum v tom, či môžu presedlať na elektromobily. Na to musia predovšetkým vyvinúť batériu, ktorá je rýchlo nabíjateľná, ľahká a lacná. Takú zatiaľ nemáme.

Rovnako veľká pozornosť sa venuje autám bez vodiča, ktoré budú riadené na základe mapovania okolia senzormi. Robia to „všetci“, lebo veria, že tadiaľ pôjde technologický pokrok a záujmy vyspelého sveta.

Autá bez vodičov sa testujú už niekoľko rokov, no ich masové využitie je stále v nedohľadne. Čo ich najviac brzdí?

Kľúčovou otázkou je zodpovednosť za haváriu. Ak nabúra váš softvér, ale nie vy, vzniká otázka, kto bude zodpovedný za škodu. Spolunažívanie klasických áut s autonómnymi môže byť celkom náročné. Vytvára to obrovský tlak na výpočtovú techniku, keďže všetky signály sa musia spracovať veľmi rýchlo, aby autu zostal nejaký čas na reakciu.

Ktoré faktory určujú, či sa nejaká technológia stane sľubnou a dostane sa do popredia, alebo nie?

V prvom rade sú to asi ekonomické záujmy. Pri vesmírnom či armádnom výskume sa pridávajú aj geopolitické faktory. Výraznou hnacou silou je aj spoločenský tlak. Napríklad v oblasti výskumu okolo ľudského genómu, ktorého cieľom je upraviť genetickú poruchu či liečiť choroby použitím kmeňových  buniek. Potom je tu ešte obyčajná zvedavosť.

Čo bolo podľa vás technologickou bublinou minulého roku?

Bolo toho viac, ale asi by som nehovorila o bubline. Niekedy sú, jednoducho, očakávania oveľa optimistickejšie ako skutočná realizácia. Vo farmaceutickom výskume sa to stáva pomerne často. Takisto sa to stáva pri rôznych energetických programoch a plánoch na udržateľné zdroje energie. Boli očakávania, ako fantasticky rýchlo sa to rozbehne. Sú štáty, ktoré do týchto programov investovali veľa peňazí, no myslím si, že progres ešte stále zaostáva za očakávaniami.

Keď sa v oblasti nanotechnológií, ktorým sa venujem, pozriem na očakávania v minulosti, tak to neboli nerealizovateľné predstavy. Tá cesta však býva väčšinou oveľa pomalšia ako prvotná vízia pri objave.

Spočíva budúcnosť moderných technológií v zodpovednom výskume a hľadaní obnoviteľných zdrojov?

Moderné technológie by mali byť, a často aj sú, čistejšie, ekologickejšie a múdrejšie. Navyše by nemali využívať materiály, ktoré sú jedovaté alebo zamorujú prírodu. Budúcnosť by mala byť orientovaná týmto smerom.

To, bohužiaľ, neznamená, že je to aj lacnejšie. Technológie, ktoré sú pre nás alebo životné prostredie priaznivejšie, sú spravidla nákladnejšie alebo je aspoň nákladné ich zavedenie. Práve preto sa zavádzajú len vo vyspelých krajinách a okolo 60 percent sveta takto vôbec nemôže uvažovať, lebo na to nemá peniaze.

Ktorá technológia ovládne rok 2016?

To si netrúfnem presne predpovedať, ale vo všeobecnosti to bude asi nejaká nanotechnológia. Jedným z nanoprogramov budú možno batérie – nielen pre spomínané elektromobily, ale všeobecne pre efektívne uskladňovanie energie. Takisto to bude určite nejaký súbor IT technológií, lebo ten sa rozvíja najrýchlejšie a má aj rýchleho adresáta.