Denník N

O bezbrehých limitoch hanby ministra školstva

Dotácie dostávajú školy, ktoré predstavujú to najhoršie, čo v slovenskom vysokom školstve pôsobí.

Autor je prodekanom FiF UK

Nepíšem tento text v týchto pohnutých dňoch preto, že ministrovi školstva už vyše týždňa štrajkuje viac ako desať percent učiteľov základných a stredných škôl a preňho naše deti prišli o 300-tisíc neodučených hodín. A dokonca nepíšem ani pre tie škandalózne predražené sifóny, keďže celkom nerozumiem ani fungovaniu tých osemeurových.

Napriek veľkej miere naivity takto formulovanej otázky adresovanej politikovi to robím – nehanbí sa Juraj Draxler, že z jeho ministerstva v posledných dňoch odišlo 5,7 milióna eur na financovanie dvoch súkromných vysokých škôl v Skalici a v Sládkovičove? Nepokladám to za absurdné preto, že sú súkromné, dokonca ma v tejto chvíli nezaujíma ani to dubiózne poórovsko-kmotríkovské pozadie za týmito finančnými transfermi, ale preto, že tieto dve vzdelávacie inštitúcie predstavujú to najhoršie, čo v slovenskom vysokom školstve pôsobí (a latka veru nie je nastavená vysoko, žiaľ).

Vidno to takpovediac voľným okom, ale stačí sa pozrieť do údajov o nezamestnanosti absolventov či do rebríčkov ARRA. Prípadne sa opýtať riaditeľa Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorý pôsobí na tomto ministerstve. Na VŠ Danubius má takmer polovica pedagógov viac ako jeden úväzok na slovenských vysokých školách. A nie, nie sú to zväčša tí špičkoví odborní asistenti, docenti či profesori, lebo ak by boli, riešili by veľké grantové projekty financované Agentúrou pre podporu vedy a výskumu alebo fondmi Európskej únie a nemali by čas chodiť na vysokoškolské učilištia. Takto iba robia hanbu stavu vysokoškolských pedagógov, pretože predstierajú, že je možné poctivo si plniť povinnosti pedagóga a vedca na viacerých vysokých školách naraz.

V Sládkovičove je jeden jediný akreditovaný doktorandský program (ktorého existencia je akou-takou zárukou vedeckej kvality vysokej školy). Len nedávno, v decembri, minister tejto ustanovizni pozastavil akreditáciu bakalárskeho študijného programu anglistika a amerikanistika. Nič lepšie nemôže ilustrovať „kvalitu“ vzdelávania ako fakt, že dokonca ani najnižší stupeň vysokoškolského štúdia nespĺňa elementárne podmienky na jeho realizáciu. A teraz sa dozvedám, že z peňazí jeho ministerstva nakupuje škola bez odborníkov na bakalárske štúdium anglistiky a amerikanistiky počítačové zariadenia na výučbu anglického jazyka, ktoré má pomôcť zvýšiť úroveň výskumu. Predpokladám, že aj minister sa pri čítaní týchto faktov trpko pousmial.

Na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici nemajú, chvalabohu, nijaký doktorandský študijný program a zo šiestich tam pôsobiacich profesorov sú piati cudzinci s úväzkami v zahraničí, ktorí sa v Skalici objavia – budem optimista – pravdepodobne raz za semester.

Čudujem sa však mlčaniu najvyšších predstaviteľov akademickej obce. Rád by som počul vyjadrenie Slovenskej rektorskej konferencie, najmä tých jej členov, ktorí reprezentujú to najlepšie, čo na akademickej pôde na Slovensku máme: rektora Univerzity Komenského v Bratislave či rektora Slovenskej technickej univerzity. Ale chýba mi aj hlas predsedu Slovenskej akadémie vied či predsedu Akreditačnej komisie. Teda rešpektovaných osobností akademickej obce, ktoré mlčia. Z falošnej solidarity? Z obavy, aby ich inštitúcie neprišli o možné budúce finančné injekcie prideľované ministerstvom?

Súperiť o financie v súťaži, v ktorej sa môžu dostať peniaze do Sládkovičova či Skalice (v ich súčasnom stave), je však nedôstojné a skôr či neskôr povedie do záhuby, pretože väčší výsmech do tváre kvalitných vysokých škôl si len ťažko predstaviť. Ešte k tomu v situácii, keď minulý rok Akreditačná komisia v zdĺhavom procese, do ktorého boli zapojení nielen domáci, ale aj zahraniční posudzovatelia, identifikovala 37 špičkových vedeckých tímov pôsobiacich na slovenských vysokých školách (19 z nich je na UK, štyri na našej fakulte, a nie, nie som členom ani jedného z nich, neprihrievam si teda svoju polievočku), pán minister ich s pompou mediálne prezentoval v rámci „tlaku na kvalitu“ a tieto tímy na svoj objektívne posúdený excelentný výskum zo štátneho rozpočtu nedostali ani vindru. Proste neuspeli v náročnej a nestrannej súťaži so špičkou zo Skalice či Sládkovičova.

Vážený pán minister, tvárou tvár týmto faktom, za ktoré nesiete politickú i morálnu zodpovednosť, sa v priamom prenose ako mydlová bublina rozplýva starostlivo budovaná gloriola kompetentnosti, konzekventných postojov a schopnosti viesť dialóg s akademickou obcou. Možno by stálo za to zvážiť (aj vzhľadom na tie sifóny a 8500 štrajkujúcich učiteľov), či nie je čas rezignovať na funkciu, aby ste sa nestali podobne tragikomickou figúrkou ako váš kolega z vlády, istý Viliam Č.

Protesty učiteľov

Teraz najčítanejšie