Denník N

Nobelova cena mieru putuje do väzenia. Iránke, ktorá aj spoza mreží bojuje za práva žien

Nobelovu cenu za mier za rok 2023 získala iránska ľudskoprávna aktivistka Narges Mohammadíová. Foto - TASR/AP
Nobelovu cenu za mier za rok 2023 získala iránska ľudskoprávna aktivistka Narges Mohammadíová. Foto – TASR/AP

Udelenie prestížnej ceny iránskej aktivistke je poctou odvážnym Iránkam, ktoré sú vystavené zastrašovaniu, obťažovaniu a politickému násiliu.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Iránska spisovateľka Narges Mohammadi bola už trikrát nominovaná na Nobelovu cenu za mier. Tento rok ju nakoniec aj získala.

Nobelova komisia udelila Nobelovu cenu za mier 2023 Narges Mohammadi pre „jej boj proti útlaku žien v Iráne a za presadzovanie ľudských práv a slobody pre všetkých“, ako uviedla nórska právnička a predsedníčka Nobelovho výboru Berit Reiss-Andersen.

Cenu si však veľmi pravdepodobne neprevezme. Mohammadi je v notoricky známom väzení Evin, kde iránsky režim zatvára politických väzňov už od 70. rokov.

Ide o jednu z najvýznamnejších iránskych aktivistiek za práva žien a zrušenie trestu smrti. Vlani ju pridali na zoznam BBC 100 inšpiratívnych a významných žien a tento rok získala tiež cenu PEN Sloboda písať.

Hoci dlhé roky svojej kariéry trávi za mrežami, neprestáva bojovať za práva iránskych žien. Nedávno poslala list, v ktorom opísala, ako dozorcovia mučia väzenkyne.

Roky za mrežami

V Iráne pracovala ako zástupkyňa riaditeľa Centra ochrancov ľudských práv. Ide o mimovládnu organizáciu, ktorú vedie Širin Ebadiová, laureátka Nobelovej ceny za mier z roku 2003. Ako novinárka Mohammadi pracovala pre viacero médií, do ktorých písala o právach žien a otvorene odsudzovala brutálny teokratický režim.

Za ľudské práva v Iráne bojuje od 90. rokov, keď bola aj prvýkrát zadržaná. Zdravotný stav sa jej vtedy vo väzení výrazne zhoršil a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie