KDH sa musí zmeniť. Inak skončí ako extrémistická strana
Ak chce KDH rásť a byť naozaj zástupcom kresťanského voliča na Slovensku, musí pochopiť, že už nie je tým KDH Záborskej, Hrušovského a Palka.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Kresťanskí demokrati sa prvýkrát od roku 2016 dostali opäť do parlamentu. Ak sme niektorí očakávali, že za ten čas sa v podhubí kresťanskej demokracie vyprofilovali zaujímavé osobnosti, ktoré by mohli – najmä ideovo – posunúť prispatého politického mastodonta bližšie k modernej kresťanskej strane, museli sme ostať sklamaní. Až na zopár mien bola kandidátka KDH fádna, bez výraznejších mien a najmä bez mozgov, ktoré reflektujú ducha doby nielen spoločensky, ale aj teologicky.
Z tohto pohľadu, vychádzajúc z toho, čo zo strany KDH zaznelo v predvolebných debatách, to vyzerá tak, že hnutie celé tie roky prešľapovalo na jednom mieste a akoby čakalo, že len naskočí do rozbehnutého vlaku, keď pôjde opäť okolo. Ibaže vlak s nálepkou „Slovensko a moderná Európa“ necúval, ani nekrúžil v pomyselných dejinných elipsách.
To, že konzervatívni voliči potlačili Majerského káru tak silno, aby sa stihla pripojiť aspoň ako posledný vozeň, znamená skôr to, že jej chceli dať ešte poslednú šancu zmeniť sa.
Aj pri súčasnom KDH, možno ešte oveľa viac ako kedysi pri tom Čarnogurského a Hrušovského, totiž platí, že stranu až príliš zväzujú kultúrno-etické pozície, ktorých neoblomnosť veľakrát presadzuje tvrdšie ako samotná katolícka cirkev.
To možno imponuje
