Denník N

Únia má plán pre migrantov, ak bude kríza. Maďari boli proti, Slovensko sa zdržalo

Preplnená loď, ktorá sa potopila pri Grécku. Foto - TASR/AP
Preplnená loď, ktorá sa potopila pri Grécku. Foto – TASR/AP

Európska únia chce, aby členské štáty konečne riešili migráciu spoločne. Nedarí sa to už osem rokov, no teraz sa k tomuto cieľu priblížila.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Buď ich prijmite, zaplaťte alebo aspoň pomôžte inak. Zároveň nedovolíme, aby sem nepriateľské krajiny schválne zvážali migrantov a utečencov z tretích krajín s jediným cieľom – poškodiť nás.

Tak by sa dal stručne zhrnúť princíp, akým chce Európska únia bojovať proti neočakávanej migrácii na svojich vonkajších hraniciach. Ale bude sa to týkať len kríz a nie „bežných časov“, keď do Európy prúdia relatívne udržateľné vlny migrantov a utečencov. Zároveň zatiaľ nerieši, ako sa vyrovnať s migrantmi, ktorí putujú medzi jednotlivými krajinami EÚ, rieši len tých, ktorí sa ocitnú na vonkajších hraniciach schengenu.

V stredu sa na tom predbežne dohodli členské štáty Európskej únie. Na schválenie komplexnej migračnej politiky však ešte potrebujú čas a ten sa im kráti – chcú to stihnúť do budúcoročných volieb do Európskeho parlamentu naplánovaných na máj 2024.

Súčasný stav prílevu migrantov do EÚ už dnes mnohí vnímajú ako krízový a porovnávajú ho s utečeneckou vlnou, akú európsky kontinent zažil v roku 2015.

Krízový plán

Legislatíva dostala prezývku „krízový manažment“ a je to časť niečoho oveľa väčšieho, čo nazývajú Migračným paktom. Ten by mal riešiť spoločný postup EÚ pri migrácii, ale nedarí sa ho schváliť už osem rokov a je to jeden z najambicióznejších plánov Únie celkovo.

V mnohých členských krajinách je považovaný za kontroverzný.

Špeciálne, keď sa v tom-ktorom štáte konajú voľby a tie často rozhoduje práve postoj jednotlivých strán k migrácii. Momentálne je takým príkladom Poľsko, kde si ľudia zvolia nový parlament a vládu o niečo vyše týždňa – 15. októbra.

„Je to posledná časť celého balíka reformy migračnej a azylovej politiky, na ktorej doteraz nebola dohoda,“ vysvetľuje pre Denník N Radovan Geist z portálu Euractiv.sk.

„Zároveň je kľúčová: mechanizmus zjednodušene určuje pravidlá pre výnimočné situácie, keď sa členská krajina ocitne nečakane a z externých dôvodov pod veľkým migračným tlakom.“

Na krízovom manažmente je zatiaľ stále len čiastočná dohoda a ani s tou nesúhlasili dve krajiny – podľa nemenovaných zdrojov Euronews hlasovali proti len

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Európska únia

Migrácia

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie