Zažívame krízu občianskej zdvorilosti?

Autor je teológ a etik

Už v 90. rokoch minulého storočia poprední americkí akademici, publicisti, ale aj bežní občania so znepokojením hovorili o „kríze zdvorilosti“ v Spojených štátoch amerických. V tom období bolo publikovaných viacero zaujímavých diel analyzujúcich danú problematiku. Jedným z nich bola kniha Civility: Manners, Morals, and the Etiquette of Democracy (Zdvorilosť: spôsoby správania sa, morálne zásady a etiketa demokracie), ktorú napísal profesor práva na Yalovej univerzite a sociálny kritik Stephen L. Carter.

Ak sme v Spojených štátoch dlhšie žili alebo sme túto krajinu navštívili, môže sa nám zdať nepochopiteľné, o akom probléme je vlastne reč. Samozrejme, aj tu sa stretneme s prejavmi nezdvorilosti vo verejnom priestore, ale málo nasvedčuje tomu, že by išlo o nezdvorilostnú epidémiu. Návštevník sa zo Spojených štátov nevracia s pocitom, že z dôvodu „krízy zdvorilosti“ sa tam už nechce vrátiť alebo by si tam nedokázal predstaviť žiť.

Dôvod, prečo takýto pocit návštevníci väčšinou nemajú, je, že často prichádzajú z krajín, kde je stupeň zdvorilosti na nižšej úrovni ako v Spojených štátoch. Naopak, dôvod, prečo niektorí americkí sociálni kritici hovoria o „kríze“, je, že stav spoločnosti často hodnotia vo svetle judeokresťanského štandardu morálky, demokratických ideálov a historickej skúsenosti svojej krajiny.

Súčasná popularita prezidentského kandidáta Donalda Trumpa a celková predvolebná atmosféra ukazujú, že pre značnú časť americkej populácie „zdvorilosť“ nemusí byť takou dôležitou hodnotou, ako to bolo v minulosti. Sú aj iné sféry verejného života, ktoré naznačujú, že v Spojených štátoch v posledných desaťročiach skutočne v niektorých oblastiach došlo k úpadku občianskej zdvorilosti, ktorý môže byť mnohými vnímaný ako kríza.

Internet, vec diabla?

Situáciu na Slovensku opisovať azda veľmi netreba. Priestorom, kde sa možná „kríza zdvorilosti“ prejavuje asi najmarkantnejšie, sú webové diskusné fóra a sociálne siete. A to najmä vtedy, keď sa v spoločnosti riešia dôležité témy: voľby, kultúrno-etické otázky či migračná a utečenecká kríza. Ak si niekto myslel, že s referendom o rodine úroveň internetovej diskusie už nemôže klesnúť nižšie, mýlil sa. Nové dno sa dosiahlo v súvislosti s ľuďmi na úteku.

Carter vo svojej knihe poznamenal, že automobil sa stal „vecou diabla, ktorá dostáva z nás to najhoršie“. Dnes môžeme povedať, že ňou je internet. Ad hominem útoky a urážky, neúcta a nevraživosť, hašterivosť, zavádzajúce a lživé informácie, či limitovaná schopnosť viesť zmysluplný dialóg, sú všadeprítomnou realitou virtuálneho verejného priestoru.

Z doterajšej činnosti prezidenta Andreja Kisku je zrejmé, že sa okrem iného usiluje prispieť k zvyšovaniu kultúry zdvorilosti na Slovensku. A existuje množstvo ďalších verejne činných osôb, ktorých pôsobenie charakterizuje zdvorilosť a sú dobrým príkladom pre celú spoločnosť. Zdvorilosť nie je samozrejmosť, ak máme o niečom hlboké presvedčenie a slobodu ho prejaviť.

Keď hovorím o zdvorilosti, nemám na mysli kultúrne podmienené normy spoločenského správania, nevyslovovanie morálnych súdov, politickú korektnosť, alebo pasívny postoj voči nespravodlivosti. Mám na mysli také správanie, ktoré vychádza z rešpektovania prirodzenej dôstojnosti a ontologickej rovnosti všetkých ľudských bytostí. Správanie, ktoré druhého človeka podceňuje, ponižuje, zosmiešňuje, či uráža, je s takto poňatou zdvorilosťou nezlučiteľné.

Zdvorilosť teda možno chápať ako vonkajší prejav vnútorného morálneho postoja – či už je tento formovaný biblickým „miluj blížneho ako seba samého“, Augustínovým „neubližuj a pomôž, keď môžeš“, Kantovým abstraktným „konaj tak, aby si používal ľudstvo ako vo svojej osobe, tak v osobe druhého vždy zároveň ako účel a nikdy len ako prostriedok“, alebo iným morálnym princípom.

Kedy človek zlyháva

Kríza zdvorilosti je teda hlbší problém, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať – ide o viditeľný prejav chorého morálneho stavu spoločnosti. Vždy, keď sa človek správa nezdvorilo voči druhému, najmä slabšiemu, zlyháva ako morálna bytosť. Avšak nielen to. Carter a ďalší, ktorí sa touto otázkou hlbšie zaoberajú, poukazujú nielen na spojitosť medzi zdvorilosťou a morálkou, ale tiež zdvorilosťou a demokraciou.

Ako zdôraznil už Alexis de Tocqueville, demokratická spoločnosť nemôže zdravo fungovať bez cnostných občanov. Napriek úspešnému príbehu, ktorý má Slovensko za sebou, by bol stav slovenskej demo­kracie dnes lepší, ak by sme po roku 1989 mali viac na zreteli, že pre demokratickú formu zriadenia nie sú dôležité len systémové zmeny ako zabezpečenie slobodných volieb, slobody prejavu, či oddelenie zložiek moci, ale aj formovanie morálne zodpovedných občanov.

Čím je takých občanov v spoločnosti menej, tým viac je spoločnosť regulovaná príkazmi, zákazmi a nariadeniami najmä zo strany štátu. Strach z porušenia zákona môže síce čiastočne regulovať problematické správanie, vrátane hrubej nezdvorilosti, má však značne obmedzenú schopnosť ich morálne formovať. To je úlohou inštitúcií občianskej spoločnosti, v ktorej majú nezastupiteľnú úlohu rodina, škola a cirkev.

Ako na zdvorilosť

Jednou z najväčších výziev slobodnej a demokratickej spoločnosti je zachovanie jednoty v rôznosti. Súčasťou takejto spoločnosti vždy bude nesúhlas a jeho verejné prejavenie je po desaťročiach totalitarizmu vítanou zmenou. Zdvorilosť a iné občianske cnosti sú však potrebné, aby nesúhlas neprerástol v postoje a činy, ktoré sú deštruktívne pre demokratickú i ľudskú komunitu.

Správne chápaná zdvorilosť nie je prekážkou pre presadzovanie spravodlivosti v spoločnosti. Naopak, je jednou z podmienok na položenie dobrých základov, na ktorých sa slobodnejšia, spravodlivejšia a mierovejšia spoločnosť dá budovať. Martin Luther King, Jr., Nelson Mandela alebo Václav Havel dobré chápali, že morálne zlo sa nedá poraziť nenávisťou.

Blížiace sa parlamentné voľby sú ďalším pokušením k občianskej nezdvorilosti a ak mu podľahneme, výsledkom bude viac fragmentovaná a frustrovaná spoločnosť. Nedovoľme, aby bolo presadzovanie ideologických presvedčení a volebných preferencií oddelené od zdvorilosti ako nevyhnutného komponentu morálneho a demokratického života.