Prezidentka vstúpila do zostavovania vlády: Mala by som problém s obvineným ministrom vnútra

Prezidentka Zuzana Čaputová hovorí, že by mala problém vymenovať za ministra vnútra obvineného človeka – a dala jasne najavo, že je ochotná zasiahnuť, keby sa mal na túto pozíciu dostať niekto, kto má problém so zákonom.

Zásadne tak vstupuje do diskusií o zostavovaní vlády v momente, keď sa predseda Hlasu Peter Pellegrini rozhoduje, či vezme ponuku Roberta Fica na vládu so Smerom alebo pôjde s trojicou strán Progresívne Slovensko, KDH a SaS.

„Prezident či prezidentka nie je iba poštárom vôle medzi navrhovateľom a navrhovaným, možnosti však nie sú nekonečné,“ hovorí prezidentka Čaputová.

Kaliňák, Gašpar a kto je tu obvinený a kto vyšetrovaný

„Osoba obvinená, ktorá by mala byť ministrom vnútra a pod ktorú by mal spadať policajný zbor a policajný prezident, to by som považovala za veľmi spornú nomináciu,“ vyhlásila prezidentka v Na telo TV Markíza.

Opäť tak otvorila debatu o tom, ako veľmi môže prezidentka vstupovať do výberu konkrétnych mien vo vláde.

Problém s možným obvineným ministrom vnútra je v prípadnej vládnej zostave Smeru, Hlasu a SNS. Na kandidátke Smeru sa do parlamentu dostalo viacero obvinených a vyšetrovaných ľudí, ďalší sú v posledných mesiacoch v bezprostrednej blízkosti Roberta Fica.

Predovšetkým ide o to, či by chcel Fico vrátiť na post ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý sa do parlamentu prekrúžkoval na druhom mieste kandidátky Smeru.

„Ak mám správnu informáciu vzhľadom na všetky 363 a iné okolnosti, nie som si úplne istá, ale myslím si, že obvinenie uňho trvá, ak sa nemýlim. V tomto by som to vnímala ako prekážku,“ povedala prezidentka a pomenovala, že situácia v jeho prípade je neprehľadná pre paragraf 363.

Kaliňák v skutočnosti teraz nie je obvinený – hoci ešte nedávno bol v dvoch prípadoch. V auguste tohto roku mu generálna prokuratúra Maroša Žilinku zrušila podľa paragrafu 363 obvinenie v kauze doplácania platu bývalému prezidentovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Ešte vlani v novembri Kaliňákovi a aj Robertovi Ficovi zrušili podľa paragrafu 363 obvinenie v kauze Súmrak pri zločine založenia zločineckej skupiny a z ohrozenia daňového tajomstva.

V oboch týchto prípadoch pritom vyšetrovanie ďalej beží a nie je vylúčené, že Roberta Kaliňáka opäť obvinia.

Jedným z obvinených zvolených poslancov Smeru je bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. V prípade zneužívania polície na politické ciele s názvom Očistec už na súd podali obžalobu. V kauze Súmrak aj jemu obvinenie zrušila generálna prokuratúra.

V kauze Očistec sú aj ďalší bývalí policajní funkcionári – Peter Hraško a Róbert Krajmer.

Z ľudí blízkych Smeru ešte pri nomináciách do vlády prichádza do úvahy napríklad aj advokát Marek Para podozrivý z toho, že pomáhal s diskreditovaním prokurátora špeciálnej prokuratúry Vasiľa Špirka. Súd vrátil obžalobu späť do prípravného konania.

Pri otázke, či by prezidentka menovala za ministerku vnútra Denisu Sakovú z Hlasu, Zuzana Čaputová povedala, že nechce ísť meno po mene. Hovorila však argumenty skôr za to, že keďže Saková nie je ani vyšetrovaná, skôr by rešpektovala nomináciu budúceho premiéra. „Musím obstáť v tom, že to nie je dojmológia. Vláda má silný mandát z volieb. Keď budúci premiér navrhne ľudí, ktorí nie sú odborne spôsobilí, je to jeho problém,“ hovorila ešte.

Saková bola v minulosti štátnou tajomníčkou Roberta Kaliňáka, teraz je dvojkou Petra Pellegriniho v Hlase – a hovorí sa o nej ako o možnej kandidátke na post ministerky vnútra v oboch možných vládnych zostavách.

Prezidentka odpovedala aj na iné možné personálne nominácie. Na  otázku, či by vymenovala Tomáša Tarabu (za SNS) za ministra školstva či Ľuboša Blahu (Smer) za ministra zahraničných vecí, jasne neodpovedala. Je to podľa nej hypotetická otázka. Dodala však, že si nechce predstavovať „čierne scenáre“.

„Nechajme sa prekvapiť, či bude takýto niekto nominovaný, a potom mojou jasnou reakciou,“ dodala na otázku, či by vzhľadom na svoje zahraničnopolitické smerovanie Blahu vymenovala za ministra zahraničných vecí.

Môže prezidentka odmietnuť návrhy na ministrov?

Najznámejší prípad odmietnutia nominácie na post ministra vnútra je z roku 2018. Prezident Andrej Kiska vtedy po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a demisii vlády Roberta Fica odmietol vymenovať na prvý pokus vládu Petra Pellegriniho.

Dôvodom bol vtedy Jozef Ráž, navrhnutý na ministra vnútra. Ráž bol vtedy šéfom úradu ministerstva zdravotníctva u Tomáša Druckera a zakrátko vyšlo najavo, že sa pozná s Robertom Kaliňákom „z motoriek“.

Viacerí ústavní právnici vtedy hovorili, že prezident Kiska koná „na hrane svojich ústavných právomocí“.

Mierne iná situácia, ako keď padne vláda a mení sa premiér uprostred volebného obdobia, je keď prezident menuje novú vládu bezprostredne po voľbách. Aj v takom prípade však má prezident významné slovo.

Radoslav Procházka v knihe Kráľ otec o období po voľbách píše, že „hlava štátu nie je návrhom predsedu vlády striktne viazaná a môže ho odmietnuť“.

Odvoláva sa pritom aj na názor troch ústavných expertov – Jána Drgonca, Milana Čiča a Ladislava Orosza, že „vyhovieť takému návrh hlava štátu nemusí“. Zdôrazňuje zároveň, že by prezidentka nemala takto váhať pri samotnom mene premiéra. Podobne o tom teraz Procházka hovoril aj v SME.

Ako Pellegrini vyzval Čaputovú na prevzatie iniciatívy pri Hegerovi

V podobnej situácii, ako keď Roberta Fica na poste premiéra striedal Peter Pellegrini, bolo Slovensko aj na jar 2021 po páde vlády Igora Matoviča.

Vtedy sa ozval Peter Pellegrini. Pripomenul, že kým prezidentka nevymenuje nového premiéra, má možnosť s budúcim šéfom kabinetu vyjednávať o tom, koho si vie alebo nevie predstaviť v budúcej vláde.

Pellegrini Čaputovú v roku 2021 otvorene požiadal, aby tento vplyv využila tak, ako to využil exprezident Andrej Kiska. „Bol by som veľmi rád, keby prezidentka prevzala iniciatívu,“ povedal Pellegrini na konci marca 2021.

Vyšetrovaných ľudí majú aj v Hlase. Napríklad bývalý minister hospodárstva a životného prostredia Peter Žiga je podozrivý, že podplácal sudkyňu Najvyššieho súdu Katarínu Pramukovú v prípade elektrárne Gabčíkovo.

V prípade Miroslava Výboha sa spomína aj kandidát na premiéra a predseda Hlasu Peter Pellegrini – ten však nie je obvinený. Ide o obvinenie oligarchu Smeru Miroslava Výboha, že si ešte za éry Smeru vypýtal od bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho a podnikateľa v IT Michala Suchobu 150-tisíc eur a že povedal: „Pelle ďakuje.“ Najvyšší súd tento týždeň prikázal sudcovi Špecializovaného trestného súdu Michalovi Trubanovi, aby prípad otvoril – nijak tam však nefiguruje Pellegrini, nie sú žiadne priame dôkazy proti nemu.

Prezidentka: Štrnásť dní na dohodu o vláde si vypýtal Fico

Predseda Smeru Robert Fico dostal na získanie väčšiny v parlamente štrnásť dní, lebo o to sám požiadal, povedala ešte v nedeľu prezidentka Zuzana Čaputová. „Ja som s tým súhlasila,“ dodala. Termín vyprší v pondelok 16. októbra.

Podľa prezidentky v minulosti dostali predsedovia najsilnejších strán po voľbách aj kratšiu lehotu. Časový limit je podľa nej dôležitý najmä preto, že do mesiaca musí prezidentka určiť ustanovujúcu schôdzu, kde sa bude voliť napríklad predseda parlamentu, a to už na základe koaličnej dohody.

Ak by sa Robertovi Ficovi nepodarilo získať väčšinu, takto by mal na vytvorenie koalície čas aj predseda ďalšej strany v poradí, teda Michal Šimečka.

Prezidentka v TV Markíza povedala, že ak Robert Fico získa väčšinu v parlamente skôr ako o dva týždne, môže kedykoľvek prísť. Poverenie Roberta Fica ako predsedu strany s najsilnejším mandátom na zostavenie vlády podľa nej vyplýva z ústavnej tradície.

Vysvetlila, že Robert Fico nemá ukázať, kto bude minister v novej vláde, ale len to, že má väčšinu v parlamente. Na vláde sa potom môžu dohadovať dlhšie ako dva týždne.

Po štrnástich dňoch poverenie pre Fica podľa prezidentky exspiruje a poverenie by dostal predseda ďalšej strany v poradí – Progresívneho Slovenka – Michal Šimečka.

Prezidentka v Markíze vysvetľovala aj to, ako prebiehalo rokovanie, keďže ich vzťahy sú napäté. Ikonickou sa stala fotografia z ich rokovaní, kde sedeli v paláci a počas fototermínu sa Robert Fico pokúsil o pár slov a o úsmev, no potom sa na seba nepozerali ani sa nerozprávali.

Prezidentka pred predčasnými voľbami podala na Roberta Fica žalobu na ochranu osobnosti. Dôvodom sú „hrubé klamstvá a vymyslené obvinenia, ktoré o nej neustále šíri“.

Robert Fico aj ďalší predstavitelia Smeru o prezidentke Čaputovej opakovane hovoria ako o „americkej agentke“. V rôznych obmenách o nej tvrdia, že obhajuje „zahraničné záujmy“ a nie slovenské alebo ju riadi „americká ambasáda“. Proti takýmto vyjadreniam sa prezidentka rozhodla brániť.

Prvýkrát sa tak stalo, že sú vzťahy medzi prezidentom a možným budúcim premiérom takéto komplikované.

Prezidentka povedala, že na spoločnom stretnutí sa nerozprávali o ich osobných vzťahoch. „Sú zložité, to nepopieram,“ hovorila. Aj Robert Fico pred voľbami ohlasoval, že na prezidentku podá žalobu. Čaputová predpokladá, že išlo len o predvolebnú rétoriku.

Rokovanie s Robertom Ficom označila Čaputová za vecné a pragmatické. Dodala, že si uvedomuje svoje povinnosti a bude ich plniť, aj keby bol Fico predseda vlády. „Je to rešpekt voči voličom,“ povedala.

Stále sú možné dve vlády, neuvažovala o poverení pre Pellegriniho

Prezidentka vidí dve možné vlády – Smeru alebo štvorkoalícia na čele s Progresívnym Slovenskom. Pellegrini je podľa prezidentky pripravený rokovať o štvorkoalícii a tejto vláde dáva tiež šancu na vznik.

„Neviem, že by sa tu črtala nejaká tretia zostava,“ povedala prezidentka v Markíze s tým, že neuvažovala o tom, že by poverila Petra Pellegriniho zostavovaním vlády.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka pritom v sobotu potvrdil, že ponúkli Hlasu post premiéra.

Prezidentka apeluje na politikov a poslancov, aby urobili všetko preto, aby vládu zostavili, lebo inak budú riešením len predčasné voľby.

Ak by väčšinu nevedeli preukázať Fico ani Šimečka, nový parlament sa bude musieť podľa nej dohodnúť na termíne nových predčasných volieb a dovtedy by vládla úradnícka vláda na čele s Ľudovítom Ódorom. „Dúfam, že k ničomu takému Slovensko nesmeruje,“ povedala prezidentka.

V pondelok sa má prezidentka stretnúť ešte s predsedami SNS Andrejom Dankom a SaS Richardom Sulíkom. Danka sa chce pýtať napríklad aj na zabezpečenie jednoty jeho klubu, keďže je jediný z desiatich poslancov členom strany SNS. Ostatní zvolení poslanci sú z iných subjektov, a tak sa nemusia riadiť tým, čo predseda SNS vyrokuje. Prezidentka sa na stabilitu klubu SNS bude pýtať, ale je to podľa nej vec budúceho predsedu vlády.