Denník N

Unikátna mapa: Pozrite si, ako v Bratislave a jej okolí volili vaši susedia

Bratislava nie je len svetlomodrá „guľôčka“, v ktorej si voliči vyberajú PS a SaS. Červené enklávy voličov Smeru či Hlasu nájdete na viacerých sídliskách – v Petržalke, vo Vrakuni či pri Žabom majeri.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Keď počas volebnej noci Denník N publikoval projekciu končených výsledkov, ktorá nepredpokladala víťazstvo Progresívneho Slovenska, niektorí čitatelia reagovali, že sa to ešte zmení, keď do systému nabehnú výsledky z hlavného mesta.

Rozdiel medzi Smerom a progresívcami sa však výrazne nemenil, ani keď do systému pribudli bratislavské okrsky. PS v priebežných výsledkoch rástlo, no Smer veľmi neklesal. Vo veľkých bratislavských okrskoch si totiž pripisoval aj 20-percentné zisky.

A hoci sú na volebnej mape Slovenska všetky mestské časti Bratislavy – a aj obce v jej bezprostrednom okolí – zafarbené na svetlomodro, vôbec to neznamená, že Bratislavčania sú vo svojich volebných rozhodnutiach jednotní.

Denník N sa pozrel na volebné správanie v Bratislave ulicu po ulici, blok po bloku. A keďže Bratislavčania nežijú len v administratívnych hraniciach mesta, ale aj v obciach a satelitoch v jeho okolí, venovali sme pozornosť aj im.

Vznikla tak unikátna mapa zobrazujúca volebné výsledky na úrovni volebných okrskov. Môžete na nej vidieť, ako volila vaša ulica. Mapu možno približovať a po kliknutí na okrsok sa vám zobrazia podrobné výsledky.

Čím červenšie je územie na mape, tým viac tam voliči volili ľavicové, populistické, prípadne extrémistické strany. A čím modrejšie, tým viac tam bolo preferované Progresívne Slovensko a SaS.

Protestné hlasy vnútri mesta

Po preskúmaní mapy sa každý presvedčí, že Bratislava nie je len svetlomodrá „guľôčka“ (v minulosti svetlozelená či tmavomodrá) na volebnej mape.

Hlavné mesto je už zo svojej podstaty výrazne rozmanitejšie, než sa môže na prvý pohľad zdať. Aj v jeho vnútri nájdeme lokality, ktoré sa vymykajú z predstavy o silnej podpore progresívcov.

Najčervenejšími lokalitami na mape sú Rendez, oblasť pri Žabom majeri, Stavbárska ulica vo Vrakuni, 12-poschodové paneláky na Korytnickej ulici v Podunajských Biskupiciach či terasové bytové domy na Rovniankovej ulici v Petržalke.

Sú to zároveň lokality, kde si v roku 2020 dobré volebné zisky pripisovali aj kotlebovci. Na Stavbárskej ulici, Bratislavčanom dobre známej aj ako Pentagón, mali podporu 8,3 percenta. V týchto voľbách tam strany Smer, Hlas, SNS a Republika uhrali bezmála 50 percent.

Pentagón. Foto N – Tomáš Hrivňák

Vo volebný deň by však na prvý pohľad cudzincovi nenapadlo, že táto oblasť má zlú reputáciu ako miesto s vysokou kriminalitou.

„A načo?“ zareagovala žena s cigaretou v ruke na otázku, či sleduje politiku. Pred neslávne slávnym bytovým domom na múriku pozorovala, ako sa malé deti hrajú na ihrisku.

„Potrebujete niečo?“ pridal sa hneď k rozhovoru mladý Róm. Keď pochopil, o čom je reč, jemne sa usmial: „Politika? To néé.“ Jednou z typických čŕt volebného správania v tejto lokalite je nízka volebná účasť. Tento rok tam do volebnej miestnosti na základnej škole na Železničnej ulici prišlo len 44 percent oprávnených voličov. Na porovnanie – celobratislavská účasť bola 75 percent.

Pred vchodom do Pentagónu pôsobí trochu bezradne trojčlenná rómska rodina, vo Vrakuni zmenili pred voľbami okrsky a tak otec, matka a dcéra nevedia, kam majú ísť voliť.

Pentagón. Foto N – Tomáš Hrivňák

Koho budú voliť? „Nemám sa za čo hanbiť, Pellegriniho,“ odpovie najmladšia z nich. Páči sa jej, že má umiernený postoj voči LGBTI+ ľuďom. „Ľudia sú ľudia a mali by žiť, ako chcú, a ľúbiť, koho chcú,“ hovorí a otec pritakáva. Dcéra však vzápätí dodá, že si nemyslí, že by ľudia mali mať právo povedať, že „sú strom alebo čo“.

Ide o pomerne rozšírenú dezinformáciu, že aktivisti za práva transrodových ľudí chcú umožniť zmenu pohlavia na takmer čokoľvek. S podobnými klamstvami pracoval vo volebnej kampani Smer či Republika.

Pred ďalším vchodom do Pentagónu postáva mladík v čiernom, predstavil sa ako Andrej a nemal čas ani chuť na rozhovor. Bol jediným voličom Progresívneho Slovenska, ktorého sme vo Vrakuni stretli. Volil ich však v roku 2020 a tentokrát volebné právo nevyužil, pretože vtedy jeho hlas prepadol.

Pentagón. Foto N – Tomáš Hrivňák

Zhovorčivejšie boli dôchodkyne Anna a Soňa, ktoré mierili z jednej volebnej miestnosti do druhej, pretože zistili, že po zmene okrskov tento rok nevolia tam, kde boli roky zvyknuté, a patrične okomentovali, že ich o tom nik neinformoval v „rádiu alebo na letáku“. Anna si vybrala Hlas a Soňa Sme rodina, pretože Kollár je „jediný normálny“.

Jednou zo zlých praxí slovenských volieb je absencia centrálneho registra stálych volebných okrskov. Kto má ísť kam voliť, určuje pred každými voľbami starosta. V niektorých mestách a mestských častiach sa snažia zachovať kontinuitu a voličov informovať aj pomocou interaktívnych máp. Sú však aj také, kde sa okrsky menia s každými voľbami a voliči nie sú informovaní skoro vôbec.

Ďalšia do ankety pred Pentagónom bola mladá žena: volila Smer, pretože nechce, aby vyhralo PS. Ako dôvod uviedla LGBTI+ „agendu“ progresívcov. Aj ona zopakovala niektoré dezinformácie o pohlaviach. „To mi nepripadá normálne,“ povedala.

Najdlhšie sme sa rozprávali so ženou, ktorá sa vracala domov s nákupom, no ešte predtým sa zastavila aj vo volebnej miestnosti. V Pentagóne žije 40 rokov a s pobavením sa spýtala, či sa tu nebojíme.

Oblasť sa za posledné roky výrazne zmenila a ona ju v súčasnosti považuje za najbezpečnejšiu štvrť v Bratislave, aj keď v minulosti mala viac zlých skúseností. „Nikto nemá viac bezpečnostných kamier ako my.“

Pentagón. Foto N – Tomáš Hrivňák

Volila prvýkrát v živote a vybrala si Smer. Motivovala ju k tomu Matovičova vláda, ktorú považuje za najhoršiu vo svojom živote. Z ostatných strán poznala Progresívne Slovensko, nie v dobrom – pre zrovnoprávňovanie LGBTI+ ľudí, ktoré mala strana v programe. „Pripadá mi to zvrátené, že to chcú učiť naše deti,“ vysvetľovala.

Iné politické strany vôbec neregistrovala. „Poznám len Smer,“ zdôraznila. Za vlády tejto strany neboli veci také zlé, ako sú teraz. „Bolo takto zle vtedy?“ spýtala sa, ukázala na poloprázdnu nákupnú tašku a posťažovala sa na drahé potraviny.

Nižšia účasť na voľbách a silnejšia podpora ľavicových a populistických strán v lokalitách ako Vrakuňa však nevyhnutne nesúvisí len s takzvanými kultúrno-etickými postojmi. Ako naznačuje najstaršia z respondentiek, ktorá si vybrala Smer, súvisí aj s koncentráciou sociálne zraniteľnejších obyvateľov v týchto lokalitách. To má svoje korene v sociálnej a bytovej politike štátu a samospráv.

Napríklad Rendez či oblasť v okolí Žabieho majera sú od mesta fakticky odrezané. Oddeľuje ich železnica alebo priemysel. A čiastočne to platí aj o panelákových blokoch vo Vrakuni a v Podunajských Biskupiciach.

Volebná podpora Smeru v Bratislave a jej okolí, voľby 2023. Mapa – Daniel Kerekes

V sociológii mesta existuje hypotéza, že chudoba sa v mestách koncentruje skôr na východných okrajoch. Súvisí to so smerom vetra. V minulosti boli mestá oveľa menšie. Bratislava ešte pred sto rokmi výrazne nepresahovala hranice dnešnej mestskej časti Staré Mesto. Okolo miest sa potom postupne rozvíjal priemysel a to znamenalo aj znečistenie ovzdušia.

Keďže v Európe fúka vietor prevažne zo západu na východ, v európskych metropolách sa priemysel znečisťujúci ovzdušie umiestňoval na východný okraj mesta. Ako sa mestá ďalej zaľudňovali, potreba bývať sa rozširovala aj za okraj miest. Pre znečistený vzduch bolo bývanie na východ od priemyselných areálov menej atraktívne, teda aj lacnejšie a dostupnejšie.

To čiastočne vysvetľuje aj volebnú mapu Bratislavy. Konkrétnejšie – silnejšiu ľavicovú podporu na východ od priemyselného areálu Slovnaft.

Nie je sídlisko ako sídlisko

Citeľnejšia podpora Smeru a Hlasu je teda na sídliskách. Najmä tých väčších panelových zo 60. až 80. rokov. Menovite v Petržalke, Dúbravke či v Devínskej Novej Vsi.

Staršie sídliská bližšie k mestu sú vo volebnom správaní menej ľavicové. Typicky to platí pre Karlovu Ves.

Podobné vzorce nájdeme v každom väčšom meste, ktoré rástlo v komunistickom Československu v období industralizácie. Súvisí to so špecifickou bytovou a migračnou politikou komunistov. A následne s tým, že bývanie na panelákových sídliskách bolo ešte dlho po revolúcii považované za menej atraktívne, a teda lacnejšie a dostupnejšie.

Na príklade Petržalky však vidno, ako sa sídlisko mení. Sever, ktorý je bližšie k mestu, je modrejší. Centrum Bratislavy sa akoby „prelieva“ na pravý breh Dunaja. Predĺženie električkovej trate zatiaľ len na začiatok tohto sídliska v roku 2016 tento proces urýchlilo. To, že sa zo severnej časti Petržalky stáva mýtické „širšie centrum“, ktoré tak radi používajú realitní makléri, vidieť aj na volebnej mape.

V Petržalke za pozornosť stojí aj okrsok s najvyšším poradovým číslom – 95.

Prečo?

V minuloročných komunálnych voľbách tam volebné výsledky pripomínali skôr volebné výsledky v Bielorusku. Primátor Matúš Vallo tam získal neuveriteľných 88 percent.

Ide o novovybudovanú štvrť Slnečnice, konkrétne Slnečnice Viladomy, kde je najväčšia koncentrácia voličov Progresívneho Slovenska – v týchto voľbách tam získali 49,7 percenta.

Slnečnice, časť Viladomy. Foto N – Tomáš Hrivňák

Počas volebnej soboty sa väčšina ľudí zdráhala povedať, koho chcú voliť. „Voľby sú tajné,“ vysvetľoval párik so psom. Pred volebnou miestnosťou sa dal do reči aspoň Martin, zatiaľ čo sa jeho dieťa hralo na ihrisku. Pred štyrmi rokmi volil koalíciu PS/Spolu a aj tento rok dal hlas progresívcom. „Aj keď teraz majú podľa mňa možno slabšiu kandidátku ako vtedy.“ Nemal by problém ani s SaS, kedysi ich volil.

Slnečnice, časť Viladomy. Foto N – Tomáš Hrivňák

Neďaleko volebnej miestnosti sme stretli kočíkujúcu Katku, ktorá v roku 2020 volila Za ľudí a tentokrát uvažovala nad Demokratmi, no napokon ich zavrhla, pretože by nešli do vlády s Hlasom a bolo jej jasné, že bez tejto strany sa nedá vyskladať vláda bez Smeru.

Katka podrobne sledovala predvolebnú kampaň a najdôležitejšie témy pre ňu sú školstvo a zdravotníctvo. Volila PS, aj keď má výhrady voči ich programu, ktorý sa jej miestami zdá naivný a nerealistický, napríklad sľub postaviť tri nemocnice.

Podobne silné volebné výsledky malo Progresívne Slovensko aj v iných developerských projektoch. Napríklad v Slnečniciach Meste či v oblasti známej pod marketingovým názvom Rezidencie Pri mýte.

Volebná podpora PS v Bratislave a jej okolí, voľby 2023. Mapa – Daniel Kerekes

Jedným z tradičných problémov novovybudovaných štvrtí sú chýbajúce verejné služby. Napríklad školy a škôlky. Starostovia v nich nemajú kde otvoriť volebnú miestnosť, a tak voličov rozhodia do okolitých volebných okrskov. Preto potom nevieme, ako volia ľudia v týchto nových štvrtiach.

Typickým príkladom sú Bory, ktoré ležia na území dvoch mestských častí. Časť ľudí z tejto novej štvrte musí voliť v osem kilometrov vzdialenom Lamači a tá druhá cestuje osem kilometrov do Devínskej Novej Vsi.

Slnečnice sú prvým väčším developerským projektom, kde sa podarilo zriadiť samostatnú volebnú miestnosť v materskej škole, na ktorú miestni roky čakali. Až vďaka tejto volebnej miestnosti vidíme, že v novostavbách volia ľudia výrazne inak ako bratislavský „priemer“.

Volebná miestnosť v novootvorenej materskej škole v Slnečniciach. Foto N – Tomáš Hrivňák

Sociológovia majú dve vysvetlenia, prečo vznikajú v developerských štvrtiach pomyselné modré ostrovy v červených štvrtiach. Vysvetlenia sa nevylučujú, skôr sa dopĺňajú.

Prvé – nazvime ho transplantácia – znie takto: do developerských štvrtí sa selektívne sťahuje špecifická skupina ľudí s podobnými volebnými preferenciami. Sú to skôr mladí ľudia, majú dostatočnú ekonomickú silu, aby si kúpili byt v novostavbe, a zároveň ich viac priťahuje komunitnejší život v meste než život v bratislavskom satelite.

Druhé – nazvime ho transformácia – predpokladá, že volebné správanie týchto voličov sa zmení, až keď sa prisťahujú. Jednak preto, že nadobudnutím bytu v novostavbe zbohatnú, čo môže zmeniť ich ekonomické záujmy, a zároveň pod vplyvom komunity, do ktorej sa prisťahujú (takzvaný susedský efekt).

Dedina verzus satelit

Okrem centra mesta a štvrtí s novostavbami sú progresívci a SaS silní ešte v jednej špecifickej lokalite. V bratislavských satelitoch, kde žijú ľudia, ktorí sa tam prisťahovali zväčša z Bratislavy. Do hlavného mesta teraz dochádzajú za prácou, často aj denne. Pre väčšiu vzdialenosť a slabú prepojenosť verejnej dopravy vlastnia minimálneho jedno auto, často dve.

Hĺbkovo a pútavo sa fenoménu bratislavských satelitov venujú akademici Martin Šveda, Pavel Šuška, Ján Výbošťok a Daniel Gurňák v knihách Suburbanizácia: Ako sa mení zázemie Bratislavy či Atlas suburbanizácie Bratislavy, ktorého ďalší náklad vyjde čoskoro vo vydavateľstve Denníka N.

Ako vidieť na mape vyššie, obce v zázemí Bratislavy sa väčšinou delia na červenú a modrú časť. Tá červená má spravidla krivšie a nepravidelné ulice, modrá má ulice rovné a pravidelné.

Červená patrí pôvodnými starousadlíkom, ktorých volebné správanie viac pripomína vzorce bežné na vidieku; modrá patrí novousadlíkom žijúcim zväčša v takzvaných satelitných štvrtiach.

Takouto lokalitou je Čierna Voda, jeden z najväčších bratislavských satelitov, ktorý je súčasťou Chorvátskeho Grobu. Za posledné dekády sa tam prisťahovali tisícky ľudí nielen z Bratislavy, ale aj z celého Slovenska. V parlamentných voľbách v roku 2020 si tam rekordný volebný výsledok pripísala SaS.

Chorvátsky Grob, časť Čierna Voda. Foto N – Tomáš Hrivňák
Chorvátsky Grob, časť Čierna Voda. Foto N – Tomáš Hrivňák

Martina sa tam s manželom a dieťaťom prisťahovala z Kysúc a do poslednej chvíle boli rozpoltení medzi PS a SaS, ešte cestou do volebnej miestnosti sa rozprávali, či hlasy nerozdelia medzi obe strany.

Pred volebnou miestnosťou v Chorvátskom Grobe stál vo volebný deň dlhý rad a neustále prichádzali ďalší ľudia, najmä rodiny s deťmi.

Kočíkujúca Martina sa prikláňala k Progresívnemu Slovensku. Keď z volebnej miestnosti prišiel jej manžel Rasťo, aby ju pri kočíku vystriedal a mohla ísť voliť ona, oznámil, že volil tak ako v roku 2020 – teda PS.

Pred školou na lavičke sedeli tri dôchodkyne, ktoré v Čiernej Vode žijú celý život. Volia pravidelne, ale nechceli prezradiť koho. Za najdôležitejšie témy volieb označili dôchodky, ktoré považujú za príliš nízke, a cenu liekov, ktoré sú príliš drahé.

O voľbách sa rozprávali aj so svojimi deťmi, ale navzájom sa nepresviedčali. „Každý sám za seba povedal, koho bude voliť,“ usmiala sa jedna z nich.

Chorvátsky Grob, časť Čierna Voda. Foto N – Tomáš Hrivňák

Na týchto obciach v zázemí Bratislave je zaujímavé, že novousadlíci žijú v tesnej blízkosti pôvodných obyvateľov obce. Sociálne sú si však úplne cudzí, čo sa prejavuje aj na rozdielnostiach vo volebnom správaní. Aj tu sa voliči správajú podľa vzorcov, ktoré platia pre Slnečnice, no v satelitoch navyše prevláda silný individualizmus. Až na výnimky rodiny žijú izolovane od svojho bezprostredného susedstva.

To spolu s vlastníctvom domu a nevyhnutnosťou vlastniť auto môže posilňovať voľbu strán presadzujúcich individualistické chápanie slobody a usporiadanie spoločnosti.

Šveda a Šuška poukazujú na to, že vo voľbách v roku 2020 bol významný rozdiel v podpore pravice v centre mesta a v satelitoch. V centre dominovalo Progresívne Slovensko, kým v satelitoch SaS, čo je vlastne demonštrácia odlišného chápania liberalizmu. Toho komunitárneho a toho individualistického.

V týchto voľbách sa rozdiely medzi podporou Progresívneho Slovenska a SaS medzi centrom a satelitom zmenšili, čo je najskôr dôsledok toho, že sa progresívcom podarilo prebrať časť elektorátu SaS.

Pri istej miere zjednodušenia sa dá povedať, že Bratislava, podobne ako iné mestá v tomto regióne, je prakticky rozdelená do troch zón. Bohaté vnútorné mesto so silnou podporou pravice a liberálov. Okolo neho je prstenec veľkých sídlisk, kde je podpora zmiešaná, no ľavicové, populistické a extrémistické strany sú tam citeľne silnejšie. A nakoniec suburbiá obkolesujúce mesto, kde sa podpora mení medzi ľavicou a pravicou podľa toho, či ide o pôvodnú zástavbu alebo satelity.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bratislava

Voľby 2023

Slovensko

Teraz najčítanejšie