Izrael reaguje na svoj 11. september totálnou blokádou Pásma Gazy

Na tretí deň vojny proti Hamasu sa izraelskej armáde podarilo získať kontrolu nad celým svojím územím a jej pozornosť sa takmer kompletne presunula k Pásmu Gazy.

Izraelský minister obrany Joav Galant voči nej zaviedol kompletnú blokádu. Týka sa úplne všetkého vrátane vody, jedla a elektriny a pohonných hmôt.

Ide o reakciu na prekvapivý útok Hamasu, ktorý sa začal v sobotu ráno. Odvtedy pribudlo najmenej 800 obetí medzi Izraelčanmi a skoro 2400 bolo zranených.

Zároveň počas odvetných izraelských operácií v Gaze zomrelo skoro 400 Palestínčanov a približne podobný počet zranených ako na izraelskej strane.

V Izraeli sa tiež črtá vznik dočasnej vojnovej vlády jednoty, ale bez krajne pravicových politikov ako Itamar Ben Gvir a Bezalel Smotrič.

Také sú požiadavky izraelskej opozície, ktorá nechce byť spájaná s často extrémistickými postojmi týchto radikálnych politikov.

Kyiv Independent medzitým informoval, že Rusko poskytlo hnutiu Hamas západné zbrane, ktoré získalo od Ukrajiny, informujú ukrajinské spravodajské služby. Cieľom bola podľa vojenskej rozviedky diskreditácia Kyjiva.

Izrael presúva tanky smerom k Pásmu Gazy:

Israelis are moving tanks towards the border with the Gaza Strip.

Reap what you sow. pic.twitter.com/TEkA5rOGh2

— David Atherton (@DaveAtherton20) October 7, 2023

Izraelský 11. september

Za posledných 24 hodín už dvaja vysokopostavení predstavitelia izraelskej armády označili sobotňajší útok Hamasu za „izraelský 11. september“. „Dostali nás,“ uviedol hovorca armády, ktorého citovala BBC.

Veliteľ Jonathan Conricus dokonca hovoril o „najhoršom dni v izraelskej histórii“. „Nikdy predtým počas jednej udalosti nezomrelo tak veľa Izraelčanov, nehovoriac o tom, že sa to stalo počas jedného dňa,“ uviedol.

Všetko pritom nasvedčuje tomu, že v Izraeli sa stupňuje kritika voči najpravicovejšej vláde v histórii, na ktorej čele je Benjamin Netanjahu.

Analytička Irena Kalhousová na sieti X zdieľala video, na ktorom sa zranený farmár s krikom do kamery pýta, kde bola vláda, náčelník generálneho štábu aj Netanjahu. „To sa teraz v Izraeli pýtajú všetci,“ dodala šéfka Herzlovho centra pre izraelské štúdie na Karlovej univerzite.

Kontroverzný premiér Benjamin Netanjahu, ktorý je doma stíhaný za korupciu, sľúbil, že zničí Hamas, a zmobilizoval 300-tisíc záložníkov. K Pásmu Gazy poslali, čo by mohlo byť predzvesťou ďalšej fázy vojny – pozemná invázia do úzkeho pásu palestínskeho územia na pobreží Stredozemného mora.

„Zdá sa však nepravdepodobné, že by sa takáto operácia začala, kým Izrael nezabezpečí svoje vlastné územie. A jej načasovanie a rozsah ostávajú nejasné vzhľadom na to, že Hamas a ďalší militanti zadržiavajú najmenej 150 Izraelčanov ako rukojemníkov,“ napísal New York Times.

Izraelský opozičný líder Jair Lapid v pondelok pozemnú inváziu v Gaze nevylúčil, ale zdôraznil, že Izrael musí myslieť aj na osud desiatok svojich unesených obyvateľov vrátane civilistov. „Máme tam ľudí a cítime extrémnu úzkosť. Bojíme sa o nich,“ cituje ho CNN.

Nie je jasné, koľko presne Izraelčanov Hamas v skutočnosti uniesol. Hamas tvrdí, že je to viac ako 100, Islamský džihád, ďalšia militantná skupina Palestínčanov, hovorí o 30 unesených, ktorých zadržiava.

Izrael pokračoval v útokoch na Gazu

Na záberoch z kamery namierenej na celé hlavné mesto Gaza bolo medzitým pravidelne vidieť kúdoly dymu po dopade izraelských rakiet na niektorú z výškových budov.

Zábery svetových agentúr či amatérske videá zverejnené na sociálnych sieťach medzitým ukazovali skazu na oboch stranách. Mŕtvych, zranených a trosky zničených domov, často civilných.

Izrael v noci z nedele na pondelok pokračoval v útokoch na ciele Hamasu a iných militantných skupín v Pásme Gazy vrátane infraštruktúry Islamského džihádu. Dokopy podľa izraelskej armády zasiahol 500 cieľov, medzi nimi aj stíhačky či helikoptéry.

Palestínske ministerstvo vnútra zase uviedlo, že väčšinu cieľov tvorili „veže, obytné budovy, civilné a servisné zariadenia a mnohé mešity“.

Hamas informoval, že Izrael pri bombardovaní Pásma Gazy zabil aj štyroch izraelských vojakov a teroristov, ktorí ich držali.

„Bojujeme proti barbarom a konáme adekvátne,“ citovali Galata izraelské médiá.

Nálety Izraela na ciele v Gaze:

🔴 What's the latests in the #Israel – #Hamas war?
➖ Fighting with Hamas ongoing in “7 to 8” locations in Israel, says army
➖ Death toll is currently at 1,100 (700 in Israel and 490 in #Gaza)
➖ More than 123,000 people internally displaced in Gaza pic.twitter.com/ptJIilnv9M

— FRANCE 24 English (@France24_en) October 9, 2023

Palestínčania podporujú Hamas. Ten im však priniesol len skazu

Palestínčania obývajúci tento maličký pás zeme zakliesnený z juhu medzi Egyptom a zo zvyšných strán Izraelom sú tam prakticky uväznení už od roku 2007, keď Gazu ovládlo teroristické hnutie Hamas a vyhnalo odtiaľ umiernenejší Fatah.

Izrael sa dva roky predtým kompletne stiahol z Gazy a napriek odporu verejnosti zdemoloval aj všetkých 21 izraelských osád, ktorých obyvatelia museli Gazu takisto opustiť.

Všetko často sprevádzali násilné strety medzi izraelskými osadníkmi a izraelskou armádou. Stiahnutie nariadil vtedajší premiér Ariel Šaron – dodnes je to kontroverzný krok a viacerí Izraelčania či politici mu to nevedia odpustiť.

Izrael si však ponechal kontrolu nad hranicami, vzdušným priestorom aj teritoriálnymi vodami v Gaze a jej okolí.

No stiahnutie Izraela obyvateľom Gazy neprinieslo ani mier a už vôbec nie prosperitu. Keď sa v roku 2005 Izrael stiahol, pásmu vládol Fatah, no sekulárne a umiernenejšie hnutie vtedy zvrhol militantný Hamas.

Na druhej strane väčšina obyvateľov podľa rôznych prieskumov podporuje Hamas aj napriek tomu, že práve aj pre jeho neutíchajúce útoky Izrael, ale aj Egypt prakticky uzavreli Gazu zvonka na svojich hraničných priechodoch.

Podpora Hamasu tam raketovo vzrástla po poslednom väčšom konflikte medzi Izraelom a Hamasom v roku 2021. Štúdia Palestínskeho centra pre politiku a výskum zistila, že až 53 percent Palestínčanov vtedy verilo, že Hamas je „silou, ktorá ma reprezentovať a viesť palestínsky ľud“.

Sekulárnemu hnutiu Fatah, ktoré sa v roku 2007 stiahlo z Gazy a dnes ovláda západný breh, dôverovalo len 14 percent Gazanov.

Bežný obyvateľ Gazy už pred touto aktuálnou vojnou nemal riadny prístup k pitnej vode, potravinám či zdravotnej starostlivosti.

Bez medzinárodnej pomoci by Gaze hrozila katastrofa

Medzi Izraelom a Gazou dnes existuje jediný hraničný priechod určený pre ľudí (Erez) a jeden pre tovary (Kerem/Šalom/Sufa) a oba kontroluje vláda v Tel Avive. Hranica s Egyptom je takisto prakticky uzavretá, a Hamas preto na dopravu základných tovarov využíva podzemné tunely. Podľa Izraela ich však využíva predovšetkým na pašovanie zbraní, a preto sú tunely obľúbeným terčom izraelských útokov.

Podľa Organizácie spojených národov je 80 percent obyvateľov Gazy odkázaných na humanitárnu pomoc. Státisíce miestnych obyvateľov dnes takisto žijú v niečom, čo pripomína skôr utečenecké tábory ako reálne príbytky.

Gaza má problém aj s elektrinou, ktorá je tam dostupná väčšinou len niekoľko hodín denne.

Väčšina obyvateľov žije na severe regiónu, najmä v meste Gaza. Obyvateľstvo je veľmi mladé, takmer 40 percent obyvateľov nemá ani 15 rokov.

Iránska linka

Oficiálni predstavitelia aj mnohí komentátori cez víkend tvrdili, že taký rozsiahly útok z Pásma Gazy by len ťažko prebehol bez priamej pomoci alebo aspoň konzultácie s Iránom. V nedeľu večer to potvrdili zdroje priamo z militantných skupín Hamas a Hizballáh, ktoré novinárom Wall Street Journal povedali, že im Irán pomáhal s plánovaním.

Definitívne rozhodnutie podľa zdrojov amerického denníka padlo minulý pondelok v libanonskom Bejrúte.

Americké ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že žiadne dôkazy o priamej iránskej stope zatiaľ nenašlo. Teherán to popiera s tým, že obvinenia majú politické dôvody.

Izraelské bezpečnostné zložky vyzývajú svojich občanov, aby necestovali do zahraničia, a to predovšetkým do krajín Blízkeho východu. Ich reakcia prichádza v nadväznosti na nedeľný útok v Egypte, kde policajt zastrelil dvoch izraelských turistov a ich egyptského sprievodcu.

Egypt ako prvý arabský štát v roku 1979 oficiálne uznal Izrael, ale ako pripomína denník The Guardian, veľká časť jeho obyvateľstva je naďalej silno protiizraelská.

Evakuácie z Izraela

Viaceré krajiny medzitým z Izraela evakuujú svojich obyvateľov. Medzi nimi aj Poľsko, ktoré späť do Varšavy priviezlo 120 svojich občanov. Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak sa armáde poďakoval za efektívne vykonanie operácie so slovami, že „je najlepšia“.

Svojich občanov už evakuovalo aj Rumunsko a Maďarsko. Slovenská vláda rozhodla o vyslaní špeciálu v stredu. Ministerstvo zahraničných vecí v tejto chvíli neodporúča cestu do Izraela a kritizuje cestovné kancelárie, ktoré podľa dostupných informácií naďalej plánujú zájazdy do krajiny.

„Žiaľ, štátne orgány im to nemôžu zakázať, chceme však dôrazne apelovať na zodpovednosť a zdravý rozum,“ napísal rezort diplomacie v oficiálnom stanovisku.

K situácii sa stretla Bezpečnostná rada OSN, pričom veľká časť krajín odsúdila útoky Hamasu. Neurobilo to napríklad Rusko.

Izraelský veľvyslanec pri OSN predstaviteľom ostatných krajín ukázal zábery izraelských občanov unesených Hamasom. „Sú to brutálne a dobre zdokumentované vojnové zločiny. Tieto nepredstaviteľné krutosti sa musia ukončiť. Izrael musí mať podporu brániť sa a chrániť slobodný svet,“ vyhlásil Gilad Erdan.

Stála pozorovacia misia v Palestíne pri OSN uviedla, že k útokom militantov „neprišlo vo vákuu“, ale predchádzali im desaťročia nájazdov na palestínske obce či utečenecké tábory a tohtoročné násilie, pri ktorom zomreli aj stovky Palestínčanov.

Veľmi silno Izrael podporuje ukrajinská vláda: prezident Volodymyr Zelenskyj téme venoval viacero videí aj príhovor počas pondelkového parlamentného zhromaždenia NATO. V ňom vyhlásil:

„Teroristi akoby nerozumeli, že pravidlá, na ktorých je založený medzinárodný poriadok, sú veľmi jednoduché, a to nezabíjať, nepovažovať deti za trofeje, nezapĺňať mestá a obce krvou, nestrieľať na autá s civilistami a nezasahovať pokojné mestá raketami a dronmi.“